Vek a arteriálna hypertenzia.

S pribúdajúcim vekom dochádza ku zvýšeniu cievnej tuhosti predovšetkým veľkých ciev, zníženiu citlivosti baroreceptorov a zvýšeniu aktivity sympatikového nervového systému. Znižuje sa schopnosť organizmu vylučovať sodík v dôsledku poklesu obličkových funkcií, častým nálezom je i inzulínová rezistencia a endotelová dysfunkcia. Endotelová dysfunkcia vedie ku nedostatočnej reaktivite ciev na vazodilatačné stimuly a k remodelácii cievnej steny s tendenciou k vývinu rezistentnej hypertenzie. Starnutie nie je choroba, avšak riziko vzniku ochorení je starnutím ovplyvnené, pritom často zásadne a dramaticky. Mení sa biochemické zloženie tkanív, fyziologické kapacity klesajú, schopnosť udržať homeostázu sa znižuje¹.

Hypertenzia je definovaná v mnohých štúdiách ako krvný tlak s hodnotou 140/90 mmHg a vyššou alebo s už prítomným užívaním antihypertenzív (liekov na vysoký krvný tlak)^1,2.

Vzťah medzi vekom a tlakom krvi bol sledovaný v mnohých štúdiách. Pozoruhodným nálezom je konzistentný vzťah medzi tlakom krvi a vekom v rozvinutých krajinách. V období dospelosti systolický i diastolický tlak krvi vekom stúpa. Vzostup je o niečo vyšší pri systolickom tlaku krvi (STK). V dôsledku starnutia progresívne narastá pulzový tlak, t. j. rozdiel medzi systolickým a diastolickým tlakom krvi. U dospelých je systolický a diastolický tlak vyšší u mužov ako u žien. Vzostup tlaku v dospelosti je však prudší u žien ako u mužov. Je pravdepodobné, že na kardiovaskulárne ochorenie zomrie viac mužov s vysokým tlakom krvi ako žien³. Preto je nesmierne dôležité chodiť na preventívne prehliadky a venovať čas svojmu zdraviu a zdravotnému stavu.

Zdroje:

1. Ľ. Gašpar, M. Bendžala, A. Komorníková a kol. Artériová hypertenzia – rizikový faktor kardiovaskulárnych komplikácií 2013, Vask. med., 5(1): 7–10.

2. J. Sirotiaková, P. Minárik, M. Letkovičová. Prevalencia hypertenzie v sledovanom súbore 40-ročných v okrese Nitra v roku 2003; 2007 Via practica.

3. M. Sninčák. Epidemiológia hypertenzie a vek; 2007