Ako depresia môže ovplyvňovať každodenný život?

Depresia je stav skleslosti s averziou k aktivite. Depresia môže ovplyvniť myšlienky, správanie, motiváciu, pocity, či pohodu jednotlivca.

Na Slovensku sa podľa štúdie EPID zistila 6-mesačná prevalencia depresie v širšom chápaní u 12,8% dospelého obyvateľstva, pričom depresívne poruchy boli častejšie zaznamenané u žien ako u mužov. Išlo o pomer 2 pre ženy : 1 pre mužov. Najvyšší výskyt tohto ochorenia bol podľa štúdie zaznamenaný vo vekovej skupine 40 – 55 rokov1. Depresia však postihuje aj mladších ľudí. U prepubertálnych detí sa výskyt depresívnej poruchy udáva v rozpätí 0,5 až 2,5 %, u adolescentov je výskyt v rozmedzí 5 až 8%2..

Príznaky depresie môžu byť rôzne.

Či už je to smútok - dlhotrvajúci a hlboký smútok, ktorý spôsobí, že sa človek zameria výhradne na negatívne stránky života. Veľa razy môže ísť u jedinca o pocity zlyhania, nenávisti voči sebe, pocity viny, plačlivosť, podráždenosť, nerozhodnosť.

Ľudia trpiaci depresiou prestávajú dbať na svoj zovňajšok, častokrát sa u nich mení telesná hmotnosť. Dôsledkom prejedania sa ručička na váhe zaznamenáva na strane jednej nárast hmotnosti, na strane druhej môže ísť o stratu hmotnosti – čo súvisí s odmietaním jedla.

Pacienti trpia spomalenosťou, pocitom vyčerpanosti, strany energie, veľakrát majú problémy so spánkom, ktoré súvisia či už s neskorým zaspávaním alebo s veľmi skorým prebúdzaním.3

Depresia sa porucha a za život postihuje každého štvrtého človeka. Ide o vážny zdravotný stav, ktorý si vyžaduje liečbu a predovšetkým návštevu odborníka.

Zdroje:

1. Králová M. et al. 2020. Depresívna epizóda – diagnosticko-liečebný štandard. MZSR. p: 26.

2. Trebatická J. et al. 2017. Súčasný pohľad na depresiu v detstve a adolescencii. Psychiatr. prax; 18(3): 95–99.

3. Beck, AT. et al. 1996. Manual for the Beck Depression Inventory, Second Edition (BDIII). San Antonio, TX: The Psychological Association.