Medicínsky portál

Alkoholová hepatitída

Alkoholické ochorenie pečene je poškodenie pečene a jej funkcie v dôsledku zneužívania alkoholu. Ide o veľmi ťažkú formu toxického poškodenia pečene nadmernou konzumáciou alkoholu. Na jej vzniku sa okrem nadmerného pitia podieľa celý rad podrobne študovaných faktorov (genetické, stav výživy, zloženie a funkcia črevných baktérií atď.).¹

Ide o život ohrozujúce ochorenie s vysokým rizikom úmrtia, keďže ani komplexná, intenzívna liečba nebýva vždy úspešná. Alarmujúce je, že v posledných rokoch zaznamenávame výskyt závažných foriem alkoholovej hepatitídy v čoraz mladšom veku. Opakované ataky alkoholovej hepatitídy vedú k cirhóze a sú najčastejšou príčinou úmrtí v produktívnom veku.

Alkoholová závislosť skracuje život v priemere o 20-22 rokov. Úmrtia na choroby pečene majú na rozdiel od kardiovaskulárnych ochorení stúpajúci trend. Prvou podmienkou liečby je úplná abstinencia. Pokiaľ sa liečbou podarí ovplyvniť intenzitu zápalu, poškodenia tkaniva a zvrátiť vývoj hroziaceho zlyhania pečene, pacient má nádej na prežitie.

Transplantácia pečene môže byť riešením len v niektorých, osobitne indikovaných prípadoch. Limitáciou je aj dostupnosť vhodného orgánu v potrebnom čase. Prevenciou je včasný záchyt (skríning) nadmerného pitia, osobitne alkoholizmu. Zabezpečenie riadneho protialkoholického liečenia. Podmienkou je však ochota, pevné rozhodnutie a správna motivácia pacienta.¹

Nealkoholová tuková hepatitída

Ide o zápal pečene, ktorý je prejavom komplikovanej metabolickej poruchy, najmä v oblasti riadenia látkovej premeny živín, osobitne cukrov a tukov. Ide o nadmerné hromadenie tuku vo výkonných bunkách pečene, spojené s postupujúcim zápalom, ukladaním fibrózneho väziva (fibróza pečene) a neskôr cirhotickou prestavbou tkaniva a zlyhaním pečene či ďalšími komplikáciami cirhózy.

Podstatnú úlohu hrá temer všeobecne rozšírený nezdravý životný štýl: nedostatok fyzickej aktivity, nadmerný prísun kalórií, obezita (25% Slovákov) a nadváha (60% Slovákov) – najmä hromadenie tuku v oblasti brucha (hoci choroba sa môže vyskytnúť aj u neobéznych osôb), nadmerný a dlhotrvajúci stres.

Okrem toho sa uvažuje o vplyve toxických látok v potrave a v životnom prostredí a o mnohých iných faktoroch. Podstatný vplyv sa pripisuje zloženiu a fungovaniu baktérií v čreve daného človeka, preukázal sa aj vplyv niektorých genetických čŕt (polymorfizmov).

Dôvodom obáv i sústredeného úsilia lekárov a medzinárodných výskumných tímov po celom svete je alarmujúci nárast počtu pacientov s tukovou hepatitídou a jej schopnosť spôsobovať pomerne rýchly vývoj cirhózy, jej závažných komplikácií, vrátane zlyhania pečene a vzniku karcinómu. Pri vskutku obrovskom počte týchto pacientov predstavuje nárast spomínaných komplikácií ozajstnú zdravotnú hrozbu – a vyžaduje si urgentné a účinné riešenie.²

Popri spomínanom výskumnom úsilí, rozhodujúcim sa ukazuje angažovanie, zodpovednosť a racionálne motivovaná aktivita samotného pacienta. Jeho informovanosť, zodpovednosť, pochopenie závažnosti spomínaných rizík a schopnosť urobiť niečo aktívne pre svoje zdravie. Už mierne zníženie hmotnosti u obézneho človeka môže znížiť aktivitu tukovej hepatitídy, spomaliť alebo zastaviť vývoj fibrózy, cirhózy a ich komplikácií.³

Rozhodujúcou, a azda i najťažšou úlohou je získať pre skutočnú spoluprácu pacienta, ako vzdelaného a cieľavedomého partnera – i celú verejnosť. Vrátane predstaviteľov štátnych orgánov a inštitúcií. Najmä s ohľadom na nealkoholový tukový zápal či alkoholové alebo toxické poškodenie pečene.

Zdroje:

1. Carithers RL et McClain CJ. 2016. Alcoholic liver disease. In: Feldman M, Friedman LS, Brandt LJ, eds. Sleisenger and Fordtran's Gastrointestinal and Liver Disease. 10th ed. Philadelphia, PA: Elsevier Saunders. chap 86.

2. Chalasani NP. Alcoholic and nonalcoholic steatohepatitis. In: Goldman L, Schafer AI, eds. Goldman-Cecil Medicine. 26th ed. Philadelphia, PA: Elsevier; 2020:chap 143.

3. Hübscher SG. Alcohol-induced liver disease. In: Saxena R, ed. Practical Hepatic Pathology: A Diagnostic Approach. 2nd ed. Philadelphia, PA: Elsevier; 2018:chap 24.

MEDICÍNSKY

PORTÁL