O čo ide?

Svetový deň artritídy sa každoročne oslavuje 12. októbra. Tento deň sa oslavujeme kvôli tomu, aby sa začalo hovoriť o artritíde ako o probléme, ktorý je potrebné riešiť. Lekári a priaznivci sa snažia zvýšiť povedomie prostredníctvom aktivít a osvetových kampaní. Vedú sa diskusie o symptómoch spojených s artritídou a dôležitosti včasnej diagnózy. Pacienti sú tiež informovaní o spôsoboch, ako získať prístup k správnej lekárskej liečbe. Medzi rôzne typy artritídy patrí ankylozujúca spondylitída, fibromyalgia, dna, lupus, osteoartritída a reumatoidná artritída. Ako aj pri väčšine ochorení tak aj pri tomto platí, že s včasným lekárskym zásahom môžu pacienti viesť plnohodnotný život.

Mnohí spájajú artritídu so staršími ľuďmi a zdravotnými problémami, ktoré ich ovplyvňujú. To je väčšinou správne, pretože štatistika ukazuje, že ľudia starší ako 65 rokov sú v skutočnosti primárne postihnutí. Ale 30 % všetkých chorých je mladších ako 65 rokov, pričom niektorí z nich sú tínedžeri a niektorí, hoci nie je to moc častý prípad, no môžu týmto ochorením trpieť aj dojčatá.

História Svetového dňa artitídy

Artritída je odvodená z gréckych slov „arthro“, čo znamená „kĺb“ a „itis“, čo znamená „zápal“. Artritída je stav zahŕňajúci zápal kĺbov. Môže postihnúť akúkoľvek živú bytosť, ktorá má kosti. Dôkazy ukazujú, že artritída členku bola prítomná u dinosaurov a že u ľudí bola prítomná prinajmenšom už 4500 rokov pred Kristom. V skutočnosti to bolo jedno z najčastejších trápení pravekých ľudí. Prvýkrát bolo toto ochorenie dôkladne preskúmané a klasifikované v práci Williama Musgravea „De Arthritide Symptomatica“, z roku roku 1715.[1]

Ako sa prejavuje artritída?

Rôzne typy artritídy majú rôzne príznaky. Bolesť a stuhnutosť, v okolí jedného alebo viacerých kĺbov sú bežné príznaky väčšiny typov artritídy. V závislosti od typu artritídy sa príznaky môžu vyvinúť náhle alebo postupne v priebehu času. Príznaky môžu prichádzať a odchádzať alebo môžu pretrvávať v priebehu času.[2]

Aké sú rizikové faktory výskytu tohto ochorenia?

·       Obezita. Nadváha, ktorá súvisí najmä s osteoartritídou, naša hmotnosť vytára dodatočný tlak na kĺby v tele. Strata nadmernej hmotnosti môže pomôcť znížiť riziko vzniku artritídy a môže tiež uľaviť od symptómov, ak už máte toto ochorenie.

·       Vek a pohlavie. Riziko vzniku artritídy sa zvyšuje s vekom. U žien je väčšia pravdepodobnosť vzniku väčšiny foriem artritídy ako u mužov. Výnimkou je dna, ktorá je výraznejšia u mužov.

·       Zranenia kvôli preťaženiu. Opakované stresové zranenia spôsobené počas cvičenia, vašej práce alebo iných aktivít môžu zvýšiť riziko vzniku artritídy v postihnutom kĺbe (kĺboch).

·       Vaše gény. Rodinná anamnéza autoimunitných ochorení, ako aj určité zdedené gény môžu zvýšiť vaše riziko najmä reumatoidnej artritídy a iných typov artritídy.

·       Fajčenie. Zvyšuje riziko vzniku reumatoidnej artritídy, ak fajčíte a zároveň máte toto ochorenie tak sa vaše symptómy môžu aj zhoršiť.[3]

Aj keď neexistuje žiadny liek na artritídu, správna liečba môže výrazne zlepšiť príznaky samotného ochorenia. Ako už bolo spomenuté aj vyššie, okrem liečby, ktorú vám lekár odporučí, môžete urobiť množstvo zmien v životnom štýle, ktoré vám môžu tiež pomôcť zvládnuť artritídu.