Koľko ľudí trpí Alzheimerovou chorobou

Vo svete:

Na základe medzinárodných štatistík v súčasnosti je na svete 46,8 miliónov ľudí postihnutých demenciou Alzheimerovho typu. Každoročne pribudne 4,5 milióna nových prípadov. Je až neuveriteľné, že počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou sa každých 20 rokov zdvojnásobí. Predpokladá sa, že vo vyspelých krajinách vzrastie počet chorých do roku 2040 o 100 %, v rozvojových dokonca až o 300%.

V Európe:

V Európe hovoríme o 7,3 miliónov ľudí, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou a príbuznými demenciami. Alarmujúce číslo je, že v roku 2040 sa odhaduje, že Alzheimerovou chorobou a ďalšími formami demencie bude trpieť viac ako 11 miliónov Európanov.

Zdroje:

www.alzheimers.net

www.alzheimer-europe.org

Koľko ľudí trpí Alzheimerovou chorobou

Vo svete:

Na základe medzinárodných štatistík v súčasnosti je na svete 46,8 miliónov ľudí postihnutých demenciou Alzheimerovho typu. Každoročne pribudne 4,5 milióna nových prípadov. Je až neuveriteľné, že počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou sa každých 20 rokov zdvojnásobí. Predpokladá sa, že vo vyspelých krajinách vzrastie počet chorých do roku 2040 o 100 %, v rozvojových dokonca až o 300%.

V Európe:

V Európe hovoríme o 7,3 miliónov ľudí, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou a príbuznými demenciami. Alarmujúce číslo je, že v roku 2040 sa odhaduje, že Alzheimerovou chorobou a ďalšími formami demencie bude trpieť viac ako 11 miliónov Európanov.

Zdroje:

www.alzheimers.net

www.alzheimer-europe.org

Koľko ľudí trpí Alzheimerovou chorobou

Vo svete:

Na základe medzinárodných štatistík v súčasnosti je na svete 46,8 miliónov ľudí postihnutých demenciou Alzheimerovho typu. Každoročne pribudne 4,5 milióna nových prípadov. Je až neuveriteľné, že počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou sa každých 20 rokov zdvojnásobí. Predpokladá sa, že vo vyspelých krajinách vzrastie počet chorých do roku 2040 o 100 %, v rozvojových dokonca až o 300%.

V Európe:

V Európe hovoríme o 7,3 miliónov ľudí, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou a príbuznými demenciami. Alarmujúce číslo je, že v roku 2040 sa odhaduje, že Alzheimerovou chorobou a ďalšími formami demencie bude trpieť viac ako 11 miliónov Európanov.

Zdroje:

www.alzheimers.net

www.alzheimer-europe.org

Ako Alzheimerova choroba postupuje?

Prvé štádium ochorenia je preklinické – toto môže trvať 20 – 30 rokov. Prvé problémy nastávajú vo veku okolo 55 roku života. Tieto problémy súvisia so zapamätaním si mien alebo priezvisk osôb, s ktorými človek prichádza bežne do kontaktu.

Postupne dochádza k zhoršeniu orientácie, či ďalších aktivít súvisiacich s učením.

Zhruba po dvadsiatich rokoch dochádza k zhoršeniu kognitívnych funkcií. V danom momente ide o prodromálne štádium ochorenia. Pacient s Alzheimerovou chorobou vie byť sám, ale postupne prechádza do štádia demencie. Pri Alzheimerovej chorobe si je potrebné uvedomiť, že ide o ochorenie, ktoré na úvod začína na bunkovej úrovni a postupne sa prehlbuje s prirodzeným starnutím organizmu.

Alzheimerova choroba – „diabetes mozgu“?

Nedávno vyšiel článok, že na základe publikovanej práce mozog pacientov s Alzheimerovou chorobou vykazuje zníženú expresiu inzulínových receptorov  v porovnaní s populáciou, u ktorej Alzhaimerova choroba nebola diagnostikovaná.  Práve znížená expresia inzulínových receptorov vedie k rozpadu celej inzulínovej dráhy, čo má za následok ovplyvnenie metabolizmu mozgu a kognitívnych funkcií. Práve tento stav ovplyvňuje priebeh Alzhaimerovej choroby. Dané pozorovania viedli pani doktorku De la Monte a jej kolegov k názoru, že Alzheimerova choroba je vlastne neuroendokrinné ochorenie pripomínajúce diabetes mellitus 2. typu. Pravda však býva niekde uprostred, a vysvetlenie štúdie je oveľa zložitejšie. Od publikovania odbornej práce u pacientov s Alzheimerovou chorobou sa však aktuálne hovorí o diabetes mozgu 3. typu.   

Zdroje: 

Alzheimerova choroba – možnosti liečby

Alzheimerova choroba je ochorenie, ktoré postihuje stále viac a viac ľudí. Na Slovensku sa počet pacientov s Alzheimerovou chorobou odhaduje až na 50 000, pričom sa predpokladá, že toto číslo sa do roku 2040 zvýši až na 180 000, teda na viac ako trojnásobok.1

Napriek intenzívnemu úsiliu vo výskume liečby sú aktuálne k dispozícii dva farmakologické prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby.2

V posledných rokoch však odborníci kladú dôraz aj na nefarmakologické metódy, ktoré sa zameriavajú najmä na neustálu aktivizáciu a stimuláciu pacienta.3

Zaujímavou terapeutickou pomôckou v rámci nefarmakologickej liečby je pre pacienta tvorba tzv. „Kroniky života“. Podľa anglického „Life story book“ ide o komentované fotografické albumy alebo len o "denníčky" doplnené rôznymi výstrižkami, kolážami. Tieto kroniky obsahujú pestré údaje o človeku, o jeho práci, záujmoch, hodnotách, vlastnostiach, preferovaných jedlách. Sú tam rôzne obľúbené historky, príbehy, či porekadlá, ktoré pacient pozná a s ktorými prichádzal do kontaktu. V rámci reminiscenčných terapií môžu práve “denníčky“ slúžiť napríklad na nadviazanie kontaktu s pacientom a psychoterapeutickú prácu s ním.4

Zdroje:

1. www.alzheimer.sk

2. Fertaľová, T. et al. 2017. Piliere terapie Alzheimerovej choroby. Česká a Slovenská Psychiatrie. 113(3), p119-122.

3. Resner P. 2004. Alzheimerova choroba – diagnostika a léčba. Neurológia pre prax 1. 14-20.

4. Vyhnálek M. et al. 2011. Diagnostikujeme a léčíme demence správně a včas? Výsledky průzkumu ve světle nových doporučení. Neurologie pro praxi 12(5): 352–358.

Alzheimerova choroba, stravovanie a cvičenie 

Pacienti s Alzheimerovou chorobou potrebujú pestrú stravu a pravidelný denný rytmus. Okrem potrebného prísunu živín je pre nich nesmierne dôležité dodržiavanie pitného režimu, aby sa predišlo dehydratácii.1

Závažnou komplikáciou v ich živote je malnutrícia. Ide o nedostatočný stav výživy, ktorý vzniká v dôsledku nepomeru medzi energetickými a výživovými požiadavkami organizmu na jednej strane a využiteľnou energiou s živinami v potrave na strane druhej. U pacientov s Alzheimerovou chorobou sa stretávame s dvomi typmi. V prvom prípade sa hovorí o „Marazme“ - pacient prijíma menej energie v podobe prísunu potravy, než je jeho aktuálna potreba zo strany organizmu. V druhom prípade môže nastať u pacientov „Proteínová malnutrícia“, kedy dochádza k dlhodobo nedostatočnému prísunu bielkovín v strave2. Preto je zo strany opatrovateľov nesmierne potrebné zabezpečiť pre pacientov s daným ochorením pestrú, pravidelnú a vyváženú stravu, ktorá nemusí byť odlíšená od stravy bežného človeka. Dôležitý je dostatočný prísun živín.

Ďalším dôležitým bodom v živote pacientov s daným ochorením je fyzická aktivita. Je zaujímavé, že zvýšená úroveň fyzickej aktivity je spojená so zníženým rizikom rozvoja tejto choroby. Preto u pacientov s týmto ochorením udržiavanie fyzickej aktivity a cvičenie je veľmi dôležité. Cvičenie ako liečba Alzheimerovej choroby poukazuje na: zlepšenie kognitívnych funkcií, zníženie neuropsychiatrických symptómov, pomalší pokles aktivít každodenného života, zlepšuje prietoku krvi v mozgu a zvýšenie objemu hipokampu.3

Zdroje:

1. Holmerová I. et al. 2007. Péče o pacienty s kognitivní poruchou. Praha: Pro Gerontologické centrum vydalo EV public relations.

2. Richards Ann et Sharon Edwards. 2004. Repetitorium pro zdravotní sestry. Praha 7:Grada Publishing, a.s.

3. Cass S.P. 2017. Alzheimer's Disease and Exercise: A Literature Review. Curr Sports Med Rep 16(1):19-22.