Svetový deň alergií – 8. júl
Aktuálna téma mesiaca
8. júl 2021
Slovo "alergia" vytvorili lekári Clemens von Pirquet a Béla Schick v roku 1906.1 Zaznamenali, že niektorí pacienti sú precitlivení na bežne neškodné látky, ako sú prach, peľ alebo niektoré potraviny. Tento fenomén nazvali alergia podľa gréckych slov allos (iný alebo zmenený stav) a ergon (práca, reakcia, reaktivita). Veda, ktorá skúma alergie, sa nazýva alergológia.
Alergia je neprimeraná obranná reakcia imunitného systému nášho organizmu na látky z okolitého prostredia. Látky, ktoré u citlivého jedinca vyvolávajú tieto prehnané obranné reakcie (spúšťajú alergickú reakciu) nazývame alergény. Pri alergickej reakcii organizmus reaguje vyplavením zvýšeného množstva histamínu, ktorý je potom zodpovedný za alergické príznaky.2
Rozdelenie alergénov
· inhalačné alergény
Snáď
najznámejšie sú alergie spôsobené alergénmi zo vzduchu, ktoré vdychujeme.
Hovoríme im inhalačné alergény. Zaraďujeme sem pele tráv, bylín a stromov,
roztoče, zvieracie alergény alebo plesne.
· potravinové alergény
Potravinové
alergie sú nežiaduce reakcie na potraviny, ktoré vznikajú u senzitívnych
ľudí prostredníctvom imunitných mechanizmov. V zastúpení jednotlivých
potravinových alergénov hrajú významnú úlohu stravovacie návyky: u nás sú
významnými alergénmi najmä vajíčka, mlieko, pšeničná múka, koreňová zelenina,
paradajky, orechy, sója, ryby a rôzne ovocie.
· bodnutie hmyzom
Alergická
reakcia môže byť spôsobená uhryznutím alebo bodnutím hmyzom. U nás vznik
alergie na hmyz spôsobuje najčastejšie včela a osa, príležitostne i sršeň
alebo čmeliak.
· lieky
Lieky
môžu vyvolávať alergické reakcie niekoľkými rôznymi mechanizmami, iba za menšiu
časť je zodpovedná alergia. Alergizujú napríklad Penicilín a ďalšie
antibiotiká, barbituráty, lokálne anestetiká.2
Slovo
alergia sa častokrát používa v súvislosti s vecami alebo ľuďmi, ktorých
nemôžeme vystáť. No v skutočnosti predstavuje niečo, čo komplikuje každodenný
život podstatnej časti obyvateľstva a počet ľudí, ktorí ňou trpia neustále
rastie. Celosvetovo stúpa prevalencia alergických chorôb v industrializovanom
svete už viac ako 50 rokov. Celosvetovo sa miera senzibilizácie na jeden alebo
viac bežných alergénov u školákov v súčasnosti blíži k 40% - 50%.3 V
roku 2012 hlásilo respiračné alergie 10,6%, alebo 7,8 milióna detí za
posledných 12 mesiacov.4
Príčiny
vzniku alergie
Dôvodom prečo je toto ochorenie
na vzostupe, je aj naše životné prostredie, ktoré sa našou zásluhou neustále
zhoršuje. Príčinami vzniku rôznych druhov alergií sú totiž aj vonkajšie
škodliviny, výfukové plyny, rôzne chemikálie, konzervačné látky v potravinách,
ktoré denno-denne konzumujeme. Môžu to byť však aj mnohé alergizujúce lieky.
Medzi alergény patrí aj peľ, roztoče, plesne, hmyz, srsť zvierat atď.4
Rady ako zmierniť alergické
reakcie
Lieky na alergiu
nie sú jediným spôsobom, ako zamedziť alergickým reakciám. Veľmi dôležitá je
samotná prevencia, ktorou si pacient môže výrazne pomôcť.5
- Alergici by sa mali počas dňa častejšie
sprchovať, umývať si vlasy a meniť oblečenie
- Vyhýbať sa potravinám obsahujúcim peľ (sú to
napr. aj niektoré čaje, med)
- Nemali by fajčiť a zdržovať sa v zafajčenom
prostredí
- Nemali by používať dráždivé spreje,
aromatickú kozmetiku
- V domácnosti sa odporúča používať zvlhčovače
a čističku vzduchu
- Nábytok by mal byť umývateľný a mať čo
najmenej prašných plôch (uzavreté vitríny, knižnice)
- Prach treba utierať vlhkou handrou, vysávať
vysávačmi s viacnásobnou filtráciou vzduchu
- V domácnosti by sa nemali chovať domáce
zvieratá
- Prevenciou je aj nosenie legitimácie alergika
Na čo dávať v júli pozor
K najväčším alergénovým vinníkom
patrí palina, zlatobyľ, vratič, slnečnica či čakanka. V júli klesá množstvo
peľu tráv v ovzduší. Časté sú skrížené alergické reakcie na konzumáciu
zeleniny, šalátu, čakanky či slnečníc a slnečnicového oleja.6
Zdroje:
1.
Cesenatico
C. von. 1906. Klinische Studien über Vakzination und vakzinale Allergie. Münchener
medizinische Wochenschrift, 53: 1457-1458.
2.
Kay
A.B. 2000. Overview of 'Allergy and allergic diseases: with a view to the
future'. British Medical Bulletin. 56 (4): 843-864.
3.
Pawankar
R. et al. World Health Organization. White Book on Allergy 2011-2012 Executive
Summary.
4.
Grammatikos
AP. 2008. The genetic and environmental basis of atopic diseases. Annals of
Medicine. 40 (7): 482–95.
5.
Muche-Borowski
C. 2009. Clinical practice guideline. Allergy Prevention. Dtsch Arztebl Int.
106(39): 625–31.
6.
Hruškovič
B. 2010. Kalendár pre alergikov. Zdravie. č. 5.