Ruky spoja Ruky

Občianske združenie pre mentálne postihnutých organizuje dňa 26. apríla 2023 jedenásty ročník podujatia pre pohybovo zdravotne postihnutých zo zariadenia v Kováčovej a pre mentálne a zdravotne postihnuté deti a dospelých z ústavov. Podujatie sa uskutoční v sále Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, ktoré je jediné rehabilitačné centrum svojho typu na Slovensku. Do nemocničného a liečebného zariadenia Národného rehabilitačného centra v Kováčovej sú privážaní pacienti po úrazoch, autonehodách, pri ochrnutí a pacienti, ktorí prišli o končatiny.

Z histórie Národného rehabilitačného centra v Kováčovej[1]

V roku 1975 rozhodla vláda vtedajšej ČSSR o výstavbe Rehabilitačného ústavu na Slovensku, základný kameň bol položený dňa 20. októbra 1977. Prví pacienti boli prijatí 21. septembra 1987. Odvtedy prešlo zariadenie renováciou a koncom roka 2000 bol zariadeniu udelený štatút školiaceho pracoviska.

Foto: Petra Sekáčová

Mentálne postihnuté deti a pohybovo zdravotne postihnutí pacienti nemajú možnosť zúčastňovať sa počas roka hudobných koncertov a podujatí, preto sa pre nich Občianske združenie pre mentálne postihnutých rozhodlo zorganizovať tieto benefičné podujatia. V rámci podujatia si deti, pacienti so zdravotným postihom a návštevníci budú môcť, okrem kultúrneho programu, vyskúšať a naučiť nové zručnosti. Tohtoročné podujatie bude zamerané na enkaustiku. Okrem enkaustiky sa účastníci môžu tešiť na prútikárstvo alebo maľovanie na ruky v prítomných workshopoch.

Enkaustika[2] je starodávna maliarska technika známa už z čias 100 – 300 p.n.l., pri ktorej sa ako farbiace médium používa roztavený farebný vosk. Názov je gréckeho pôvodu a v preklade znamená „vypáliť do niečoho“. Technika bola po prvý krát použitá v Starovekom Grécku. Najznámejším predstaviteľom tejto techniky bol starogrécky maliar Pausias zo Sikyónu. Vosk je možné miešať pridaním živice alebo oleja, ktorý je neskôr nanesený na drevo, plátno alebo papier a po vyschnutí vytvára jednotný film.

Foto: Marek Vaco

Podujatie prišli svojou prítomnosťou podporiť a pozvanie na benefičný koncert prijali:

·       kapela Polemic

·       folkový spevák Vojta Nedvěd s kapelou

·       PUĽS – Poddukelský umelecký ľudový súbor

·       a podujatie bude moderované pod taktovkou moderátorky a herečky Ivety Malachovskej zo Slovenskej televízie

Bližšie informácie a fotoalbumy minulých ročníkov sú dostupné na Facebooku Ruky spoja ruky:

https://www.facebook.com/people/Ruky-spoja-ruky/100063673383539/

O čo sa jedná?

Vegánsky spôsob života sa v našej spoločnosti čoraz viac udomácňuje, dá sa praktizovať nielen jednoducho, ale predovšetkým bez potreby spôsobovať utrpenie zvierat pre vlastné jedlo a oblečenie. Dokonca aj vo vidieckych oblastiach sa ponuka vegánskych produktov dostupných v supermarketoch rozrastá, znamená to že nemôžeme poprieť progres vegánstva v našej spoločnosti.

V posledných rokoch enormne vzrástol aj počet hotelov a reštaurácií, ktoré sa zameriavajú na potraviny, ktoré nemajú pôvod u zvierat. Vegánstvo dokázalo, že sa nejedná len o dočasný trend, ktorý rýchlo prišiel a ešte rýchlejšie zmizne, ale práve naopak ide o životný štýl ktorý pretrváva aj roky.[1]

História[2]

Na celom svete sa tento deň oslavuje prostredníctvom výstav, seminárov a podujatí. Tento jeden deň poskytuje nespočetné množstvo príležitostí pre vegánov na propagáciu svojho životného štýlu, ako aj pre každého, kto si ho chce osvojiť. Ale toto zelené hnutie nezačalo len u bylinožravcov.

Všetko to začalo v roku 1944 dvaja členovia „The Vegetarian Society UK“ , Donald Watson a Elise Shrigley sa rozhodli, že zo svojho jedálnička vynechajú mäso a aj výrobky vyrobené alebo testované na zvieratách. Avšak spoločnosť moc neuznávala tento životný štýl, vedeli že potrebujú svoj životný štýl lepšie spropagovať a tak vytvorili „The Vegan Society“ („Vegánsku spoločnosť“).

Na počesť osláv 50. narodenín The Vegan Society v roku 1994, britská celebrita a vtedajšia predsedníčka Vegan Society – Louise Wallisová, sa rozhodla vymenovať 1. november za Svetový deň vegánov. Vymyslela aj pojmy vegán a vegánstvo.

Hnutie sa v poslednej dobe dostáva do povedomia ľudí, pričom veľkú popularitu má najmä vďaka prominentným celebritám, ktoré sa v posledných rokoch zaviazali k vegánstvu. Medzi nimi sú Ellen DeGeneres, Zac Effron, Ariana Grande, Pamela Anderson a mnohí ďalší.

Najnáročnejší posun k vegánstvu mali najmä potravinové reťazce. Našťastie to, čo sa kedysi považovalo za vyberavú diétu, je teraz bežne dostupné v reštauráciách a supermarketoch, ktoré bežne ponúkajú množstvo rastlinných alternatív. Reťazce rýchleho občerstvenia ako KFC a Burger King odteraz ponúkajú aj vegánske hamburgery, takže si teraz všetci vegáni môžu vydýchnuť a užiť si večer vo fast foode s priateľmi.

Má vegánsky život nejaké výhody?[3]

·       Vegánska strava je bohatá na mnohé nutrienty. Táto strava obsahuje často mnoho vitamínov a iných mikronutrientov, ktoré sa až tak často nenachádzajú v typickej západnej strave.

·       Vegánska strava vám vie pomôcť aj so znížením hmotnosti a tak si môžete pomôcť ku svojej vysnívanej figúre aj týmto spôsobom. Do dnes nie je úplne jasne ako dochádza k chudnutí, či je to priamo spôsobené stravou alebo životným štýlom ako takým. Faktom ale ostáva že vegáni majú nižšie BMI (body mass index) ako „nevegáni“.

·       Táto strava pôsobí veľmi dobre aj na funkciu obličiek a znižuje aj cukor v krvi, tým pádom vás chráni pred rozvojom cukrovky 2. typu.

·       Podľa WHO aspoň jedna z troch rakovín nemusí vzniknúť, vďaka správnej diéte. Vegáni majú o 15% nižšiu šancu na vznik rakoviny. Dokonca až o 9-18% nižšiu šancu na vznik kolorektálneho karcinomu, ktorý je aj na Slovensku veľkým strašiakom.

·       Vegáni bývajú spájaní aj s nižším rizikom na KVS ochorenia. Viac ako o 75% nižšie riziko na rozvinutie vysokého krvného tlaku.

Aký je rozdiel medzi vegetariánom a vegánom?

Vegánska strava vylučuje všetko mäso a živočíšne produkty (mäso, hydinu, ryby, morské plody, mliečne výrobky a vajcia), zatiaľ čo vegetariánska strava vylučuje mäso, hydinu, ryby a morské plody. Existuje však niekoľko variácií vegetariánskej stravy, ktoré závisia od toho, či jete alebo vylúčite vajcia, mliečne výrobky a ryby.[4]

O čo ide?

Svetový deň artritídy sa každoročne oslavuje 12. októbra. Tento deň sa oslavujeme kvôli tomu, aby sa začalo hovoriť o artritíde ako o probléme, ktorý je potrebné riešiť. Lekári a priaznivci sa snažia zvýšiť povedomie prostredníctvom aktivít a osvetových kampaní. Vedú sa diskusie o symptómoch spojených s artritídou a dôležitosti včasnej diagnózy. Pacienti sú tiež informovaní o spôsoboch, ako získať prístup k správnej lekárskej liečbe. Medzi rôzne typy artritídy patrí ankylozujúca spondylitída, fibromyalgia, dna, lupus, osteoartritída a reumatoidná artritída. Ako aj pri väčšine ochorení tak aj pri tomto platí, že s včasným lekárskym zásahom môžu pacienti viesť plnohodnotný život.

Mnohí spájajú artritídu so staršími ľuďmi a zdravotnými problémami, ktoré ich ovplyvňujú. To je väčšinou správne, pretože štatistika ukazuje, že ľudia starší ako 65 rokov sú v skutočnosti primárne postihnutí. Ale 30 % všetkých chorých je mladších ako 65 rokov, pričom niektorí z nich sú tínedžeri a niektorí, hoci nie je to moc častý prípad, no môžu týmto ochorením trpieť aj dojčatá.

História Svetového dňa artitídy

Artritída je odvodená z gréckych slov „arthro“, čo znamená „kĺb“ a „itis“, čo znamená „zápal“. Artritída je stav zahŕňajúci zápal kĺbov. Môže postihnúť akúkoľvek živú bytosť, ktorá má kosti. Dôkazy ukazujú, že artritída členku bola prítomná u dinosaurov a že u ľudí bola prítomná prinajmenšom už 4500 rokov pred Kristom. V skutočnosti to bolo jedno z najčastejších trápení pravekých ľudí. Prvýkrát bolo toto ochorenie dôkladne preskúmané a klasifikované v práci Williama Musgravea „De Arthritide Symptomatica“, z roku roku 1715.[1]

Ako sa prejavuje artritída?

Rôzne typy artritídy majú rôzne príznaky. Bolesť a stuhnutosť, v okolí jedného alebo viacerých kĺbov sú bežné príznaky väčšiny typov artritídy. V závislosti od typu artritídy sa príznaky môžu vyvinúť náhle alebo postupne v priebehu času. Príznaky môžu prichádzať a odchádzať alebo môžu pretrvávať v priebehu času.[2]

Aké sú rizikové faktory výskytu tohto ochorenia?

·       Obezita. Nadváha, ktorá súvisí najmä s osteoartritídou, naša hmotnosť vytára dodatočný tlak na kĺby v tele. Strata nadmernej hmotnosti môže pomôcť znížiť riziko vzniku artritídy a môže tiež uľaviť od symptómov, ak už máte toto ochorenie.

·       Vek a pohlavie. Riziko vzniku artritídy sa zvyšuje s vekom. U žien je väčšia pravdepodobnosť vzniku väčšiny foriem artritídy ako u mužov. Výnimkou je dna, ktorá je výraznejšia u mužov.

·       Zranenia kvôli preťaženiu. Opakované stresové zranenia spôsobené počas cvičenia, vašej práce alebo iných aktivít môžu zvýšiť riziko vzniku artritídy v postihnutom kĺbe (kĺboch).

·       Vaše gény. Rodinná anamnéza autoimunitných ochorení, ako aj určité zdedené gény môžu zvýšiť vaše riziko najmä reumatoidnej artritídy a iných typov artritídy.

·       Fajčenie. Zvyšuje riziko vzniku reumatoidnej artritídy, ak fajčíte a zároveň máte toto ochorenie tak sa vaše symptómy môžu aj zhoršiť.[3]

Aj keď neexistuje žiadny liek na artritídu, správna liečba môže výrazne zlepšiť príznaky samotného ochorenia. Ako už bolo spomenuté aj vyššie, okrem liečby, ktorú vám lekár odporučí, môžete urobiť množstvo zmien v životnom štýle, ktoré vám môžu tiež pomôcť zvládnuť artritídu.

Prečo potrebujeme Svetový deň menopauzy?

Svetový mesiac menopauzy bol vytvorený kvôli zvýšeniu povedomia o štádiu v živote ženy, keď prestane menštruovať. Pomáha ženám porozumieť možným zdravotným problémom spojeným s blížiacou sa menopauzou, počas nej a aj po nej. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná spoločnosť pre menopauzu určili október za Svetový mesiac menopauzy. Osemnásty október bol označený aj za Svetový deň menopauzy.

História tohto dňa

V Anglicku v roku 1800, lekári predpisovali pacientom v menopauze zmes sýtenej sódy pred jedlom. Taktiež bolo predpisované Ópium a kanabis na potlačenie symptómov menopauzy. Medzi ďalšie prostriedky patrila veľká náplasť umiestnená na jamku žalúdka pacientky a niektorí dokonca podávali vaginálne injekcie octanu olovnatého, čo mohlo u pacientov vyvolávať hystériu.

V 90. rokoch 19. storočia lekári predpisovali liek Ovariin. Ovariin bol vyrobený vysušením a rozdrvením kravských vaječníkov. Bol to jeden z prvých známych komerčne dostupných spôsobov liečby symptómov menopauzy.

V tridsiatych rokoch minulého storočia bola menopauza popisovaná ako „choroba z nedostatku“. Postupom času sa hormonálna substitučná terapia stala bežne používanou a je doteraz najsofistikovanejším liekom na symptómy menopauzy.

Prvý Svetový mesiac menopauzy bol v októbri 2014. Medzinárodná spoločnosť pre menopauzu ho spropagovala a spustila kampaň s názvom „Prevencia chorôb po menopauze“. Cieľom bolo dostať do povedomia chronické ochorenia, ktoré častejšie postihovali ženy po menopauze.[1]

Čo je menopauza?

Menopauza je normálna, prirodzená súčasť procesu starnutia, najčastejšie k nej dochádza okolo 45 až 55 roku života ženy. Veľa žien sa stále obáva prechodu menopauzou. Existujú niektoré menej žiaduce symptómy, ktoré sprevádzajú meniace sa hormóny, ako napríklad návaly teplôt. No sú tu aj veci, ktoré nie sú až také nepríjemné, ako napríklad žiadna menštruácia, PMS alebo obavy z nechcených tehotenstiev. Pridajte k tomu zvýšené sebavedomie, väčšiu slobodu, ktorú menopauza často prináša a október sa môže stať obdobím úžasného osobného rastu, či slobody.

Ako sa prejavuje menopauza?

·       Nepravidelná menštruácia

·       Ťažšia alebo ľahšia menštruácia ako zvyčajne

·       Návaly horúčav

·       Nočné potenie

·       Červenanie

Menej časté prejavy menopauzy

·       Nespavosť

·       Vaginálna suchosť

·       Priberanie

·       Depresie, úzkosť

·       Ťažkosti so sústredením

·       Problémy s pamäťou

·       Znížené libido alebo sexuálna túžba

·       Suchá koža, ústa a oči

·       Zvýšené močenie

·       Boľavé alebo citlivé prsia

·       Bolesti hlavy

·       Infekcie močových ciest (UTI)

·       Bolestivé alebo stuhnuté kĺby

·       Rednutie alebo vypadávanie vlasov

·       Zvýšený rast vlasov na iných častiach tela, ako je tvár, krk, hrudník a horná časť chrbta[2]

Čo je svetový deň psoriázy?

Svetový deň psoriázy, ktorý si pripomíname 29. októbra, poukazuje na výzvy, ktorým čelia ľudia so psoriázou a psoriatickou artritídou. Počas Svetového dňa psoriázy združenia zaoberajúce sa psoriázou snažia šíriť informácie o tomto ochorení a zlepšovať dostupnosť liečby.

Psoriáza je autoimunitné ochorenie, ktoré je výsledkom nadmerne aktívneho imunitného systému, ktorý začne nekontrolovateľne napadať bunky kože a to sa prejavuje vyrážkami, červenaním a opuchom na koži. Zatiaľ čo za normálnych okolnosti  trvá 30 dní, kým sa obmenia bunky v koži, tak pacientom s týmto ochorením sa bunky obnovujú už po dvoch až troch dňoch a zároveň je táto obmena sprevádzaná aj zápalom.

História tohto dňa

Medzinárodná federácia asociácií psoriázy (IFPA) vyhlásila Svetový deň psoriázy, aby upozornila na  problémy ľudí so psoriázou alebo psoriatickou artritídou.

Lekári ale aj pacienti neboli schopní porozumieť tomuto ochoreniu cele stáročia. Aj keď boli najuznávanejší lekári staroveku schopní izolovať symptómy, stále zostali bezradní. Hippokrates nakoniec nahradil povery vedomosťami, ako prvý začal liečiť toto ochorenie dechtom a arzénom.

Grécky lekár Galén identifikoval psoriázu ako kožné ochorenie len vďaka klinickému pozorovaniu a ako prvý ju označil za „psoriázu“. A taktiež spolu s arzénom navrhol použiť vývar, v ktorom sa varila zmija.

Tento stav, často zmiešaný s kožnými poruchami, ktoré sa považovali za nákazlivé, viedol k zámene s malomocenstvom (lepra) a s tým súvisiacou sociálnou stigmou. Ľudia v stredovekej Európe nútili ľudí trpiacich psoriázou, aby varovali ostatných pred ich príchodom zvonením. Vtedy sa totiž nevedelo, že psoriáza nie je prenosná z človeka na človeka.

Podľa Ellen Seiden z Národnej nadácie pre psoriázu „Liečba v minulosti zahŕňala namazanie pokožky a zabalenie tela do plachty na niekoľko dní, aby sa vytvorila oklúzia (kryt) na uvoľnenie šupín. Taktiež liečba niekedy obsahovala toxické prísady, ako sú dusičnany, síra a ortuť, čo spôsobovalo vedľajšie účinky, ktoré boli natoľko škodlivé, že prevážili akékoľvek výhody. Väčšina riešení bola zapáchajúca, dráždivá a časovo náročná.“

Liečba psoriázy

Psoriáza sa momentálne nedá vyliečiť. Dnešná liečba psoriázy sa sústreďuje najmä na utíšenie zápalu, zmenšenie jaziev, spomalenie rastu buniek kože a odstránenie plakov. Liečba sa delí na 3 kategórie:

1.    Topická liečba

o   Krémy a masti aplikované priamo na kožu môžu byť užitočné pri zmierňovaní miernej až stredne závažnej psoriázy.

2.    Systémová liečba

o   Ľudia so stredne ťažkou až ťažkou psoriázou a pacienti, ktorí nereagovali dobre na iné typy liečby, môžu potrebovať perorálne (ústne) alebo injekčne podávané lieky. Mnohé z týchto liekov môžu mať závažné vedľajšie účinky a preto ich lekári zvyčajne predpisujú na krátke časové obdobia.

3.    Terapia svetlom

o   Táto liečba psoriázy využíva ultrafialové (UV) alebo prirodzené svetlo. Slnečné svetlo zabíja nadmerne aktívne biele krvinky, ktoré napádajú zdravé kožné bunky a spôsobujú rýchly rast buniek. UVA aj UVB svetlo môže byť užitočné pri zmierňovaní príznakov miernej až stredne závažnej psoriázy.

Väčšina ľudí so stredne ťažkou až ťažkou psoriázou bude mať prospech z kombinácie liečby. Tento typ terapie využíva viac ako jeden typ liečby na zmiernenie symptómov. Niektorí ľudia môžu používať rovnakú liečbu celý život. Iní môžu musieť príležitostne zmeniť liečbu, ak ich pokožka prestane reagovať na liečbu, ktorú dostávajú.

https://nationaltoday.com/world-psoriasis-day/

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28846344/

https://www.healthline.com/health/psoriasis

Prečo je tento deň dôležitý?

Svetový deň umývania rúk je 15. október, jeho cieľom je zvyšovanie povedomia a porozumenia o dôležitosti umývania rúk. Je to jeden z účinných ale aj dostupných spôsobov prevencie chorôb a môže to zachrániť nejeden život.

Mnoho chorôb začína, kontaminovaním rúk baktériami a vírusmi, tie spôsobujú rôzne ochorenia. Môže sa to stať po použití toalety, kontakte s výkalmi dieťaťa, kašľaním, kýchaním, dotykom rúk iných ľudí a dotykom iných kontaminovaných povrchov. Napríklad jeden gram ľudských výkalov môže obsahovať 10 miliónov vírusov a jeden milión baktérií. Obzvlášť nebezpečné sú výkaly dojčiat, často obsahujú mnoho patogénov.

História

Prvý Globálny deň umývania rúk sa konal v roku 2008. Odvtedy komunity, ako aj národní lídri a influenceri využívajú tento štátny sviatok na šírenie povedomia o hodnote čistých rúk. Je to skutočne dôležité posolstvo, umývanie rúk je síce veľmi jednoduchá činnosť, no ale skutočne môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. Globálny deň umývania rúk neustále rastie. Podporujú ho školy, vlády, medzinárodné inštitúcie, súkromné spoločnosti, organizácie občianskej spoločnosti a mnohé ďalšie inštitúcie.[1]

Zopár faktov o umývaní rúk

Hnačka a zápal pľúc spôsobujú viac ako 20% úmrtí u detí mladších ako päť rokov. Umývanie rúk mydlom patrí medzi najúčinnejšie a zároveň aj najlacnejšie spôsoby prevencie voči týmto ochoreniam. Jednoduché umytie rúk môže zachrániť mnohé životy, znížiť výskyt hnačky takmer o polovicu a tiež znížiť výskyt akútnych infekcií dýchacích ciest takmer o štvrtinu. Umývanie rúk mydlom ovplyvňuje nielen zdravie a výživu, ale aj vzdelanie, či ekonomiku.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že 50 % prípadov podvýživy detí je spôsobených opakovanými hnačkami a črevnými infekciami spôsobenými zlými sanitačnými a hygienickými podmienkami alebo nedostatkom pitnej vody. Umývanie rúk mydlom je rozhodujúcim faktorom pri dosiahnutí a udržiavaní dobrej výživy. Toto zdravé správanie hrá dôležitú úlohu pri predchádzaní nedostatku mikroživín a dokonca aj úmrtiam.

Umývanie rúk je podstatne lacnejšie ako iné zásahy v oblasti verejného zdravia. Štúdia z roku 2013 naznačila, že v niektorých rozvojových krajinách predstavujú ročné čisté náklady na hnačku a zápal pľúc viac ako 12 miliárd USD ročne, zatiaľ čo odhadované náklady na národný program umývania rúk by boli menej ako 100 miliónov USD a priniesli by úspory 2 až 5 miliárd USD.[2]

Štúdia z roku 2017 odhaduje, že národný program umývania rúk v Indii by mohol priniesť návratnosť 5,64 miliardy USD alebo 92-násobnú návratnosť investícií. Podobný program pre Čínu by mohol priniesť čistý ročný výnos 2,64 miliardy USD, čo je 35-násobná návratnosť investícií. Autori poznamenali, že národné programy na zmenu správania pri umývaní rúk by mohli výrazne znížiť infekcie v oboch krajinách a taktiež ponúkajú vysokú efektivitu pri návratnosti investície do týchto programov.[3]

Ako si správne umývať ruky? 

O čo sa jedná?

Vedeli ste, že približne 10 % svetovej populácie sú vegetariáni a že India má najnižšiu spotrebu mäsa na obyvateľa na svete? Prvého októbra oslavujeme výhody vegetariánstva. Bezmäsitý životný štýl môže byť skutočne úžasne chutný. Takže vytiahnite mrkvové tyčinky, tofu, syrovú pizzu, vegetariánske hamburgery a iné pochúťky bez mäsa, pretože je Svetový deň vegetariánov!

História

Svetový deň vegetariánov bol založený v roku 1977 Severoamerickou vegetariánskou spoločnosťou (NAVS) a bol schválený Medzinárodnou vegetariánskou úniou v roku 1978.

Ako pomáha vegetariánska diéta?

·       Znižuje riziko úmrtia na najčastejšie príčiny, ako sú srdcové choroby, mŕtvica a rakovina, a zároveň obmedzte vystavenie potravinovým patogénom.

·       Môže podporiť chudnutie a môže pomôcť znížiť riziko obezity a chronických ochorení, ako je cukrovka II. typu.

·       Chráni zvieratá pred utrpením v podmienkach továrenskej farmy, pred bolesťou a hrôzou pri zabíjaní.

·       Ochraňuje nenahraditeľné ekosystémy, ako sú dažďové pralesy a iné biotopy voľne žijúcich živočíchov. Napríklad hnoj a odtok živín z fariem môžu kontaminovať podzemnú vodu. To sa môže dostať do oceánu a prispieť k rozvoju mŕtvych zón v oceáne, kde väčšina života zmizla kvôli nedostatku kyslíka.[1]

·       Bezmäsité nešetrí len zvieratá, ale šetrí aj fosílne palivá. Na spracovanie 1 kalórie hovädzieho mäsa je potrebných 78 kalórií fosílneho paliva, ale na výrobu 1 kalórie sójových bôbov stačí 1 kalória fosílneho paliva. To je o 780 % efektívnejšie ako produkcia mäsa.

·       Znižuje skleníkové plyny, ktoré urýchľujú globálne otepľovanie.

·       Zmierňuje neustále sa rozširujúce znečistenie životného prostredia chovom zvierat.

·       Zistilo sa, že živočíšne produkty, najmä tie, ktoré sa vyrábajú vo veľkých farmách pre zvieratá, pravdepodobne obsahujú nežiaduce látky, ako sú antibiotiká. Výskum naznačuje, že používanie antibiotík v krmive pre zvieratá, môže viesť k rozvoju baktérií odolných voči antibiotikám u ľudí.[2]

Aký je rozdiel medzi vegetariánom a vegánom?

Vegánska strava vylučuje všetko mäso a živočíšne produkty (mäso, hydinu, ryby, morské plody, mliečne výrobky a vajcia), zatiaľ čo vegetariánska strava vylučuje mäso, hydinu, ryby a morské plody. Existuje však niekoľko variácií vegetariánskej stravy, ktoré závisia od toho, či jete alebo vylúčite vajcia, mliečne výrobky a ryby.[3]

Dňa 29. septembra si pripomíname Sviatok sv. Michala, ktorý je považovaný za patróna chorých a povedzme si popravde: chorí sme. Viac ako 95 % svetovej populácie (v roku 2020 cca 7,4 miliardy) je chorých, zistila analýza založená na štúdii Global Burden of Disease Study z roku 2013. Tretina z nich navyše mala viac ako päť chronických alebo akútnych ochorení.

Štúdia publikovaná v časopise The Lancet¹ skúmala a hodnotila chronické a akútne choroby a úrazy v 188 krajinách od roku 1990 do roku 2013 pomocou nástroja Years Lived with Disability (YLD), ktorý meria dopad zdravotných problémov zhoršujúcich pohyblivosť, sluch alebo zrak. Štúdia zistila, že miera zdravotného postihnutia signifikantne rastie, pretože ľudia žijú dlhšie a majú viac chorôb. Napríklad výskyt cukrovky na celom svete sa za posledných 23 rokov zvýšil o 43%, zatiaľ čo úmrtnosť na túto chorobu sa zvýšila iba o 9%.¹

Patrón chorých

Archanjel Michal je mnohým známy ako patrón bojovníkov a chorých ľudí, ktorí trpia na akýkoľvek typ ochorenia. Je to symbol modlitby za bezpečie, silu a odvahu za chorých, trpiacich a tiež za tých, ktorí bojujú za pomoc a ochranu ostatných, ako sú policajti a hasiči.²

Archanjel Michael je vodcom archanjelov. Je neobyčajne vysoký a pekný, nosí meč, aby ľudí oslobodil od nástrah a strachu. Je najbližšie stojaci k Bohu, zároveň najbližšie stojaci k ľuďom. Na rozdiel od väčšiny svätých, svätý Michal nikdy nebol človekom, ktorý žil na Zemi, ale vždy bol nebeským anjelom, ktorý bol vyhlásený za svätého na počesť jeho práce pri pomoci ľuďom na Zemi.

Svätý Michal je tiež patrónom ľudí, ktorí pracujú v nebezpečných podmienkach, ako sú vojenský personál, bezpečnostní pracovníci, záchranári a námorníci.³

1. Feigin V. L. et al. 2016. Global burden of stroke and risk factors in 188 countries, during 1990–2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013. The Lancet Neurology. 15 (9): 913-924.

2. Hopler, Whitney. "Saint Michael the Archangel Profile." Learn Religions, Aug. 25, 2020, learnreligions.com/saint-michael-the-archangel-124397.

3. Patron Saints by Michael Freze 1992 ISBN 0-87973-464-7 p. 170.

Čo je mnohopočetný myelóm?

Ide o malígne (zhubné) zvrhnutie bielych krviniek, tzv. plazmatických buniek ktoré za normálnych okolností produkujú protilátky na boj proti infekciám. Tieto nádorové bunky sa najčastejšie ukladajú do kosti, kostnej drene, kvôli čomu sú následne kosti náchylnejšie na zlomeniny a môže dochádzať aj k poruche tvorby ďalších zložiek krvi. Toto ochorenia sa zvykne prejavovať anémiou, bolesťou kosti, únavou, stratou hmotnosti, zvýšenou hladinou vápnika v krvi a zlyhaním obličky.[1]

Je to veľmi zriedkavé ochorenie, napriek tomu je to druhé najčastejšie malígne hemato-onkoligické ochorenie (prvé sú lymfómy). Celosvetovo sa prevalencia tohto ochorenia pohybuje okolo 230 000 pacientov. Priemerný vek v ktorom bolo diagnostikované toto ochorenie sa pohybuje v rozmedzí 66-70 rokov.

Tento typ rakoviny sa nepovažuje geneticky za dedičné ochorenie, ale je známych niekoľko prípadov pri ktorých sa toto ochorenia vyskytlo v rodinách s tzv. genetickým zaťažením.

Dĺžka prežívania pacientov sa výrazne zlepšila so zlepšením aktuálne dostupnej liečby. [2]

Rizikové faktory pre mnohopočetný myelóm[3]

Riziko pre toto ochorenie sa zvyšuje ak ste:

·       Muž

·       Vek nad 50 rokov

·       Afro-američan

·       Obézny

·       Vystavený radiácii

·       Pracovník v ropnom priemysle

Ako ovplyvňuje COVID-19 pacientov s mnohopočetným myelómom?

Ľudia s mnohopočetným myelómom sú aj po úplnom zaočkovaní, stále vystavení vysokému riziku infekcie ochorením COVID-19. Štúdia z roku 2021 zistila, že riziko infekcie bolo takmer 5-násobne vyššie (15,4%) u ľudí s týmto ochorením, ako u ľudí bez tohto ochorenia (3,9%).[4]

Pacienti s daným ochorením majú závažnejší priebeh infekcie, preto sa im odporúča vakcinácia proti COVID-19.

Taktiež boli pozorované aj častejšie hospitalizácie u pacientov s mnohopočetným myelómom, po infekcií COVID-19.

Títo pacienti by mali po očkovaní pokračovať v ďalších preventívnych opatreniach, ako sú:

·       Časté umývanie rúk

·       Nosiť na verejnosti rúško alebo respirátor

·       Vyhýbať sa veľmi preplneným alebo zle vetraným priestorom

·       Na verejnosti sa zdržiavať aspoň pár metrov od ostatných

·       Pravidelná dezinfikovať predmety v domácnosti, ako sú kľučky a vypínače svetiel

Preto sa odporúča pacientom s danou diagnózou, ak máte toto ochorenie a ešte ste neboli očkovaní, porozprávajte sa so svojím lekárom o očkovaní proti COVID-19. Presné načasovanie očkovania môže závisieť od vášho celkového zdravotného stavu a plánu liečby MM.[5]

Čo je vlastne rakovina?

Rakovina je ochorenie, pri ktorom sa začnú niektoré bunky tela nekontrolovateľné deliť a napadať ďalšie časti tela. Tieto rakovinové bunky najčastejšie vznikajú ako chyby pri delení buniek, čo je spôsob ktorým sa naše bunky rozmnožujú. Keďže naše telo má zhruba 3 bilióny buniek, tak tieto chyby bohužiaľ musia vznikať a nemáme sa im ako vyhnúť. Avšak ak aj takáto chyba vznikne, nemusí to hneď podmieňovať vznik nádorového ochorenia.

Náš organizmus je schopný veľmi dobre rozpoznávať tieto chyby a ihneď voči nim zasiahnuť a tak nedáva šancu týmto bunkám aby nás ohrozili. Avšak pod vplyvom určitých faktorov, ako napríklad rádioaktívne žiarenie, vek, fajčenie, genetické bremeno, nemusia byť naše obranné mechanizmy dostačujúce a takto často dochádza k rozvoju nádorového ochorenia.[1]

Situácia na Slovensku a v Európskej únií

Nádorové ochorenia sú celosvetovo druhou najčastejšia príčinou úmrtnosti, hneď po srdcovocievnych ochoreniach. V roku  rok 2019 to bolo viac ako 10 miliónov úmrtí na rakovinu vo svete.[2]

Slovensko, v porovnaní s EÚ má až alarmujúco vysokú úmrtnosť z tejto príčiny, veľa razy by sa jej dalo predísť. Slovensko významne zaostáva v prevencii a v dostupnosti správnej liečby, oproti iným krajinám EU. Pandémia tomuto stavu taktiež moc nepomohla. Až 23% ľudí na Slovensku uviedlo, že sa zdržalo vyhľadania lekárskej starostlivosti počas trvania pandémie. Našťastie Slovensko nabehlo počas druhej vlny na európsky trend zavedením telemedicíny (terapia na diaľku), čo umožnilo prístup pacientom k zdravotnej starostlivosti aj počas pandémie.[3]

V roku 2016 malo Slovensko po Maďarsku a Chorvátsku tretiu najvyššiu úmrtnosť na rakovinu v EÚ – o viac ako 20 % vyššiu ako je priemer EÚ. Rakovina pľúc, hrubého čreva je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu u Slovákov, aj keď za posledných 15 rokov došlo k miernemu zníženiu úmrtnosti na tieto dve diagnózy. Na druhej strane úmrtnosť na rakovinu prsníka a pankreasu v posledných rokoch mierne vzrástla. Nadmernú úmrtnosť na rakovinu možno čiastočne vysvetliť donedávna neexistujúcim národným onkologickým programom pre Slovensko.

Miera skríningu rakoviny na Slovensku patrí medzi najnižšie v EÚ. V roku 2017 menej ako jedna tretina žien vo veku 50 – 69 rokov podstúpila, za posledné dva roky, skríning na rakovinu prsníka – čo je polovica priemeru EÚ – a menej ako polovica (46 %) žien vo veku 20 – 69 rokov podstúpila skríning rakoviny krčka maternice, v porovnaní s dvoma tretinami v EÚ.

Päťročné prežívanie po diagnostikovaní rakoviny je vo všeobecnosti oveľa nižšie ako priemer EÚ. Nízka miera screeningu spôsobuje zvýšenú mieru výskytu neskorých štádií rakovinových ochorení.

Národný onkologický program Slovenska

V roku 2018 vznikol na Slovensku Národný onkologický program. Cieľom programu je znížiť výskyt rakoviny, zlepšiť prežívanie a kvalitu života pacientov s rakovinou. Medzi prvé opatrenia zavedené v roku 2019 patril pilotný projekt skríningu kolorektálneho karcinómu; široká komunikačná kampaň na zvýšenie informovanosti o kolorektálnom karcinóme; a definovanie štandardov kvality a certifikácie mamografických centier.[4]

Trinásty september je deň pozitívneho myslenia. Tento deň je predovšetkým o pozitívnych myšlienkach.

Výskumy hovoria, že život si môžete predĺžiť šťastím a optimizmom. Takže v Deň pozitívneho myslenia a aj v iné dni treba trénovať, aby človek v  každej situácii videl svetlú stránku a vždy si zachoval pozitívny prístup.

Prvý raz v roku 2003

Americký podnikateľ prišiel s myšlienkou venovať jeden deň pozitivite a pozitívnemu mysleniu. Jediným cieľom dňa je mať pozitívny prístup. Pozitívne myslenie prináša veľa výhod. Ukázalo sa, že pozitívne myslenie je dobré nielen pre emocionálnu pohodu, ale aj pre duševné zdravie človeka. Má schopnosť znižovať riziko srdcových chorôb,  zmierňuje stres a úzkosť. Pozitívne myslenie môže predĺžiť dĺžku života človeka a môže ho udržať dlhšie zdravého. V skutočnosti je pozitívne myslenie pre telo dôležité, lebo môže pomôcť vybudovať imunitu a odolnosť voči menším chorobám, ako je napríklad obyčajné prechladnutie.

Existuje niekoľko rôznych techník a prístupov, ktoré môžeme použiť, aby sme sa pokúsili byť pozitívnejšími mysliteľmi. Jedným z najlepších spôsobov, ako začať myslieť pozitívne, je zachytiť svoje myšlienky a pozrieť sa na nich z inej perspektívy. Veľa razy stačí obyčajný rozhovor s priateľmi. Treba mať na pamäti, že pozitíva nemusia byť veľké,  nejde o monumentálne výhry – stačia jednoduché, malé výhry, ktoré nás pozdvihnú a povzbudia. Príjemná kávička na terase, balkóne, povzbudenie od priateľa, úspech v práci, to všetko môže mať za následok nás pozitívny prístup.[1]

Ďalšie zaujímavosti

Nedávna štúdia sledovala 70 000 žien v rokoch 2004 až 2012 a zistila, že ženy s optimistickým myslením mali výrazne nižšie riziko úmrtia na ochorenie srdca, mŕtvicu, rakoviny, vrátane rakoviny prsníka, vaječníkov, pľúc a kolorektálneho karcinómu, infekcie, ochorenia dýchacích ciest.

Ďalšími preukázateľnými momentmi pozitívneho myslenia patria sú:

·       lepšia kvalita života

·       vyššie energetické hladiny

·       lepšie psychické a fyzické zdravie

·       rýchlejšie zotavenie sa  po zranení alebo chorobe

·       menej prechladnutí

·       lepšie zvládanie stresu

·       dlhší život

Pozitívne myslenie nie je kúzlo, vďaka nemu nezmiznú všetky naše problémy, ale problémy sa zdajú byť jednoduchšie zvládnuteľné. Práve tento prístup nám veľa razy môže pomôcť zvládnuť krízové situácie oveľa lepšie.[2]  Takže prajme si veľa, veľa pozitívnych myšlienok...

„Humanita spočíva v tom, že žiadny človek nie je obetovaný pre nejaký cieľ.“

Albert Schweitzer

francúzsko-nemecký lekár, hudobník a filozof

1875 - 1965

V roku 2009 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo 19. august za Svetový deň humanitárnej pomoci s cieľom zvýšiť povedomie o humanitárnej pomoci na celom svete a vzdať hold ľuďom, ktorí za jej poskytnutie riskujú svoje životy. Svetový deň humanitárnej pomoci si prvýkrát pripomenuli 19. augusta 2009.¹ Tento deň bol určený na pamiatku bombového útoku z 19. augusta 2003 na hotel Canal v Irackom Bagdade, pri ktorom zahynulo 22 ľudí vrátane hlavného humanitárneho predstaviteľa v Iraku Sergia Vieiru de Mella.²

Svetový deň humanitárnej pomoci je poctou všetkým humanistom - mnohým, ktorí pracujú vo svojich vlastných komunitách, a v mimoriadnych časoch mimoriadne usilujú pomáhať ženám, mužom a deťom, ktorých životy sužujú krízy a globálna pandémia COVID-19.³

Podľa správy WHO z roku 2020 je celosvetovo v núdzi 167,6 miliónov obyvateľov, pričom finančné požiadavky sa vyšplhali na $ 28,8 miliardy dolárov.⁴

Vytrvalosť a obetavosť týchto skutočných hrdinov predstavuje to najlepšie pre ľudstvo, pretože reagujú na krízu COVID-19 a obrovský nárast humanitárnych potrieb, ktorý vyvolala. Prvými respondentmi sú často ľudia v núdzi sami - utečenci, členovia organizácií občianskej spoločnosti a miestni zdravotnícki pracovníci. Prinášajú jedlo, prístrešie, zdravotnú starostlivosť, ochranu a nádej ostatným uprostred konfliktov, vysídľovania, katastrof a chorôb. Humanitárni pracovníci sú ale testovaní ako nikdy predtým, zápasia s bezprecedentnými pohybovými obmedzeniami a nedostatočnými zdrojmi, pretože ich potreby prevyšujú finančné prostriedky.⁴

Najväčší svetoví darcovia humanitárnej pomoci za rok 2020 (v miliónoch).⁵

Dňa 13. augusta si pripomíname Medzinárodný deň ľavákov (International- Lefthanders Day), ktorých existenciu datujeme dokonca už od skorého pleistocénu. Štúdia z roku 2004 naznačuje, že u hominidov sa dlhodobo udržiava koexistencia pravákov aj ľavákov. Najstaršie nespochybniteľné dôkazy pochádzajú zo stredného (425 000 - 180 000 p.n.l.) a skorého horného pleistocénu (180 000–10 000 p.n.l.), kde značenie na rezákoch indikuje existenciu jedincov druhu Homo neanderthalensis, ktorí preferovali buď pravú alebo ľavú ruku pri manipulácii s ostrými nástrojmi.¹

Medzinárodný deň ľavákov vyhlásila organizácia Lefthanders International (LI) a pripomína sa od roku 1976.² Odhadované percento ľavákov na celom svete je 8 - 15%, pričom väčšina číselných štúdií naznačuje, že je to 10 - 12%. Ak by sme uvažovali o priemere 11%, znamenalo by to, že po celom svete je 836 000 000 ľavákov z celkového počtu 7,6 miliárd ľudí.³ V minulosti boli často zatracovaní a spájaní s hriechom a nečistotou.

Cieľom tohto dňa je zvýšiť povedomie verejnosti o výhodách a nevýhodách ľavákov. Títo sú vo svete pravákov vystavení nástrojom a pomôckam, ktoré sú pre nich na pohľad nemotorné a ťažkopádne. Sú to napríklad sporáky, počítačové myši, klávesnice, nožnice alebo dvere. Američan Dean R. Campbell v roku 1975 založil prvý syndikát ľavákov, o rok neskôr sa rozhodol, že zavedie Svetový deň ľavákov a ako termín si zvolil 13. august, lebo vtedy ten deň pripadol na piatok.

Viaceré zdroje v spojitosti so začiatkom Medzinárodného dňa ľavákov síce uvádzajú 13. august, ale rok 1992. Vtedy členovia klubu Left-Handers, medzinárodného združenia ľavákov, ktoré vzniklo vo Veľkej Británii vyzvali svojich členov, aby pracoviská zmenili na "oblasť ľavákov". V nej malo byť používanie pravej ruky zakázané. Klub spustil rozsiahlu osvetovú kampaň, okrem iného aj s cieľom presvedčiť britské bankové inštitúcie, aby sa začali vyrábať šekové knižky aj pre ľavákov.⁴

Ťažkosti ľavákov

Dátum 13. august má najmä pravákov upozorniť na to, že ľaváci musia vynakladať veľké úsilie na vykonanie inak bežných úkonov, akými sú napríklad otvorenie fľašky alebo konzervy otváračom, čistenie zeleniny škrabkou či odrezanie stonky kvetu. Až keď to pravák skúsi urobiť ľavou rukou s nástrojom určeným pre praváka, pochopí, aké ťažkosti ľavák má. Súčasný svet je totiž v prevažnej miere upravený pre potreby tých, čo všetko robia pravou rukou.⁶

V mnohých krajinách sveta v minulosti prevládala tendencia "prerobiť" ľavákov na pravákov. V ostatných rokoch sa od tejto praxe upustilo. Navyše, už aj výrobcovia začínajú myslieť na ľavákov. Nielen v mnohých krajinách sveta, ale i na Slovensku pre nich existujú špecializované obchody.⁵

Slávni ľaváci

Medzi slávnymi ľavákmi možno nájsť politikov, priemyselníkov a obchodníkov, umelcov aj športovcov. Sú to napríklad Julius Caesar, Alexander Veľký, Barack Obama, Bill Clinton, ďalej spisovateľ Mark Twain, Bill Gates, Marie Curie, Robert Schumann, Sergej Rachmaninov, Ludwig van Beethoven, Céline Dion, bývalý francúzsky futbalový brankár Fabien Barthez, súčasný španielsky profesionálny tenista Rafael Nadal, Julia Roberts, či najväčší slovenský sériový vrah Ondrej Rigo.^5,7

Zdroje:

1.       Faurie Ch. et Raymond M. 2004. Handedness frequency over more than ten thousand years. Proc. R. Soc. Lond. B. 271: 43–S45.

2.       Binder L.M. 1976. Hemispheric specialization. Journal of Pediatric Psychology. 1(3): 34–38,

3.       Papadatou-P. et al. 2020. Human handedness: A meta-analysis. Psychological Bulletin. 146 (6): 481–524.

4.       www.lefthandersday.com

5.       www.lavaci.sk

6.       Masud Y. et. Ajmal M.A. 2012. Left-handed People in a Right-handed World: A Phenomenological Study. Pakistan Journal of Social and Clinical Psychology. 10 (1): 49-60.

7.       www.leftys.com.au

Slovo "alergia" vytvorili lekári Clemens von Pirquet a Béla Schick v roku 1906.¹  Zaznamenali, že niektorí pacienti sú precitlivení na bežne neškodné látky, ako sú prach, peľ alebo niektoré potraviny. Tento fenomén nazvali alergia podľa gréckych slov allos (iný alebo zmenený stav) a ergon (práca, reakcia, reaktivita). Veda, ktorá skúma alergie, sa nazýva alergológia.

Alergia je neprimeraná obranná reakcia imunitného systému nášho organizmu na látky z okolitého prostredia. Látky, ktoré u citlivého jedinca vyvolávajú tieto prehnané obranné reakcie (spúšťajú alergickú reakciu) nazývame alergény. Pri alergickej reakcii organizmus reaguje vyplavením zvýšeného množstva histamínu, ktorý je potom zodpovedný za alergické príznaky.2

Rozdelenie alergénov

·       inhalačné alergény

Snáď najznámejšie sú alergie spôsobené alergénmi zo vzduchu, ktoré vdychujeme. Hovoríme im inhalačné alergény. Zaraďujeme sem pele tráv, bylín a stromov, roztoče, zvieracie alergény alebo plesne.

·       potravinové alergény

Potravinové alergie sú nežiaduce reakcie na potraviny, ktoré vznikajú u senzitívnych ľudí prostredníctvom imunitných mechanizmov. V zastúpení jednotlivých potravinových alergénov hrajú významnú úlohu stravovacie návyky: u nás sú významnými alergénmi najmä vajíčka, mlieko, pšeničná múka, koreňová zelenina, paradajky, orechy, sója, ryby a rôzne ovocie.

·       bodnutie hmyzom

Alergická reakcia môže byť spôsobená uhryznutím alebo bodnutím hmyzom. U nás vznik alergie na hmyz spôsobuje najčastejšie včela a osa, príležitostne i sršeň alebo čmeliak.

·       lieky

Lieky môžu vyvolávať alergické reakcie niekoľkými rôznymi mechanizmami, iba za menšiu časť je zodpovedná alergia. Alergizujú napríklad Penicilín a ďalšie antibiotiká, barbituráty, lokálne anestetiká.²

Slovo alergia sa častokrát používa v súvislosti s vecami alebo ľuďmi, ktorých nemôžeme vystáť. No v skutočnosti predstavuje niečo, čo komplikuje každodenný život podstatnej časti obyvateľstva a počet ľudí, ktorí ňou trpia neustále rastie. Celosvetovo stúpa prevalencia alergických chorôb v industrializovanom svete už viac ako 50 rokov. Celosvetovo sa miera senzibilizácie na jeden alebo viac bežných alergénov u školákov v súčasnosti blíži k 40% - 50%.³ V roku 2012 hlásilo respiračné alergie 10,6%, alebo 7,8 milióna detí za posledných 12 mesiacov.⁴

Príčiny vzniku alergie

Dôvodom prečo je toto ochorenie na vzostupe, je aj naše životné prostredie, ktoré sa našou zásluhou neustále zhoršuje. Príčinami vzniku rôznych druhov alergií sú totiž aj vonkajšie škodliviny, výfukové plyny, rôzne chemikálie, konzervačné látky v potravinách, ktoré denno-denne konzumujeme. Môžu to byť však aj mnohé alergizujúce lieky. Medzi alergény patrí aj peľ, roztoče, plesne, hmyz, srsť zvierat atď.⁴

Rady ako zmierniť alergické reakcie

Lieky na alergiu nie sú jediným spôsobom, ako zamedziť alergickým reakciám. Veľmi dôležitá je samotná prevencia, ktorou si pacient môže výrazne pomôcť.⁵

-  Alergici by sa mali počas dňa častejšie sprchovať, umývať si vlasy a meniť oblečenie

-  Vyhýbať sa potravinám obsahujúcim peľ (sú to napr. aj niektoré čaje, med)

-  Nemali by fajčiť a zdržovať sa v zafajčenom prostredí

-  Nemali by používať dráždivé spreje, aromatickú kozmetiku

-  V domácnosti sa odporúča používať zvlhčovače a čističku vzduchu

-  Nábytok by mal byť umývateľný a mať čo najmenej prašných plôch (uzavreté vitríny, knižnice)

-  Prach treba utierať vlhkou handrou, vysávať vysávačmi s viacnásobnou filtráciou vzduchu

-  V domácnosti by sa nemali chovať domáce zvieratá

-  Prevenciou je aj nosenie legitimácie alergika

Na čo dávať v júli pozor

K najväčším alergénovým vinníkom patrí palina, zlatobyľ, vratič, slnečnica či čakanka. V júli klesá množstvo peľu tráv v ovzduší. Časté sú skrížené alergické reakcie na konzumáciu zeleniny, šalátu, čakanky či slnečníc a slnečnicového oleja.⁶

Zdroje:

1.                Cesenatico C. von. 1906. Klinische Studien über Vakzination und vakzinale Allergie. Münchener medizinische Wochenschrift, 53: 1457-1458.

2.                Kay A.B. 2000. Overview of 'Allergy and allergic diseases: with a view to the future'. British Medical Bulletin. 56 (4): 843-864.

3.                Pawankar R. et al. World Health Organization. White Book on Allergy 2011-2012 Executive Summary.

4.                Grammatikos AP. 2008. The genetic and environmental basis of atopic diseases. Annals of Medicine. 40 (7): 482–95.

5.                Muche-Borowski C. 2009. Clinical practice guideline. Allergy Prevention. Dtsch Arztebl Int. 106(39): 625–31.

6.                Hruškovič B. 2010. Kalendár pre alergikov. Zdravie. č. 5.

Umývanie rúk je jedným z najlepších spôsobov, ako chrániť seba a svoju rodinu pred ochorením (a tým nemyslíme iba ochorenie SARS-CoV-2). Zistite, kedy a ako by ste si mali umývať ruky, aby ste zostali zdraví.¹

Ako sa šíria choroboplodné zárodky?

Umývanie rúk vás udrží zdravých a zabráni šíreniu respiračných a hnačkových infekcií z jednej osoby na druhú. Baktérie a vírusy sa môžu šíriť z iných ľudí alebo povrchov, keď:

·       sa dotýkate svojich očí, nosa a úst neumytými rukami

·       pripravujete alebo jete jedlo neumytými rukami

·       sa dotýkate kontaminovaného povrchu alebo predmetov

·  si vysmrkáte nos, zakašlete alebo kýchnete do rúk a potom sa dotýkate rúk alebo bežných predmetov iných ľudí

Kľúčové časy na umývanie rúk

Pomôcť sebe a svojim blízkym zostať zdraví môžete tým, že si budete často umývať ruky, najmä v týchto kľúčových situáciách, keď je pravdepodobné, že rozšírite zárodky, ktoré spôsobujú (aj) závažné ochorenia:

ü  Pred, počas a po príprave jedla

ü  Pred a po jedle

ü  Pred a po starostlivosti o niekoho doma chorého na zvracanie alebo hnačku

ü  Pred a po ošetrení porezania alebo poranenia

ü  Po použití toalety

ü  Po prebaľovaní alebo upratovaní po dieťati, ktoré používalo toaletu

ü  Po smrkaní z nosa, kašľaní alebo kýchaní

ü  Po dotyku so zvieraťom, krmiva pre zvieratá alebo so živočíšnym odpadom

ü  Po manipulácii s krmivom pre domáce zvieratá alebo s „pamlskami“ pre domáce zvieratá

ü  Po dotyku s odpadkami

Pokyny pre zoznam najdôležitejších časov na umývanie rúk boli vyvinuté na základe údajov z mnohých štúdií.^2-7

Umývanie rúk je ľahké a je to jeden z najúčinnejších spôsobov, ako zabrániť šíreniu patogénov. Čisté ruky môžu zabrániť šíreniu mikróbov z jednej osoby na druhú a v celej komunite - od vášho domova a pracoviska po zariadenia starostlivosti o deti a nemocnice.

Vždy postupujte podľa týchto piatich krokov.

1.  Ruky si navlhčite čistou tečúcou vodou (teplou alebo studenou), vypnite kohútik a naneste mydlo.

2.   Ruky si zopnite trením o mydlo. Zhrbte ruky, medzi prstami a pod nechtami.

3.   Vydrhnite si ruky najmenej 20 sekúnd. Potrebujete časovač? Pískajte pieseň „Happy Birthday“ od začiatku do konca dvakrát.

4.     Dobre si opláchnite ruky pod čistou tečúcou vodou.

5.     Osušte si ruky čistým uterákom alebo ich osušte na vzduchu.

Ak mydlo a voda nie sú ľahko dostupné, môžete použiť dezinfekčný prostriedok na ruky na báze alkoholu, ktorý obsahuje najmenej 60% alkoholu. Podľa štítku produktu zistíte, aký obsah alkoholu daný dezinfekčný prostriedok má.

Sanitazéry môžu v mnohých situáciách rýchlo znížiť počet choroboplodných zárodkov na rukách. Avšak!

·       Sanitazéry nezbavujú všetkých druhov patogénov.

·   Dezinfekčné prostriedky na ruky nemusia byť také účinné, keď sú ruky viditeľne špinavé alebo mastné.

·   Dezinfekčné prostriedky na ruky nemusia odstrániť z rúk škodlivé chemikálie, ako sú pesticídy a ťažké kovy.

Ako používať dezinfekciu rúk?

Naneste gélový produkt na dlaň jednej ruky (správne množstvo si prečítajte na štítku). Ruky si potom trite o seba. Gél potierajte po všetkých povrchoch rúk a prstov, až kým nebudú vaše ruky suché. To by malo trvať asi 20 sekúnd.

Povedomie o hygiene rúk si pripomíname každý rok 5. mája ako Svetový deň.

Zdroje:

1.     When and How to Wash Your Hands. 2020. Centres of disease control and prevention.

2.     Luby SP et al. 2005. Effect of handwashing on child health: a randomised controlled trial.external icon Lancet. 366:225-33.

3.  Carrico AR. Et al. 2013. The environmental cost of misinformation: why the recommendation to use elevated temperatures for handwashing is problematicexternal icon. Int J Consum Stud. 37(4):433-41.

4.     Michaels B. et al. 2002. Water temperature as a factor in handwashing efficacy.external icon Food Service Technology. 2:139-49.

5.     Luby SP. Et al. 2004. Effect of intensive handwashing promotion on childhood diarrhea in high-risk communities in Pakistan: a randomized controlled trial.external icon JAMA.;291(21):2547-54.

6.     Hoque BA. 2003. Handwashing practices and challenges in Bangladesh.external icon Int J Environ Health Res.13:S81-7.

7.     McGinley KJ. et al. 1988. Composition and density of microflora in the subungual space of the hand.external icon J Clin Microbiol. 26(5): 950–3.

Momentálne vysoko aktuálna a často diskutovaná téma, ktorá sa otvára vzhľadom na situáciu smerom ku koronavírusu, sú klinické štúdie. Dĺžka, výpovedná hodnota, dizajn a dôležitosť klinických štúdií je to, čo mnohých z nás zaujíma. Prečo sú práve klinické štúdie potrebné? Prečo trvajú tak dlho a prečo im môžeme veriť?

Odpovede na tieto otázky nie sú jednoduché, preto sme pripravili krátky článok o dôležitosti a nevyhnutnosti klinického skúšania.

Najskôr začneme krátkymi rýchlymi faktami.

1. Prvé princípy experimentálneho dizajnu vyvinul Sir Ronald A. Fisher v 20. rokoch 20. storočia, ktorý v tom čase pracoval pre experimentálnu stanicu Rothamsted v oblasti poľnohospodárstva. Navrhol presnú metodológiu správneho navrhovania klinických štúdií.¹

2.  Cieľom klinických štúdií je zistiť, či je stratégia liečby, liek alebo používaný prístroj v liečbe bezpečný a účinný pre ľudí.

3.  Samotné klinické skúšanie pozostáva zo štyroch fáz.

4. Výskumný tím zahŕňa lekárov, zdravotné sestry, sociálnych pracovníkov, zdravotníckych pracovníkov, vedcov, správcov údajov a koordinátorov klinických skúšok.

5. Účasť na štúdii môže zahŕňať riziká aj výhody. Účastníci sú povinný pred vstupom do klinických štúdii prečítať a podpísať dokument o vyhlásení ich súhlasu tzv. „Informovaný súhlas“.

6. Riziká sú kontrolované a monitorované, ale povaha štúdií lekárskeho výskumu znamená, že niektorým rizikám sa nedá vyhnúť.

Všetky klinické skúšky majú svoj hlavný účel. Na základe toho ich môžeme rozdeliť do nasledujúcich siedmych kategórií: liečba, prevencia, diagnostika, skríning, podporná starostlivosť, výskum zdravotníckych služieb a základné vedy.²

V tomto texte sa zameriame na klinické skúšania z kategórie Liečba.

Aby bola výpovedná hodnota čo najvyššia, bola postupom času vyvinutá sada zložitých pravidiel v kategórii klinického skúšania zameraného na Liečbu. Za zlatý štandard sa považuje RCT - randomizovaná dvojito zaslepená štúdia (Randomized Control Trial), niekedy tiež nazývaná len dvojito zaslepená štúdia (Double Blind). Podstatou štúdie je, aby lekár ani pacient nevedeli, aký liek pacient zaradený do klinického skúšania užíva. Randomizácia znamená náhodný výber.³

V prípade liekov, klinickým testom predchádza predklinické testovanie. Predklinické testovanie sa realizuje hlavne na zvieratách a v rámci takýchto skúšok neprejde zhruba 50 % testovaných látok. Samotnými klinickými testami potom úspešne prejde asi len 15-25 % testovaných látok.⁴ Cena klinických testov jedného nového liečiva od začiatku prvej fázy testov až po jeho uvedenie do bežnej klinickej praxe sa v roku 2000 odhadovala na pol miliardy amerických dolárov.⁵

Klinická štúdia je rozdelená do 4 štyroch fáz. To je aj dôvod, prečo sa tento proces nedá dokončiť „cez noc“. Klinické testy zvyčajne trvajú päť rokov.⁶

A aké sú jednotlivé fázy klinickej štúdie?

1. Fáza – V tejto časti klinickej štúdie býva zahrnutých 20 - 100 pacientov. Prvá fáza overuje bezpečnosť používanej látky, jej farmakokinetiku (skúmanie a popis „osudu“ liečiv v organizme a to od podania až po vylúčenie) a farmakodynamiku (skúma mechanizmu účinku lieku a vhodné dávkovanie pre ďalšie testy). V roku 2010 neprešlo touto fázou až 46 % skúšaných látok.

2. Fáza - do druhej fázy klinických testov, do ktorej je zahrnutých 200 - 300 pacientov, nové liečivo spravidla postupuje až po overení jeho bezpečnosti. V tejto fáze sa overuje schopnosť liečiva dosiahnuť želaný účinok v liečbe konkrétnej choroby. Samozrejme sa neustále monitorujú všetky nežiaduce účinky liečby. Ak je nové liečivo dostatočne účinné, postupuje do tretej fázy. V rokoch 2008 až 2010 bolo v tejto fáze ukončené testovanie 66 % látok.

3. Fáza – v tejto fáze je zahrnutých 300 až 3000 aj viac pacientov. Ide o najdrahšiu, najdlhšiu a najnáročnejšiu fázu v rámci klinického skúšania. Vo fáze 3. sa realizujú randomizované, multicentrické štúdie, ktorých cieľom je zistiť, či nové liečivo (alebo jeho kombinácia s inými liekmi) je účinnejšie v liečbe daného ochorenia ako aktuálne používaný liek označovaný za štandard liečby. Až na základe výsledkov tejto fázy klinických testov dochádza k povoleniu nového liečiva pre liečbu danej choroby v bežnej klinickej praxi. V rokoch 2007 až 2010 bolo v tejto fáze ukončené testovanie 30 % skúšaných látok.ň

4. Fáza – býva za ňu označované obdobie, kedy sa skúma bezpečnosť a účinnosť lieku pri jeho bežnom používaní k klinickej praxi. 4. fáza sa monitoruje z hľadiska výraznej variability v ľudskej populácii. Nedávno bolo navrhnuté, aby sa počas tejto fázy sledovali prípadné nečakané pozitívne účinky sledovaného lieku na iné, sprievodné ochorenia, ktorými trpí pacient.⁷

Náklady na klinické skúšanie sa môžu pohybovať v miliardách dolárov za schválený liek.⁸ Sponzorom môže byť vládna organizácia alebo farmaceutická, biotechnologická či zdravotnícka spoločnosť. Niektoré postupy potrebné na vykonanie skúšky, napríklad monitoring alebo laboratórne práce, môžu byť riadené externým partnerom, napríklad zmluvnou výskumnou organizáciou alebo centrálnym laboratóriom.⁹

Zaujímavosťou je, že iba 10 % všetkých liekov, ktoré začali svoju cestu v klinických štúdiách realizovaných na zdravých a chorých dobrovoľníkoch sa stalo schválenými liekmi a aktuálne sa používajú na liečbu rôznych ochorení.¹⁰

Zdroje:

1.       Creswell, J.W. 2008. Educational research: Planning, conducting, and evaluating quantitative and qualitative research (3rd). Upper Saddle River, NJ: Prentice Hall., p. 300.

2.       International Standards for Clinical Trial Registries. 2018. The registration of all interventional trials is a scientific, ethical and moral responsibility. World Health Organization. Version 3.0.: 49 s.

3.       Ghers D. et al. 2008. Reporting the findings of clinical trials: a discussion paper. Bulletin of the World Health Organization. 86 (6): 492-493.

4.       Votava M. 2014: Vývoj nového léčiva. www.lf2.cuni.cz

5.       Dimasi, J. A. et al. 2003. The price of innovation: new estimates of drug development costs. Journal of Health Economics. Vol. 22: 151–185.

6.       From vision to decision: Pharma. 2020. 56 s.

7.       Boguski, M. S. 2009. Repurposing with a Difference. Vol. 324.: 1394–1395.

8.       Dimasi J.A. et a. 2016. Innovation in the pharmaceutical industry: New estimates of R&D costs. Journal of Health Economics. 47: 20–33.

9.       Gagnier J.J. et al. 2013. The CARE guidelines: consensus-based clinical case reporting guideline development. BMJ Case Rep. 1-4.

10.    Upravené podľa Emanuel EJ. 2015. The Solution to Drug Prices. The New York Times.

„Zdravie je najdôležitejšou kvalitou tela.“ Aristoteles

Na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave raz nemenovaný profesor molekulárnej biológie dostal z auditória zvedavú otázku, čo je to zdravie. Dlho sa zamyslel a potom povedal: „Nuž, keď príde choroba, tak vieme, že toto nie je to zdravie.“ Týmto kratučkým príbehom zo života sme chceli ilustrovať, že definovať pojem zdravie skutočne nie je jednoduché.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie definujeme zdravie ako „stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody, nielen absencia choroby alebo choroby“.¹  V súvislosti s duševným zdravím WHO uvádza túto definíciu: „Duševné zdravie je možné chápať ako stav pohody, v ktorom si osoba uvedomuje svoje schopnosti, dokáže sa vyrovnať s bežným stresom v živote, môže produktívne a úspešne pracovať a dokáže prispievať k svojmu spoločenstvu“.² Podľa týchto definícií je 70 – 95 % populácie nezdravá.

Odhliadnuc od opisov, zdravie by malo byť súčasťou vášho celkového životného štýlu. Ide o dynamický proces, ktorý vychádza zo sústavného vzájomného pôsobenia organizmu na prostredie a naopak. Je to schopnosť vyvážiť zmeny vonkajšieho prostredia. Význam zdravia pre jedinca a spoločnosť je jasný. V zdravej spoločnosti sa môže vyvíjať zdravý jedinec a zdraví jedinci tvoria zdravú spoločnosť.

Celkový zdravý životný štýl môže pomôcť predchádzať chronickým a dlhodobým chorobám. Dobrý pocit zo seba a starostlivosť o svoje zdravie sú dôležité i pre vašu sebaúctu a sebaobraz. Udržujte zdravý životný štýl tým, že robíte to, čo je pre vaše telo dobré.

Ako si udržať zdravie v čase lockdownu?

Situácia pandémie Covid-19 kladie vysoké nároky na fyzické a psychické zdravie jedincov všetkých vekových skupín. Sú prijímané opatrenia, ktoré napriek svojej nevyhnutnosti a užitočnosti, negatívne vplývajú na kvalitu života obyvateľstva. Aktuálny počet infikovaných osôb celosvetovo už presiahol 2 000 000 prípadov a neustále narastá.³ Zachovať si dobré zdravie tak nie je jednoduché, zvlášť v tejto dobe osobnej izolácie. Obdobie „domáceho väzenia“ je nová situácia, počas ktorej sú veľké hrozby nuda a stres. Tieto nás môžu viesť k tomu, že stratíme svoj obvyklý denný režim a osvojíme si zlé stravovacie návyky, ako je prejedanie sa alebo maškrtenie, najmä jedlá bohaté na cukry a tuky⁴. Na podporu imunitného systému sa preto počas lockdownu a kontroly pohybu odporúča zdravá strava poskytujúca všetky potrebné živiny. Posilnenie imunitného systému je v týchto obdobiach rozhodujúce pre ľudí s obmedzeným pohybom. Pre udržanie imunitnej funkcie sú dôležité optimálne hladiny zinku, železa, medi, selénu a vitamínov A, B6, C a E. ⁵

Ďalej je veľmi dôležité užívanie vitamínu D. Je to základná živina, ktorú získavame zo slnečného žiarenia. Počas lockdownu však nie je ľahké prijať dostatok slnečných lúčov, preto je nutné ho doplniť v strave, príp. doplnkom výživy (tých je k dispozícii neúrekom). V strave sa vitamín D nachádza väčšinou v mastných rybách a v obohatenom obilí a mliečnych výrobkoch. Početné štúdie odhalili, že vitamín D hrá zásadnú a komplexnú úlohu vo funkcii a regulácii imunitného systému. Nedávne štúdie uviedli, že nedostatok vitamínu D súvisí s náchylnosťou na infekcie, najmä infekcie dýchacích ciest.⁶

Dôležitý je samozrejme aj dostatok spánku, pozor ale na jeho dĺžku. Národná nadácia pre spánok (NSF) uviedla, že príliš veľa spánku nevyhnutne nezabráni chorobe, ale môže naopak nepriaznivo ovplyvniť imunitný systém.⁷

V súčasnosti dostupný súbor vedeckých dôkazov zistil, že pravidelné cvičenie je prospešné pre imunitný systém a znižuje riziko vzniku určitých typov infekcií, ako sú napríklad infekcie horných dýchacích ciest.⁸ Cvičiť počas kontroly pohybu a v izolácii je určite náročné a výzva. Existujú však určité možnosti vykonávania vytrvalostných cvičení (napr. aerobik v obývačke či kalanetika v spálni), zatiaľ čo pre záťažové cvičenie, pri absencii telocvičných prístrojov, zostávajú cviky zamerané na posilnenie tela a končatín pomocou vlastnej telesnej hmotnosti (kalisthenika).⁹

Štúdie, týkajúce sa jednotlivcov v karanténe, uvádzali negatívne psychologické účinky „domáceho väzenia“ vrátane zmätenosti, hnevu a posttraumatických stresových symptómov. Z dôvodu prísneho obmedzenia pohybu môže mať kríza škodlivé psychologické následky, a to najmenej z dvoch dôvodov. Po prvé, „väzenie“ znamená fyzické dištancovanie sa s blízkymi, čo môže spôsobiť vážne afektívne frustrácie, a tak vyvolať psychické neduhy alebo poruchy. Po druhé, ukázalo sa, že choroba COVID-19 je škodlivejšia, ako sa predpokladalo.¹⁰

Počas pandémie COVID-19 čelia ľudia na celom svete jedinečnej situácii. Posilnenie imunitného systému je v tomto období obmedzeného pohybu zásadné. Dodržiavanie vyššie uvedených odporúčaní vám môže pomôcť vyrovnať sa s osobitnou situáciou v sebaizolácii, v karanténe a fyzickom dištancovaní aj neskôr, keď sa situácia vráti do normálu.¹⁰

Zdroje:

1. WHO (1946) Ústava Svetovej zdravotníckej organizácie

2. WHO (2001) Duševné zdravie: posilnenie podpory duševného zdravia. Prehľad č. 220. http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs220/en/

3. Jančinová M. et al. 2020. Covid-19, vplyv na kvalitu života a psychologické aspekty. Pediatria (Bratisl.); 15: 150-153.

4. Schyns G. et al. 2020. Tackling sabotaging cognitive processes to reduce overeating; expectancy violation during food cue exposure. Physiol Behav.;222:112924.

5. Calder PC et Kew S. 2002. The immune system: a target for functional foods? Br J Nutr.; 88(S2):165-S76.

6. Lange NE. et al. 2009. Vitamin D, the immune system and asthma. Expert Rev Clin Immunol. 2009;5(6):693-702.

7. National Sleep Foundation. 2020. How sleep affects your immunity.

8. Nieman DC.1997.  Risk of upper respiratory tract infection in athletes: an epidemiologic and immunologic perspective. J Athl Train. 32(4):344-9.

9. Yousfi N. et al. 2020. The COVID-19 pandemic: how to maintain a healthy immune system during the lockdown – a multidisciplinary approach with special focus on athletes. Biology of Sport. 37(3): 211-216.

10. Brooks SK. et al. 2020. The psychological impact of quarantine and how to reduce it: rapid review of the evidence. Lancet.;395(10227):912-920.

Čo to vlastne je?

Názov poruchy je odvodený z gréckeho slova "epilambanein", čo môžeme preložiť ako napádať či zachvacovať.

Presne definovať epilepsiu a epileptické poruchy nie je celkom jednoduché. Možnosť celkom jednoznačne vystihnúť pojem epilepsie sťažuje aj skutočnosť, že epilepsia nie je iba jedna choroba, ale označujeme tak niekoľko syndrómov, ktoré sa od seba v mnohom líšia (napr. príčinou, liečbou...)

Prvé zmienky o tejto chorobe sa začali objavovať už v období cca 2000 rokov pred naším letopočtom. Ako príklad si môžeme uviesť písomný zápis o epilepsii v babylonskom Chammurapiho zákonníku. Najstarším popisom choroby je potom tzv. Sakkiov klinopis z cca 8. storočia pr.n.l.¹

Definícia podľa WHO z roku 2019 popisuje epilepsiu ako chronické neprenosné ochorenie mozgu. Vyznačuje sa opakovanými záchvatmi, čo sú krátke epizódy mimovoľného pohybu, ktoré môžu postihnúť časť tela alebo celé telo a niekedy sú sprevádzané stratou vedomia a kontrolou funkcie čriev alebo močového mechúra.² Toto ochorenie postihuje rovnako ženy ako aj mužov na celom svete.

V roku 2014 Medzinárodná liga proti epilepsii navrhla praktickú definíciu epilepsie. Táto definícia epilepsie ponecháva tradičné kritérium dvoch neprovokovaných záchvatov v priebehu viac ako 24 hodín, ale tiež umožňuje stanoviť diagnózu epilepsie v prípade jedného epileptického záchvatu a vysokom riziku (viac ako 60%) jeho opakovania, alebo, ak sa jedná o definovaný epileptický syndróm.³

Prevalencia

Epilepsia postihuje asi 50 miliónov ľudí na celom svete.² V Európe trpí týmto ochorením asi 6 miliónov osôb, a každoročne je diagnostikovaných 300-tisíc nových prípadov. Na Slovensku žije s epilepsiou cca 50-tisíc pacientov⁴, z toho aktívnou formou epilepsie, ktorá vyžaduje liečbu, takmer 8 000 detí.⁵

Medzi známe historické osobnosti, ktoré trpeli epilepsiou, patria napr. Sokrates, F. M. Dostojevskij, Julius Caesar, Johanka z Arku, P. I. Čajkovský, Napoleon, Vincent van Gogh, Ludwig van Beethoven či Vladimir Iljič Lenin.²

Liečba

Cieľom antiepileptickej liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, bez negatívneho ovplyvnenia psychickej a fyzickej výkonnosti. V Slovenskej republike je registrovaných viac ako 25 liekov s antikonvulzívnym (proti-záchvatovým) účinkom, ktoré sa v rôznej miere približujú ideálnemu antiepileptiku. Antiepileptiká (AE) sa vyvíjali postupne:

·    AE I. generácie sú klasické antiepileptiká: fenobarbital, fenytoín, primidon, etosukcinimid, diazepam a klonazepam s empiricky zisteným antikonvulzívnym účinkom

·       AE II. generácie: kyselina valproová, jej sodná soľ a karbamazepín, používajú sa v liečbe epilepsie od 60. rokov minulého storočia

·    AE III. generácie: do liečby epilepsie sa zaviedli postupne od 90. rokov a sú výsledkom cieleného výskumu, patrí sem: vigabatrín, lamotrigín, gabapentín, felbamát, tiagabín, topiramát, levetiracetam, oxkarbazepín, rufinamid, pregabalín, zonisamid, lakosamid, eslikarbazepín, stiripentol, sulthiam, klobazam, retigabín a perampanel

Pri niektorých formách epilepsie má antikonvulzívny efekt i adrenokortikotropný hormón (Westov syndróm) alebo glukokortikoidy (Landau-Kleffnerov syndróm).⁶

Počet dostupných antiepileptík v priebehu liečby podstatne zvýšil. Za posledných 20 rokov zostáva približne tretina pacientov rezistentných na lekárske ošetrenie. Napriek zlepšenej účinnosti chirurgických zákrokov, pričom viac ako polovica operovaných pacientov dosahuje dlhodobý čas bez záchvatov, chirurgický zákrok sa stále uskutočňuje v malej podskupine pacientov rezistentných na lieky.⁷

Diagnostika

Elektroencefalografia (EEG) sa považuje za najdôležitejší nástroj na hodnotenie pacienta s epilepsiou: potvrdí typ záchvatu a odhadne lokalizáciu epileptogénnych zón v mozgu. Neuroimagingové vyhodnotenie je dôležité pre stanovenie etiológie epilepsií a genetické testovanie zvýšilo pravdepodobnosť identifikácie príčin niektorých typov epilepsií.⁸

Zdroje:

1. Poslední L. 2013. Problematika epileptických poruch v dětském věku. Diplomová práca. Západočeská univerzita v Plzni.

2. WHO. 2019. Epilepsy. (www.who.com)

3. https://www.slae.sk/

4. https://www.zdravie.sk/epilepsia 2016

5. Národný portál zdravia 2017. Národné centrum zdravotníckych informácií.

6. Sýkora P. 2015. Liečba epilepsie a epileptických syndrómov u detí. Neurol. praxi 2015; 16(2): 74–76.

7. Moshé S.L. et al. 2015. Epilepsy: new advances. Lancet 385: 884–98.

8. Guerreiro C A M. 2016. Epilepsy: Is there hope? Indian J Med Res 144(5):657-660.

12. marec je Svetový deň obličiek. V niektorých krajinách je venovaný povedomiu o zdraví a chorobách obličiek celý mesiac marec. Ochorením obličiek trpí až 37 miliónov ľudí. Najčastejšie ide o závažné ochorenie s názvom Chronické ochorenie obličiek (CKD).

My sme pre Vás pripravili 11 zaujímavostí o obličkách a ich funkcii.¹

VÁŠ PÁR OBLIČIEK JE Nesúmerný

Obličky sa nachádzajú v dolnej časti chrbta - priamo pod hrudným košom - a zvyčajne sú asymetrické. Vaša pravá oblička má tendenciu byť menšia a sedieť o niečo nižšie ako ľavá, pretože potrebuje uvoľniť miesto pre pečeň, ktorej najobjemnejšia časť sa nachádza na pravej strane tela. Na druhej strane vaša ľavá oblička má ešte nejaký priestor na rozrastanie sa pod slezinu, čo je orgán menšieho vzrastu.

JE DÔVOD, PREČO JE MOŽNÉ ŽIŤ IBA S JEDNOU OBLIČKOU

Väčšina ľudí má pri narodení dve obličky, ale na zabezpečenie zdravého života je potrebná iba jedna oblička. Každá oblička má asi 1,5 milióna jednotiek na filtrovanie krvi nazývaných nefróny, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní odpadového produktu nazývaného močovina z krvi pri jej prietoku orgánmi. Ľudia potrebujú na správne filtrovanie krvi iba minimálne 300 000 nefrónov a na splnenie tohto účelu stačí jedna oblička. Ľudia bez zdravých obličiek môžu prežiť dialýzou, čo je proces, pri ktorom sa krv filtruje strojovo, alebo sa môžu rozhodnúť pre transplantáciu obličky.

VAŠE OBLIČKY PREFILTRUJÚ 45 GALÓNOV (CCA 170 LITROV) KRVI ZA DEŇ

Aj keď je srdce zodpovedné za pumpovanie krvi do celého tela, obličky tiež vykonávajú svoj spravodlivý diel práce. Každú minútu prefiltrujú pol šálky krvi, čo predstavuje 45 galónov krvi za deň - alebo toľko, aby bolo možné naplniť malú vaňu.

OBLIČKY PRODUKUJÚ MOČ

Ako súčasť močového systému tela vytvárajú obličky moč z močoviny, vody a ďalších odpadových látok. Tekutina prúdi z tubulov obličiek, ktoré sa nachádzajú vo vnútri nefrónov, do dvoch skúmaviek nazývaných močovody. Močovody potom uvoľňujú moč do močového mechúra - a viete, čo sa odtiaľ deje. Ak sa však vyskytnú problémy, moč môže byť zálohovaný a spôsobiť infekcie obličiek. Okrem toho v prípadoch, keď kryštalizujú minerály v moči, môžu sa tvoriť obličkové kamene.

STAROVEKÍ EGYPŤANIA MOHLI BYŤ PRVÝMI ĽUDMI, KTORÍ OPÍSALI OBLIČKY

Pred rokom 2018 sa bežne myslelo, že starí Egypťania nepoznali obličky, aj keď ich chápanie medicíny a ľudského tela bolo pokročené inými spôsobmi. To sa zmenilo, keď egyptský papyrus z doby pred asi 3 500 rokmi odhalil opak. Okrem iných lekárskych poznatkov obsahoval prvý známy popis obličiek na svete.

OBLIČKY SA V BIBLII UVÁDZAJÚ PREKVAPIVO ČASTO

Obličky sú v Biblii citované viac ako 30-krát - oveľa častejšie ako srdce, čo sa spomína len zriedka. Nebolo neobvyklé, že sa v starovekých textoch zo Stredného východu pripisoval rôznym orgánom symbolický význam. Na rozdiel od väčšiny starodávnej literatúry sa však obličkám v Biblii venuje osobitná pozornosť ako k miestu svedomia, emócii, túžby a múdrosti.²

Ak máte problémy so spánkom, môžete navštíviť niektoré zo špecializovaných spánkových centier na Slovensku. Jednoducho si vezmete obľúbené pyžamo a pôjdete na preskúmanie dôvodu, prečo nemôžete spať. Celú noc vás bude v laboratóriu pozorovať kamera a na tele budete mať prilepené senzory, ktoré budú strážiť vaše vnútorné pochody.

Vyšetrenie v spánkovom laboratóriu môže byť bezplatné, alebo si budete hradiť plnú sumu jednotlivých úkonov. Pokiaľ budete liečiť svoju nespavosť cez všeobecného a odborného lekára, a oni sami vám odporučia vyšetrenie v nemocnici, vtedy celý proces prepláca zdravotná poisťovňa.

Ak to však chcete urýchliť a vyberiete sa priamo do súkromného spánkového laboratória, musíte si jednotlivé vyšetrenia hradiť – od prvej konzultácie až po výsledky nočných testov. V závislosti od poskytnutých služieb a samotného zariadenia, sa cena celkovej kúry pohybuje od 150,- € vyššie.

Zoznam akreditovaných spánkových laboratórií na Slovensku:

·      Spánkové laboratórium - I. Neurologická klinika UNB a LFUK

Univerzitná nemocnica Bratislava - Nemocnica Staré mesto

Mickiewiczova 13

813 69 Bratislava

Prednosta: Prof. MUDr. Peter Turčáni, PhD.

Vedúci: MUDr. Katarína Klobučníková, PhD.,

Kontakt: Spánkové laboratórium: 02 57290440 Lekár: klobucnikova@gmail.com

·      Spánkové laboratórium pri KPaF I. UNB Ružinov

Univerzitná nemocnica Bratislava - Nemocnica Ružinov

Ružinovská č. 6

826 06 Bratislava

Vedúci: MUDr. Zsolt Kása

Prednosta: Prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc.

Kontakt: 02/4823 4296, 0903 630 217

Email: kasa@ru.unb.sk

·      Spánkové laboratórium SOMNOLAB s.r.o.

Ružinovská poliklinika

Ružinovská 10

820 07 Bratislava

Odborný garant: MUDr. Imrich Mucska

Kontakt: mobil: 0905 200 534, email: spanok@somnolab.sk, imucska@gmail.com

·      Spánkové laboratórium Pneumo-Alergo Centrum s.r.o.

Údernícka 1

851 06 Bratislava

Vedúci: MUDr. Mária Drugdová

Odborný garant: MUDr. Ján Hronec, PhD. email: jan.hronec@post.sk

Kontakt: Tel.: 02/ 40202111, 02/40202011

Email: drugdova@pac.sk, recepcia@pac.sk

·   Spánkové laboratórium Kliniky pneumológie a ftizeológie

Univerzitná nemocnica Martin

Kollárova 2

036 59 Martin

Prednosta: Doc. MUDr. Róbert Vyšehradský, PhD.

Vedúci: MUDr. Vladimíra Bellová

Kontakt: email bellahul@yahoo.com, tel: 043 4203250

·      Centrum detskej spánkovej medicíny

Klinika detí a dorastu JLF UK a UNM

Kollárova 2

036 59 Martin

Vedúci: MUDr. Peter Ďurdík, PhD.

Prednosta: Prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc.

Kontakt : tel.: 043 4203162, email: spanokkdad@gmail.com

·     Spánkové laboratórium Kliniky pneumológie a ftizeológie LF UPJŠ a UN Košice

Rastislavova 43

041 90 Košice

Vedúci spánkového laboratória: MUDr. Pavol Joppa, PhD.

Kontakt: tel.: 055 615 2640, mobil: 0911 103 825, 055/6152640

email: pavol.joppa@upjs.sk

·      Spánkové laboratórium Tinta-Ink s.r.o.

Strojárenská 13,

040 11 Košice

Vedúci: Prof. MUDr. Viliam Donič, PhD.

Kontakt: tel 055 640 449, mobil: 0905 611 454, email: viliam.donic@gmail.com, tinta-ink@tinta-ink.sk

·      Spánkové laboratórium pri Neurologickej klinike UN LP a LF UPJŠ Košice

Tr. SNP 1

040 66 Košice

Vedúci: MUDr. Eva Feketeová, PhD.

Prednosta: prof. doc. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc.

Kontakt: email: eva.feketeova@upjs.sk, tel.: 055 640 3789

·      Spánkové centrum REM s.r.o.

Gemerská 2068/3

040 11 Košice

Vedúci: Prof. MUDr. Ružena Tkáčová, PhD.

Kontakt: tel.: +421 904 994 148 email: info@screm.sk

·      Spánkové laboratórium - Špecializovaná nemocnica Sv. Svorada

Kláštorská 134

Nitra - Zobor

949 88 Nitra

Vedúci SL: Prim. MUDr. Bohumil Matula

Kontakt: Prim. MUDr. Bohumil Matula - tel.: 037 6941267, 213,

email: matula@snzobor.sk, matulabo@gmail.com

·      Spánkové laboratórium - Psychiatrická klinika FN Trenčín

Legionárska 28,

911 71 Trenčín

Vedúci: prim MUDr. Branislav Moťovský,PhD.

Kontakt: tel.: 032/6566488, email: branislav.motovsky@fntn.sk

·      Spánkové laboratórium Sanatórium Tatranská Kotlina

Sanatórium Tatranská Kotlina, n.o.

059 54 Vysoké Tatry

Vedúci: MUDr. Helena Bosmanová,

Kontakt: tel.: 052/4467654-6, M: 090543898, email: helena.bosmanova@santk.sk

Zdroje:

1. https://slovenskypacient.sk/spankove-laboratorium-problemy-so-spankom/

2. Mucska I. 2019. Zoznam akreditovaných spánkových laboratórií v SR (Akreditácia odbornou spoločnosťou SLS - Slovenskou spoločnosťou spánkovej medicíny).

Spánok je jednou z najdôležitejších činností človeka a ľudské telo sa bez neho nedokáže obísť. Podrobnejšie skúmanie spánku pomáha pochopiť jeho dôležité miesto v medicíne. Podľa prieskumov asi jednu tretinu ľudí na Slovensku trápi niektorá zo spánkových porúch. Problémy so spánkom sa premietajú do všetkých oblastí života večne unaveného pacienta.

Poruchy spánku všeobecne delíme na primárne a sekundárne:

1. primárne

       A. dyssomnie (nespavosť, prílišná spavosť, príliš dlhý spánok, neschopnosť zaspať vo vhodnom čase počas dňa, poruchy dýchania napr. chrápanie, spánkové apnoe)

       B. parasomnie (porucha spánku s nočnou morou, porucha spánku s nočným strachom, somnambulizmus - námesačníctvo, iné a nešpecifické parasomnnie)

2. sekundárne

  - poruchy spánku pri mentálnych a nervových ochoreniach, poruchy spánku pri orgánových ochoreniach, poruchy spánku indukované chemickými látkami

Spánok je funkčný stav organizmu podobne ako bdelosť. Vyznačuje sa typickými behaviorálnymi prejavmi, má svoju elektrickú manifestáciu, zistenú pri polysomnografii (polysomnografické vyšetrenie (PSG) je kontinuálny 8 hodinový monitoring spánku). Riadenie funkcií organizmu je v spánku a bdení rozdielne.

Fázy spánku

o   Bdelosť – stav pripravenosti a pohotovosti organizmu na reagovanie na vonkajšiu situáciu

o   REM spánok – charakteristický mihotavými pohybmi očí, typickými elektrofyziologickými parametrami a neprítomným svalovým tonusom

o   NREM spánok – je charakteristický postupne sa spomaľujúcou frekvenciou elektroencefalografu

Doba trvania a frekvencia NREM a REM fáz nám umožňuje popísať vlastný spánok. Grafický zápis výskytu jednotlivých štádií spánku (hypnogram) nám umožňuje určiť do akej miery sa spánok podobá spánku prirodzenému, lebo len ten je schopný poskytnúť organizmu plnú regeneráciu. Na jeho podklade tiež lekár bližšie určí poruchy spánku a navrhuje možnú liečbu. Riešením môže byť vyšetrenie v spánkovom centre. V článku s názvom Spánkové laboratóriá sa dozviete viac.

Zdroje:

1. https://www.screm.sk/spanok/

2. Donič V. 2017. Spánková medicína, syndróm spánkového apnoe a jeho následky. Spánkové laboratórium LF UPJŠ Košice, orálna prezentácia na Jubilejnej 50. konferencii Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

3. https://www.vyspimesa.sk/sk/spanok

4. http://www.zdravyspanok.sk/sleep_medicine/

Kyselina listová - Vitamín B9

História kyseliny listovej a jej syntéza začína už v roku 1931. Až v roku 1946 sa ju podarilo úspešne syntetizovať doktorovi R. B. Angierovi a jeho tímu. Meno sa odvodzuje z latinského "folium" (list), pretože táto látka bola prvýkrát v r. 1940 izolovaná zo špenátu.

Prečo je dôležitá?

Je nevyhnutná pre všetky procesy bunkového delenia a rastu, má svoje miesto pri syntéze nukleových kyselín, správny vývoj a rast bielych krviniek a je súčasťou našich génov a chromozómov.¹

Lepra a svet

26. január je vedený ako Deň lepry. V roku 2016 WHO zahájila svoju „Globálnu stratégiu pre malomocenstvo na roky 2016 - 2020: Urýchlenie smerom k svetu bez malomocenstva“ s cieľom oživiť úsilie o kontrolu lepry. Stratégia sa zameriava na deti, ako aj na predchádzanie zdravotnému postihnutiu.

Globálna stratégia lepry 2016‒2020 je štruktúrovaná okolo týchto 3 základných pilierov:

Pilier I: Posilnenie vládnej zodpovednosti, koordinácie a partnerstva

Kľúčové intervencie:

1. Zabezpečenie politického záväzku a primeraných zdrojov pre programy lepry

2. Prispievanie k univerzálnemu zdravotnému poisteniu s osobitným zameraním na deti, ženy a populácie s nedostatkom služieb vrátane migrantov a vysídlených osôb

3. Podpora partnerstiev so štátnymi a neštátnymi subjektmi a podpora medzi sektorovej spolupráce a partnerstiev na medzinárodnej a národnej úrovni

4. Uľahčenie a vykonávanie základného a operačného výskumu vo všetkých aspektoch malomocenstva a maximalizácia dôkazovej základne pre informovanie o politikách, stratégiách a činnostiach

5. Posilnenie informačných systémov dohľadu a zdravia na účely monitorovania a hodnotenia programov (vrátane geografických informačných systémov)

Pilier II: Zastavte lepru a jej komplikácie

Kľúčové intervencie:

1. Posilnenie vedomia pacientov a komunity o malomocenstve

2. Podpora včasného zisťovania prípadov prostredníctvom aktívneho zisťovania (napr. kampaní) v oblastiach s vyšším regionálnym výskytom a správou kontaktov

3. Zaistenie rýchleho začatia liečby a jej dodržiavania vrátane práce na zlepšovaní liečebných režimov

4. Zlepšenie prevencie a riadenia zdravotného postihnutia

5. Posilnenie dohľadu nad anti-mikrobiálnou rezistenciou vrátane laboratórnej siete

6. Podpora inovatívnych prístupov k odbornej príprave, odporúčaniam a udržiavaniu odborných znalostí v oblasti lepry, ako je napríklad elektronické zdravotníctvo

7. Podpora intervencií na prevenciu infekcií a chorôb

Pilier III: Zastaviť diskrimináciu a podporiť začlenenie

Kľúčové intervencie:

1. Podpora začlenenia spoločnosti riešením všetkých foriem diskriminácie a stigmy

2. Posilnenie postavenia osôb postihnutých leprou a posilnenie ich schopnosti aktívne sa zúčastňovať na službách lepry

3. Zapojenie spoločenstiev do akcií na zlepšenie služieb lepry

4. Podpora budovania koalícií medzi osobami postihnutými malomocenstvom a podpora integrácie týchto koalícií a / alebo ich členov s inými komunitnými organizáciami

5. Podpora prístupu k službám sociálnej a finančnej podpory, napríklad na uľahčenie generovania príjmu, osobám postihnutým leprou a ich rodinám

6. Podpora komunitnej rehabilitácie pre ľudí s postihnutím malomocenstvom.

7. Práca na zrušení diskriminačných zákonov a podpora politík uľahčujúcich začlenenie osôb postihnutých leprou

Zdroje:

WHO 2016. The Global Leprosy Strategy 2016–2020: Accelerating towards a leprosy-free world

Vrodené choroby srdca (VCHS) patria medzi najčastejšie vrodené vývojové chyby. Postihujú asi 1% živo narodených detí. Prvýkrát boli VCHS popísané v roku 1971 ako „hrubá štrukturálna abnormalita srdca alebo vnútro-hrudných ciev, ktorá má skutočne alebo potenciálne funkčný význam“.¹

Výskyt stredne ťažkých a ťažkých foriem VCHS je u 6 z 1 000 živo narodených detí a všetkých foriem sa zvyšuje na 75 z 1 000 živo narodených detí.² Najčastejšou VCHS je defekt septa komôr (tvorí takmer 42% všetkých VCHS), ďalej defekt septa predsiení (takmer 9%) a aortálna alebo pulmonálna stenóza (patologické zúženie či zhoršenie priechodnosti).

Asi polovica všetkých VCHS sa prejaví už v 1. týždni života srdcovým zlyhaním a/ alebo cyanózou (modrasté sfarbenie kože a slizníc) a posluchovým srdcovým nálezom.³ Niekedy je však symptomatológia nešpecifická - u dojčiat sa môže objaviť zvýšené potenie, problémy pri pití a zažívacie ťažkosti, u mladistvých znížená výkonnosť a námahová dýchavičnosť.⁴

Typy vrodených chorôb srdca podľa závažnosti^5,6:

 1. Ťažké VCHS

Do tejto kategórie patrí väčšina pacientov, ktorí sú v novorodenom období alebo v ranom detstve ťažko chorí. Niektorí z týchto pacientov zomierajú veľmi skoro. Skupina zahŕňa:

A. Cyanotická chorobou srdca

B. Acyanotické lézie

2. Mierne VCHS

Pacienti vyžadujú odbornú starostlivosť, je však menej intenzívna ako u skupiny uvedenej vyššie. Skupina zahŕňa:

A. Mierna alebo stredná aortálna stenóza alebo aortálna nedostatočnosť

B. Mierna pľúcna stenóza alebo nedostatočnosť

C. Mierna koarktácia aorty

D. Veľký defekt predsieňového septa

E. Zložité formy defektu komorového septa

3. Mierna VCHS

Toto je najpočetnejšia skupina. Pretože títo pacienti sú asymptomatickí, nemusia mať výrazné šelesty a často u nich dochádza k skorému spontánnemu odzneniu lézií. Skupina zahŕňa:

A. Malý defekt komorového septa

B. Malý patent ductus arteriosus (zdravotný stav, pri ktorom sa ductus arteriosus po narodení nezatvorí)

C. Mierna pľúcna stenóza

D. Bikuspidálna (dvojcípa) aortálna chlopňa bez aortálnej stenózy alebo aortálnej nedostatočnosti; tieto sa môžu presunúť do stredne ťažkých alebo ťažkých kategórií, ak sa vekom zhoršujú

E. Malý alebo spontánne uzavretý defekt predsieňového septa

Výskyt závažných VCHS ktoré si vyžadovujú odbornú kardiologickú starostlivosť, je pomerne stabilný - u 2,5 až 3 z 1 000 živo narodených detí. Stredne ťažké formy VCHS sa pravdepodobne tvoria u 3 z 1 000 živo narodených detí, ktoré budú nakoniec tiež potrebovať kardiologickú starostlivosť. Väčšina menších foriem VCHS nepotrebuje špecializovanú kardiologickú starostlivosť a mnohé z nich, ako napríklad malý defekt komorového septa alebo defekt predsieňového septa a malý patent ductus arteriosus, sa môžu spontánne uzavrieť a nikdy nespôsobia zdravotné problémy.²

Zdroje:

1. Mitchell, S.C. et al. 1971. Congenital heart disease in 56,109 births. Incidence and natural history. Circulation, 43, pp. 323-332.

2. Hoffman I. E. et Kaplan S. 2002. The incidence of congenital heart disease. Journal of the American College of Cardiology 39 (12): pp. 1890-1900.

3. Janota, Jan. 2013. Neonatologie. 1. vydání. Praha : Mladá fronta. s. 471-489.

4. Muntau, A. 2014. Pediatrie. 2. vydání. Praha : Grada.

5. Connelly M.S. et al. 1998. Canadian Consensus Conference on Adult Congenital Heart Disease 1996. Can J Cardiol, 14: pp. 395-452

6. Warnes C.A. et al. 2001. Task force 1: the changing profile of congenital heart disease in adult life. J Am Coll Cardiol, 37: pp. 1170-1175.