Slovo "alergia" vytvorili lekári Clemens von Pirquet a Béla Schick v roku 1906.¹  Zaznamenali, že niektorí pacienti sú precitlivení na bežne neškodné látky, ako sú prach, peľ alebo niektoré potraviny. Tento fenomén nazvali alergia podľa gréckych slov allos (iný alebo zmenený stav) a ergon (práca, reakcia, reaktivita). Veda, ktorá skúma alergie, sa nazýva alergológia.

Alergia je neprimeraná obranná reakcia imunitného systému nášho organizmu na látky z okolitého prostredia. Látky, ktoré u citlivého jedinca vyvolávajú tieto prehnané obranné reakcie (spúšťajú alergickú reakciu) nazývame alergény. Pri alergickej reakcii organizmus reaguje vyplavením zvýšeného množstva histamínu, ktorý je potom zodpovedný za alergické príznaky.2

Rozdelenie alergénov

·       inhalačné alergény

Snáď najznámejšie sú alergie spôsobené alergénmi zo vzduchu, ktoré vdychujeme. Hovoríme im inhalačné alergény. Zaraďujeme sem pele tráv, bylín a stromov, roztoče, zvieracie alergény alebo plesne.

·       potravinové alergény

Potravinové alergie sú nežiaduce reakcie na potraviny, ktoré vznikajú u senzitívnych ľudí prostredníctvom imunitných mechanizmov. V zastúpení jednotlivých potravinových alergénov hrajú významnú úlohu stravovacie návyky: u nás sú významnými alergénmi najmä vajíčka, mlieko, pšeničná múka, koreňová zelenina, paradajky, orechy, sója, ryby a rôzne ovocie.

·       bodnutie hmyzom

Alergická reakcia môže byť spôsobená uhryznutím alebo bodnutím hmyzom. U nás vznik alergie na hmyz spôsobuje najčastejšie včela a osa, príležitostne i sršeň alebo čmeliak.

·       lieky

Lieky môžu vyvolávať alergické reakcie niekoľkými rôznymi mechanizmami, iba za menšiu časť je zodpovedná alergia. Alergizujú napríklad Penicilín a ďalšie antibiotiká, barbituráty, lokálne anestetiká.²

Slovo alergia sa častokrát používa v súvislosti s vecami alebo ľuďmi, ktorých nemôžeme vystáť. No v skutočnosti predstavuje niečo, čo komplikuje každodenný život podstatnej časti obyvateľstva a počet ľudí, ktorí ňou trpia neustále rastie. Celosvetovo stúpa prevalencia alergických chorôb v industrializovanom svete už viac ako 50 rokov. Celosvetovo sa miera senzibilizácie na jeden alebo viac bežných alergénov u školákov v súčasnosti blíži k 40% - 50%.³ V roku 2012 hlásilo respiračné alergie 10,6%, alebo 7,8 milióna detí za posledných 12 mesiacov.⁴

Príčiny vzniku alergie

Dôvodom prečo je toto ochorenie na vzostupe, je aj naše životné prostredie, ktoré sa našou zásluhou neustále zhoršuje. Príčinami vzniku rôznych druhov alergií sú totiž aj vonkajšie škodliviny, výfukové plyny, rôzne chemikálie, konzervačné látky v potravinách, ktoré denno-denne konzumujeme. Môžu to byť však aj mnohé alergizujúce lieky. Medzi alergény patrí aj peľ, roztoče, plesne, hmyz, srsť zvierat atď.⁴

Rady ako zmierniť alergické reakcie

Lieky na alergiu nie sú jediným spôsobom, ako zamedziť alergickým reakciám. Veľmi dôležitá je samotná prevencia, ktorou si pacient môže výrazne pomôcť.⁵

-  Alergici by sa mali počas dňa častejšie sprchovať, umývať si vlasy a meniť oblečenie

-  Vyhýbať sa potravinám obsahujúcim peľ (sú to napr. aj niektoré čaje, med)

-  Nemali by fajčiť a zdržovať sa v zafajčenom prostredí

-  Nemali by používať dráždivé spreje, aromatickú kozmetiku

-  V domácnosti sa odporúča používať zvlhčovače a čističku vzduchu

-  Nábytok by mal byť umývateľný a mať čo najmenej prašných plôch (uzavreté vitríny, knižnice)

-  Prach treba utierať vlhkou handrou, vysávať vysávačmi s viacnásobnou filtráciou vzduchu

-  V domácnosti by sa nemali chovať domáce zvieratá

-  Prevenciou je aj nosenie legitimácie alergika

Na čo dávať v júli pozor

K najväčším alergénovým vinníkom patrí palina, zlatobyľ, vratič, slnečnica či čakanka. V júli klesá množstvo peľu tráv v ovzduší. Časté sú skrížené alergické reakcie na konzumáciu zeleniny, šalátu, čakanky či slnečníc a slnečnicového oleja.⁶

Zdroje:

1.                Cesenatico C. von. 1906. Klinische Studien über Vakzination und vakzinale Allergie. Münchener medizinische Wochenschrift, 53: 1457-1458.

2.                Kay A.B. 2000. Overview of 'Allergy and allergic diseases: with a view to the future'. British Medical Bulletin. 56 (4): 843-864.

3.                Pawankar R. et al. World Health Organization. White Book on Allergy 2011-2012 Executive Summary.

4.                Grammatikos AP. 2008. The genetic and environmental basis of atopic diseases. Annals of Medicine. 40 (7): 482–95.

5.                Muche-Borowski C. 2009. Clinical practice guideline. Allergy Prevention. Dtsch Arztebl Int. 106(39): 625–31.

6.                Hruškovič B. 2010. Kalendár pre alergikov. Zdravie. č. 5.