NSAID – nesteroidné protizápalové látky

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) sú triedou liekov schválenou na použitie proti horúčke, proti zápalu a majú tiež analgetické látky. Tieto účinky robia NSAID užitočnými na liečbu bolesti svalov, bolestivej menštruácie, bolesti kĺbov, horúčky, dny, migrény a v niektorých prípadoch zranení.

Hlavným mechanizmom účinku NSAID je inhibícia enzýmu cyklooxygenázy (COX). Trocha chémie na úvod, cyklooxygenáza je potrebná na premenu kyseliny arachidónovej na tromboxány, prostaglandíny a prostacyklíny. Tieto zlúčeniny slúžia najmä na to aby nášmu organizmu povedali, že má vytvoriť zápalovú reakciu ako je napríklad horúčka a únava. Z čoho logický vyplýva, že ak týchto produktov cyklooxygenázy bude málo, tak zápalová reakcia nebude tak intenzívna, takže nám bude lepšie, keďže nebudeme mať horúčku a ani únavu.

Existujú dva druhy tejto cyklooxygenázy, COX-1 a COX-2. COX-1 sa v tele nachádza na mnohých miestach aj bez samotnej zápalovej reakcie, hrá úlohu pri udržiavaní výstelky gastrointestinálnej sliznice, funkcie obličiek a agregácie krvných doštičiek. COX-2 nie je v tele zastúpená ako COX-1. COX-2 prichádza na rád obzvlášť počas zápalovej reakcie. Väčšina NSAID je neselektívna a inhibuje COX-1 aj COX-2. COX-2 selektívne NSAID sa však zameriavajú iba na COX-2, preto majú odlišný profil vedľajších účinkov.

Najčastejšie používané NSAID:[1]

·       Aspirin

·       Ibuprofen

·       Naproxen sodium

·       Celecoxib (Celebrex®)

·       Diclofenac (Voltaren®)

NSAID a gastrointestinálne riziko

Nežiaduce účinky na žalúdok sú pravdepodobne spôsobené inhibíciou COX-1, ktorá bráni tvorbe prostaglandínov, ktoré chránia sliznicu žalúdka. Poškodenie je pravdepodobnejšie u pacienta, ktorý mal v minulosti peptické vredy. Keďže ide o COX-1, použitie COX-2 selektívnych NSAID je alternatívou s nižším rizikom.[2]

Prevalencia symptómov gastroezofageálneho refluxu sa medzi krajinami výrazne líšila. Prevalencia bola významne vyššia u jedincov vo veku ≥ 50  rokov, fajčiarov, užívateľov NSAID a obéznych jedincov, hoci tieto asociácie boli mierne.[3]

Je známe, že tradičné nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) poškodzujú sliznicu horného gastrointestinálneho traktu (GIT). Napríklad krvácanie do žalúdočnej sliznice môže spôsobiť jedna dávka 650 mg aspirínu.

Takmer 30 % až 50 % užívateľov NSAID vykazovalo mikroskopické poškodenie sliznice GITu. Tieto poškodenia sú často asymptomatické a väčšinou sa nachádzajú v žalúdku. Ak berieme tieto lieky dlhodobo tak sa aj samotná sliznica začne prispôsobovať a postupne sa tieto poškodenia zmenšia a vyblednú.

Cieľom jednej štúdie bolo zistiť súvislosť medzi NSAID a gastrointestinálnymi komplikáciami u bežnej populácie v regióne Aseer v Saudskej Arábii. Boli preskúmané záznamy pacientov z kliniky v regióne Aseer v Saudskej Arábii s GIT komplikáciami vo veku 20 rokov a viac. Hľadali sa pacienti, ktorí mali GIT ťažkosti, ako je gastritída, bolesť brucha, krvácanie do GIT, pálenie záhy, nauzea, vracanie, peptický vred a hnačka. Pacientom s GIT komplikáciami bol zaslaný online dotazník. Do dotazníka sa zadávali osobné údaje účastníka, užívanie NSAID a súvisiace komplikácie GIT.

Dotazník štúdie vyplnilo celkovo 211 účastníkov s GIT komplikáciami. Vek účastníkov sa pohyboval od 20 do 59 rokov s priemerným vekom 31,2 rokov. Celkom 140 (66,4 %) bolo mužov a 175 (82,9 %) bolo z mestských oblastí. Spolu 156 (73,9 %) bolo nefajčiarov. Celkovo 103 (48,8 %) účastníkov užívalo NSAID. Čo sa týka komplikácií, najčastejšie boli hlásené peptické vredy (37,9 %), krvácania do GIT (5,8 %), erózie GIT (4,9 %) a črevné obštrukcie (3,9 %), zatiaľ čo 59,2 % nemalo žiadne komplikácie.

Súčasná štúdia odhalila, že takmer každý druhý účastník v regióne Aseer používal NSAID, hlavne ako tablety proti bolesti, u menej ako polovice z nich sa vyvinuli komplikácie GIT a to najmä peptické vredy.[4]

NSAID a kardiovaskulárne riziko

Štúdia do ktorej sa zapojilo 446 763 jedincov, vrátane 61 460 pacientov s akútnym infarktom myokardu. Ukázala že užívanie akejkoľvek dávky NSAID počas jedného týždňa, jedného mesiaca alebo viac ako mesiaca bolo spojené so zvýšeným rizikom infarktu myokardu. Pravdepodobnosť na infarkt stúpala už pri 1 – 7 dňoch užívania NSAID. Väčšie riziko infarktu myokardu bolo zdokumentované pri vyšších dávkach NSAID. Zdá sa, že pri používaní dlhšie ako jeden mesiac riziká neprevyšujú riziká spojené s kratším trvaním. Riziko bolo najväčšie počas prvého mesiaca užívania NSAID a pri vyšších dávkach.[5]

Ďalšie vedľajšie účinky:

·       Renálne nežiaduce účinky sú spôsobené tým, že COX-1 a COX-2 uľahčujú produkciu prostaglandínov, ktoré hrajú úlohu v renálnej hemodynamike. U pacienta s normálnou funkciou obličiek nepredstavuje inhibícia syntézy prostaglandínov veľký problém; u pacienta s renálnou dysfunkciou však tieto prostaglandíny zohrávajú väčšiu úlohu a môžu byť zdrojom problémov, ak sú znížené prostredníctvom NSAID. Komplikácie, ktoré sa môžu vyskytnúť, zahŕňajú akútnu renálnu dysfunkciu, poruchy tekutín a elektrolytov, renálnu papilárnu nekrózu a nefrotický syndróm/intersticiálnu nefritídu.

·       Kardiovaskulárne nežiaduce účinky môžu byť tiež zvýšené užívaním NSAID; tieto zahŕňajú IM, tromboembolické príhody a fibriláciu predsiení.

·       Nežiaduce účinky na pečeň sú menej časté; riziko hepatotoxicity súvisiace s NSAID (zvýšené hladiny aminotransferáz) nie je veľmi časté a hospitalizácia súvisiaca s pečeňou je veľmi zriedkavá.

·       Hematologické nežiaduce účinky sú možné, najmä pri neselektívnych NSAID vzhľadom na ich antitrombotickú aktivitu. Tento antitrombotický účinok zvyčajne predstavuje problém len vtedy, ak má pacient v anamnéze gastro-intestinálne vredy alebo ochorenia, ktoré zhoršujú aktivitu krvných doštičiek (hemofília, trombocytopénia, von Willebrand atď.).

·       Ďalšie menšie nežiaduce účinky zahŕňajú anafylaktoidné reakcie, ktoré postihujú kožu a pľúcny systém, ako je žihľavka a respiračné ochorenie exacerbované aspirínom.[6]