Každý z nás už niekedy zažil, že po týždňoch učenia sa na skúšku, náročnom období v práci alebo vyčerpávajúcej rodinnej kríze nastane konečne pokoj. Vydýchneme si, no na druhý deň sa budíme s bolesťou hrdla, upchatým nosom a pocitom únavy. Akoby nám život nedoprial ani chvíľku oddychu. Ide o pomerne bežný a prirodzený jav, tzv. „let-down“ efekt.

Čo robí stres s telom?

Stres sám o sebe nie je škodlivý. Krátkodobo je priam užitočný. Pomáha nám sústrediť sa na problém, nabrať energiu a zvládať výzvy. Tento typ stresu sa nazýva akútny a môžete ho poznať aj ako reakciu boja alebo úteku (fight or flight). Vtedy sa v tele uvoľňujú hormóny adrenalín a kortizol, ktoré zvyšujú tep, zužujú cievy a zrýchľujú dýchanie. Všetko preto, aby sme boli pripravení podať výkon.

Problém však nastáva pri dlhodobom strese. V takom prípade zostávajú hladiny stresových hormónov zvýšené aj v čase, keď už nie je dôvod „bojovať“. Výskumy ukazujú, že chronický stres narúša komunikáciu medzi nervovým, endokrinným a imunitným systémom, čím oslabuje obranyschopnosť organizmu. Dlhodobé stresové situácie vedú k poklesu aktivity bielych krviniek, zvýšenej hladine prozápalových cytokínov a spomalenej reakcii tela na infekcie (Morey et al., 2015).

Ako môže stres „vypnúť“ imunitu?

Už spomínaný kortizol (hlavný stresový hormón) má krátkodobo protizápalové účinky. Ak sú však jeho hladiny dlhodobo zvýšené, začína mať opačný efekt. Otupuje imunitný systém tým, že znižuje citlivosť imunitných buniek na regulačné signály. Telo sa stáva náchylnejším na chorobu a produkuje viac zápalových látok, ktoré spôsobujú práve únavu, bolesti a horúčky.

Zaujímavosťou je, že tento proces ovplyvňuje aj proces hojenia. Ľudia vystavení vysokej miere stresu sa po zranení alebo chirurgickom zákroku hoja pomalšie, pretože ich imunitné bunky sú menej efektívne, a taktiež majú dlhšie pretrvávajúce bolesti (Sun et al., 2023).