Vianoce patria pre mnohých z nás k najkrajším sviatkom roka. Úplne prvé sa oslavovali v štvrtom storočí a za celé obdobie prešli svojou dlhou históriou. Naše slovenské Vianoce sa dlhoročne nesú v duchu vianočného stromčeka, vianočnej večere a malých vianočných darčekov. Vianočný stromček získal svoje meno len nedávno, bolo to v 19. storočí a svoj pôvod má v pohanskom uctievaní stromov. Pôvodne sa neozdoboval ihličnatý strom, ale listnaté stromy, spomedzi nich to bol dub.

V minulosti sa stromčeky zdobili imelom a po domácky vyrobenými ozdôbkami. Zišla sa celá rodina, ktorá si predvianočné chvíle spríjemňovala nielen predvianočnými tradíciami, ale aj prípravou ozdôbok na vianočný stromček. Tvorili ich predovšetkým papierové ozdoby, orechy, neskôr to boli sklenené gule, ktoré vo svetle ligotavých sviečok zvýrazňovali svoje vianočné čaro.

Na štedrovečernom stole nechýbali čerstvo upečené oplátky, tie sa podávali s cesnakom, s olúpanými orechmi a s medom. Táto zaujímavá trojkombinácia vychádzala z dlhoročnej tradície zdravia. Med bola vzácna komodita a spoločne s orechmi a s oplátkou chutili božsky. Tradícia ostala nezmenená v mnohých rodinách dodnes. Preto aj dnes pri prestieraní stola sa na taniere pripraví oplátka s medom, s olúpanými orechmi a s cesnakom.

Štedrý večer bol vždy pretkaný zaujímavými jedlami, z nich najznámejšia je kapustnica. Kapustnica má rôznorodú podobu, ktorá je viazaná v jednotlivých krajoch na Slovensku. Niekde sa do nej pridáva šošovica, slivky, inde sa pridáva smotana, či zemiaky a údené mäsko. Nechýbajú ani kúsky nakrájanej klobásy.

Po kapustnici prichádzala počas štedrovečernej večere na rad ryba s domácim šalátom a po nej buď šúľance alebo opekance, ktoré sa v mnohých domácnostiach robia dodnes z nakrájaných rožkov, s makom s medom.

24.12. platilo: nepapáme pred večerou, aby sme videli povestné zlaté prasa. Nikto ho nikdy nevidel, ale všetci veria, že existuje.

A tak vianočná večera, tak ako kedysi aj dnes, znamená nielen chutné jedlo, ale aj prekrásne momenty a rodinné okamihy, ktoré by mali ľudí spájať. Ľudskosť je hybnou silou Vianoc a práve ľudskosť je krehkým momentom, ktorý každý jeden z nás vie dať tomu druhému pod vianočný stromček. Okrem ľudskosti, dobrej nálady a plného bruška sa po večeri rozhodne všetci tešia na darčeky.

Naši predkovia nikdy nedostávali veľké vianočné darčeky. Obdarované boli predovšetkým deti, lebo sa verilo na to, že ak niekto niekoho s láskou obdaruje, čaká ho na ďalší rok bohatá úroda. Dnešné darčeky by tiež mali byť symbolom prejavu lásky a našej náklonnosti k blízkym. Vianočné darčeky by nemali byť bezduchým rozdávaním okázalých vecí, ktoré veľakrát človek ani nepotrebuje.

Tak či onak, Vianoce vždy mali a aj majú svoje čaro. Veď Vianoce sú tým najneuveriteľnejším okamihom roku, kedy sa aj nemožné môže stať možným. Preto priatelia, krásne Vianoce a pekné sviatky.