Kto prvý popísal depresiu a aký je aktuálny celosvetový výskyt?

Depresiu prvý raz popísal Hippocrates 400 pred n.l. vo svojich Aphorizmoch ako melanchóliu. Presnejšie ju popísal ako ochorenie s osobitnými psychickými a fyzickými príznakmi1.

V súčasnosti je depresia vedená ako bežná duševná porucha. Na svete ňou trpí viac ako 264 miliónov ľudí všetkých vekových skupín. Ak sa pýtate, či depresia viac postihuje ženy či mužov, odpoveď je jednoznačná: depresia postihuje viac žien ako mužov2.

Náklady na liečbu sú vysoké. Celkovo sa v krajinách Európskej Únie vyšplhali v roku 2020 na sumu 170 miliárd ročne. Vysoké náklady súvisia s percentom výskytu tohto ochorenia. Aktuálne až 25 % európskej populácie trpí depresiou alebo úzkosťou3.

Zdroje:

1. Hippocrates. 400 pred n. l. Aphorisms, Section 6.23

2. GBD 2017 Disease and Injury Incidence and Prevalence Collaborators. (2018). Global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 354 diseases and injuries for 195 countries and territories, 1990–2017: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2017. The Lancet.

3. /www.euro.who.int/2020. Depression in Europe: facts and figures.

Ako depresia môže ovplyvňovať každodenný život?

Depresia je stav skleslosti s averziou k aktivite. Depresia môže ovplyvniť myšlienky, správanie, motiváciu, pocity, či pohodu jednotlivca.

Na Slovensku sa podľa štúdie EPID zistila 6-mesačná prevalencia depresie v širšom chápaní u 12,8% dospelého obyvateľstva, pričom depresívne poruchy boli častejšie zaznamenané u žien ako u mužov. Išlo o pomer 2 pre ženy : 1 pre mužov. Najvyšší výskyt tohto ochorenia bol podľa štúdie zaznamenaný vo vekovej skupine 40 – 55 rokov1. Depresia však postihuje aj mladších ľudí. U prepubertálnych detí sa výskyt depresívnej poruchy udáva v rozpätí 0,5 až 2,5 %, u adolescentov je výskyt v rozmedzí 5 až 8%2..

Príznaky depresie môžu byť rôzne.

Či už je to smútok - dlhotrvajúci a hlboký smútok, ktorý spôsobí, že sa človek zameria výhradne na negatívne stránky života. Veľa razy môže ísť u jedinca o pocity zlyhania, nenávisti voči sebe, pocity viny, plačlivosť, podráždenosť, nerozhodnosť.

Ľudia trpiaci depresiou prestávajú dbať na svoj zovňajšok, častokrát sa u nich mení telesná hmotnosť. Dôsledkom prejedania sa ručička na váhe zaznamenáva na strane jednej nárast hmotnosti, na strane druhej môže ísť o stratu hmotnosti – čo súvisí s odmietaním jedla.

Pacienti trpia spomalenosťou, pocitom vyčerpanosti, strany energie, veľakrát majú problémy so spánkom, ktoré súvisia či už s neskorým zaspávaním alebo s veľmi skorým prebúdzaním.3

Depresia sa porucha a za život postihuje každého štvrtého človeka. Ide o vážny zdravotný stav, ktorý si vyžaduje liečbu a predovšetkým návštevu odborníka.

Zdroje:

1. Králová M. et al. 2020. Depresívna epizóda – diagnosticko-liečebný štandard. MZSR. p: 26.

2. Trebatická J. et al. 2017. Súčasný pohľad na depresiu v detstve a adolescencii. Psychiatr. prax; 18(3): 95–99.

3. Beck, AT. et al. 1996. Manual for the Beck Depression Inventory, Second Edition (BDIII). San Antonio, TX: The Psychological Association.