Čo všetko by sme mali vedieť o epilepsii
Epilepsia
16. február 2023
Epilepsia je chronické neurologické ochorenie
postihujúce mozog a nervovú sústavu. Považuje sa za „poruchu spektra“, pretože sa prejavuje rozličnými typmi príznakov a
záchvatov, taktiež je rozdielna aj závažnosť. Ľudia s týmto ochorením majú
sklon k charakteristickým záchvatom, ktoré sa prejavujú neprítomným pohľadom,
strnulosťou až nekontrolovateľným trasením.
Epileptické záchvaty začínajú v mozgu spôsobené
poruchou jeho elektrickej aktivity. Na základe pôvodu sa záchvaty rozdeľujú do
viacerých kategórií. Existuje viac ako 40 typov, ale k základným patria:
·
Fokálna epilepsia – záchvaty vychádzajúce
z jednej strany mozgu a môžu byť s poruchou vedomia alebo pri vedomí
·
Generalizovaná epilepsia – záchvaty vychádzajú z
oboch polovíc mozgu a prejavuje sa celkovými príznakmi
·
Kombinovaná fokálna a
generalizovaná epilepsia – vyskytujú sa oba spomenuté typy záchvatov
Príznaky epilepsie
Hlavným príznakom sú záchvaty, ktoré sú často
nepredvídateľné a epizodické. Sledovanie výskytu a toho, čo predchádzalo
záchvatu sa považuje za veľmi dôležité na to, aby sa nasledujúcim záchvatom
dalo predísť, alebo aspoň znížiť ich výskyt. Zároveň je to dôležité aj pre
odborníkov, pre lepšie pochopenie komplexnosti tohto ochorenia a vyvolávajúcich
faktorov, tzv. trigger factors. U väčšiny ľudí trvajú
krátko (pár minút) a samé sa zastavia. V závažnejších prípadoch dochádza k tzv. status epilepticus, stavom kedy záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, alebo
sa vyskytne viac záchvatov naraz, bez času na zotavenie. K prvým príznakom patria zvláštne pocity, zabúdanie,
pocit zmätenosti, nezvyčajné chute a vône, bolesti hlavy, trhavé pohyby
končatín a celého tela alebo pocit ospalosti a slabosti.
Fokálne záchvaty sa zvyknú označovať aj ako „aury“ a sú považované za varovné signály pred tonicko-klonickým záchvatom.
Tieto stavy môžu zahŕňať náhle pocity strachu alebo radosti, stuhnutosť a
zášklby, zvláštne pocity v bruchu alebo dokonca déjà vu.

Štádiá epilepsie
Kvôli svojej komplexnosti, nerozdeľujeme toto
ochorenie do štádií. Každý človek môže za svoj život epileptický záchvat, čo
však hneď neznamená toto ochorenie. O epilepsii hovoríme až po dvoch a viacerých záchvatoch. Môže sa objaviť náhle, v akomkoľvek
veku. Najčastejšie sa rozvinie u detí a ľudí starších ako 65 rokov. V týchto
obdobiach sa vyskytujú komplikácie, ktoré sú predispozičnými faktormi, ako
nedostatok kyslíka počas pôrodu a v starobe cievne mozgové príhody. Často ide o
celoživotné ochorenie, ale niektoré typy trvajú obmedzený čas a záchvaty po
čase úplne vymiznú.
Príčiny a rizikové faktory
Pôvod epilepsie je rovnako rozmanitý ako jej prejavy.
Ochorenie je geneticky podmienené, čo znamená že výskyt epilepsie v rodine
zvyšuje riziko u jeho príbuzných. Ďalej to môžu byť štrukturálne zmeny v mozgu,
vrodené aj získané (mozgové nádory, infekčné choroby postihujúce mozog).
Pravdepodobnosť vzniku epilepsie môžu zvýšiť aj určité udalosti ako poranenia
hlavy alebo nedostatok kyslíka novorodenca počas pôrodu.
Diagnostika a liečba
Diagnostika epilepsie je náročná, neexistuje žiaden
diagnostický test, ktorý by poukazoval na túto poruchu. K vyšetreniu pacienta
dochádza až po prvom záchvate. Neurológ po prvom stretnutí s pacientom a
spísaní anamnézy môže konštatovať epilepsiu, ale potrebné sú aj ďalšie
vyšetrenia. K vyšetreniam, ktoré sa používajú patria skenovanie mozgu, najčastejšie magnetickou rezonanciou MRI, na sledovanie
štruktúrnych zmien, elektroencefalografia EEG na sledovanie
elektrickej aktivity mozgu, krvné testy a EKG.
Liečba nie je jednotná, je prispôsobená každému
pacientovi a závisí od veku, typu záchvatov a ďalších faktorov. Najčastejšou
formou liečby sú antiepileptické liečivá AED. Tieto menia zloženie chemických
látok v mozgu a zabraňujú vzniku záchvatov. Účinné sú u 70% pacientov, ak lieky
prvej línie nie sú účinné, predpíšu sa alternatívy alebo kombinácie liečiv.
Užívajú sa denne vo forme kapsúl, sirupov alebo tekutín. V prípade, že AED nezaberajú, na zvážení neurológa sú
chirurgické zákroky. Môže ísť o odstránenie malej časti mozgu, alebo oddelenie
konkrétnej časti zodpovednej za záchvaty. Podobnou procedúrou sú stimulácia
blúdivého nervu (nervus vagus) a hlboká mozgová stimulácia. Tieto zákroky
nezastavia záchvaty úplne, ale znižujú ich závažnosť. Pozitívny vplyv má aj životospráva. Ketogénna diéta, s
vysokým obsahom tukov a nízkym obsahom cukrov a bielkovín, pravidelné cvičenie boli preukázané, že
priaznivo pôsobia na zníženie počtu záchvatov a to aj u pacientov, ktorým
nezaberá liečba antiepileptikami.