Čo to vlastne je?
Názov poruchy je odvodený z gréckeho slova
"epilambanein", čo môžeme preložiť ako napádať či zachvacovať.
Presne definovať epilepsiu a epileptické poruchy nie je
celkom jednoduché. Možnosť celkom jednoznačne vystihnúť pojem epilepsie sťažuje
aj skutočnosť, že epilepsia nie je iba jedna choroba, ale označujeme tak
niekoľko syndrómov, ktoré sa od seba v mnohom líšia (napr. príčinou, liečbou...)
Prvé zmienky o tejto chorobe sa začali objavovať už v období
cca 2000 rokov pred naším letopočtom. Ako príklad si môžeme uviesť písomný
zápis o epilepsii v babylonskom Chammurapiho zákonníku. Najstarším popisom
choroby je potom tzv. Sakkiov klinopis z cca 8. storočia pr.n.l.1
Definícia podľa WHO z roku 2019 popisuje epilepsiu
ako chronické neprenosné ochorenie mozgu. Vyznačuje sa opakovanými záchvatmi,
čo sú krátke epizódy mimovoľného pohybu, ktoré môžu postihnúť časť tela alebo
celé telo a niekedy sú sprevádzané stratou vedomia a kontrolou funkcie čriev
alebo močového mechúra.2 Toto ochorenie postihuje rovnako ženy ako
aj mužov na celom svete.
V roku 2014 Medzinárodná liga proti epilepsii navrhla
praktickú definíciu epilepsie. Táto definícia epilepsie ponecháva tradičné
kritérium dvoch neprovokovaných záchvatov v priebehu viac ako 24 hodín, ale
tiež umožňuje stanoviť diagnózu epilepsie v prípade jedného epileptického
záchvatu a vysokom riziku (viac ako 60%) jeho opakovania, alebo, ak sa jedná o
definovaný epileptický syndróm.3
Prevalencia
Epilepsia postihuje asi 50 miliónov ľudí na celom svete.2
V Európe trpí týmto ochorením asi 6 miliónov osôb, a každoročne je
diagnostikovaných 300-tisíc nových prípadov. Na Slovensku žije s epilepsiou cca
50-tisíc pacientov4, z toho aktívnou formou epilepsie, ktorá vyžaduje
liečbu, takmer 8 000 detí.5
Medzi známe historické osobnosti, ktoré trpeli
epilepsiou, patria napr. Sokrates, F. M. Dostojevskij, Julius Caesar, Johanka
z Arku, P. I. Čajkovský, Napoleon, Vincent van Gogh, Ludwig van Beethoven
či Vladimir Iljič Lenin.2
Liečba
Cieľom antiepileptickej liečby je dosiahnuť stav bez
záchvatov, bez negatívneho ovplyvnenia psychickej a fyzickej výkonnosti. V
Slovenskej republike je registrovaných viac ako 25 liekov s antikonvulzívnym
(proti-záchvatovým) účinkom, ktoré sa v rôznej miere približujú ideálnemu
antiepileptiku. Antiepileptiká (AE) sa vyvíjali postupne:
· AE I. generácie sú klasické
antiepileptiká: fenobarbital, fenytoín, primidon, etosukcinimid, diazepam
a klonazepam s empiricky zisteným antikonvulzívnym účinkom
· AE II. generácie: kyselina valproová, jej
sodná soľ a karbamazepín, používajú sa v liečbe epilepsie od 60. rokov
minulého storočia
· AE III. generácie: do liečby epilepsie sa
zaviedli postupne od 90. rokov a sú výsledkom cieleného výskumu, patrí sem:
vigabatrín, lamotrigín, gabapentín, felbamát, tiagabín, topiramát,
levetiracetam, oxkarbazepín, rufinamid, pregabalín, zonisamid, lakosamid,
eslikarbazepín, stiripentol, sulthiam, klobazam, retigabín a perampanel
Pri niektorých formách epilepsie má antikonvulzívny efekt
i adrenokortikotropný hormón (Westov syndróm) alebo glukokortikoidy
(Landau-Kleffnerov syndróm).6
Počet dostupných antiepileptík v priebehu liečby
podstatne zvýšil. Za posledných 20 rokov zostáva približne tretina pacientov
rezistentných na lekárske ošetrenie. Napriek zlepšenej účinnosti chirurgických
zákrokov, pričom viac ako polovica operovaných pacientov dosahuje dlhodobý čas
bez záchvatov, chirurgický zákrok sa stále uskutočňuje v malej podskupine
pacientov rezistentných na lieky.7
Diagnostika
Elektroencefalografia (EEG) sa považuje za najdôležitejší
nástroj na hodnotenie pacienta s epilepsiou: potvrdí typ záchvatu a odhadne
lokalizáciu epileptogénnych zón v mozgu. Neuroimagingové vyhodnotenie je
dôležité pre stanovenie etiológie epilepsií a genetické testovanie zvýšilo
pravdepodobnosť identifikácie príčin niektorých typov epilepsií.8
Zdroje:
1. Poslední L. 2013. Problematika
epileptických poruch v dětském věku. Diplomová práca. Západočeská univerzita v Plzni.
2. WHO.
2019. Epilepsy. (www.who.com)
3.
https://www.slae.sk/
4. https://www.zdravie.sk/epilepsia
2016
5. Národný
portál zdravia 2017. Národné centrum zdravotníckych informácií.
6. Sýkora P.
2015. Liečba epilepsie a epileptických syndrómov u detí. Neurol. praxi
2015; 16(2): 74–76.
7. Moshé
S.L. et al. 2015. Epilepsy: new advances. Lancet 385: 884–98.
8. Guerreiro
C A M. 2016. Epilepsy: Is there hope? Indian J Med Res 144(5):657-660.