Druhý pár očí v ambulancii

Ešte pred pár rokmi znela predstava, že počítač pomôže lekárovi odhaliť chorobu, ako vedecká fantastika. Dnes je to realita aj v slovenských nemocniciach. Umelá inteligencia, skrátene AI, prezerá röntgenové snímky, mamografy či fotografie očného pozadia a upozorňuje lekára na miesta, ktoré si zaslúžia pozornosť. Neznamená to, že nás bude liečiť robot. Znamená to, že lekár dostáva šikovného pomocníka, ktorý sa neunaví ani o tretej ráno.

Ako sa počítač „učí“ rozpoznávať choroby

Umelá inteligencia v medicíne nie je mysliaci stroj, ale počítačový program, ktorý sa učí z obrovského množstva príkladov. Ak mu ukážete státisíce röntgenových snímok, na ktorých lekári označili zlomeniny, program sa postupne naučí rozpoznávať, ako zlomenina vyzerá. Podobne sa dá naučiť hľadať zápal pľúc, nádor na mamografe či zmeny na sietnici. Program nevie, čo je choroba. Vie však mimoriadne rýchlo porovnať novú snímku s tým, čo už „videl“, a označiť podozrivé miesto.

Zlomeniny a pľúca na slovenských urgentoch

Slovenské nemocnice už umelú inteligenciu využívajú. Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach v roku 2024 nasadila na urgentnom príjme softvér, ktorý pomáha hľadať zlomeniny na röntgenových snímkach. Podľa TASR dosahuje presnosť 97 % a skrátil čas stanovenia diagnózy takmer o 30 %. Nemocnica pritom pripomína štúdie, podľa ktorých môžu lekári pri diagnostike zlomenín chybovať až v 24 % prípadov, najviac medzi treťou a piatou hodinou ráno, keď je únava najväčšia. Podľa portálu SITA využíva od jesene 2025 umelú inteligenciu pri röntgenových vyšetreniach aj sieť 19 súkromných zdravotníckych zariadení. Program dokáže na snímkach hrudníka rozpoznať až 148 typov nálezov, napríklad zápal pľúc, tekutinu v pohrudnici či nádorové zmeny.

Mamografia: viac odhalených nádorov

Jeden z najpresvedčivejších dôkazov priniesla švédska štúdia MASAI, ktorej výsledky uverejnil v januári 2026 prestížny časopis The Lancet. Zapojilo sa do nej viac ako 100-tisíc žien na preventívnom mamografickom vyšetrení. Polovicu snímok hodnotili dvaja rádiológovia tradičným spôsobom, druhú polovicu rádiológovia s pomocou umelej inteligencie. V skupine s AI lekári odhalili o 9 % viac nádorov prsníka. Zároveň bolo o 12 % menej takzvaných intervalových nádorov, teda tých, ktoré sa objavia medzi dvoma preventívnymi prehliadkami. Rádiológom sa podľa skorších výsledkov štúdie znížilo množstvo práce o 44 %, takže im zostalo viac času na zložité prípady.

Oči diabetikov pod dohľadom AI

Ľudia s cukrovkou sú ohrození poškodením sietnice, ktoré môže viesť až k strate zraku. V roku 2018 v USA schválili prvý autonómny diagnostický systém s umelou inteligenciou na vyhľadávanie takéhoto poškodenia. Podľa Americkej akadémie oftalmológie stačí odfotiť očné pozadie bežným prístrojom, napríklad u všeobecného lekára. Systém sám vyhodnotí, či je potrebné poslať pacienta k očnému lekárovi. V štúdii s viac ako 900 diabetikmi správne zachytil 87 % ľudí s ochorením. Pre pacientov to znamená rýchlejšiu kontrolu bez čakania na špecialistu.

Prečo lekára AI nenahradí

Umelá inteligencia je výborný pomocník, no má aj svoje limity. Vie len to, čo sa naučila z údajov, ktoré dostala. Ak boli tieto údaje jednostranné, napríklad pochádzali len od určitej skupiny ľudí, program môže pri iných pacientoch chybovať. Nevidí celého človeka, jeho príbeh, ťažkosti ani výsledky iných vyšetrení. Preto sa aj autori štúdie MASAI zhodujú, že pri hodnotení snímok zostáva nevyhnutný aspoň jeden rádiológ. Rovnako v košickej nemocnici zdôrazňujú, že nález umelej inteligencie musí vždy skontrolovať lekár. Konečné rozhodnutie a zodpovednosť teda zostávajú na človeku.

Pravidlá pre bezpečnú umelú inteligenciu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala už v roku 2021 prvé celosvetové odporúčania pre etické využívanie umelej inteligencie v zdravotníctve. Stanovuje v nich šesť základných princípov. Umelá inteligencia má chrániť samostatnosť pacientov a ich právo rozhodovať o sebe. Má podporovať zdravie a bezpečnosť ľudí. Musí byť transparentná a zrozumiteľná. Musí byť jasné, kto za jej výsledky zodpovedá. Má byť dostupná pre všetkých bez rozdielu a nemá zvýhodňovať jednu skupinu na úkor druhej. Napokon má byť udržateľná a pružne reagovať na nové poznatky. Dôležitou témou je aj ochrana citlivých zdravotných údajov pacientov.

Čo to znamená pre pacientov

Pre bežného pacienta prináša umelá inteligencia najmä rýchlejšiu a presnejšiu diagnostiku. Na urgente môže skrátiť čakanie na výsledok röntgenu, pri preventívnych prehliadkach zase pomôže zachytiť ochorenie skôr. Netreba sa jej báť. Ak sa chcete dozvedieť, či sa pri vašom vyšetrení využila, pokojne sa opýtajte lekára. Dôležité je vedieť, že výsledok vždy posudzuje a podpisuje človek, nie stroj.

Budúcnosť, ktorá sa už začala

Umelá inteligencia sa v medicíne rýchlo rozvíja a jej využitie bude pribúdať, napríklad v patológii, kardiológii či dermatológii. Najlepšie výsledky však prináša spolupráca, nie súťaž. Lekár so skúsenosťami a empatiou a počítač s neúnavnou presnosťou spolu dokážu viac než každý z nich osamote. A to je dobrá správa pre nás všetkých.

Zdroje

ecancer – AI-supported mammography screening results in fewer aggressive and advanced breast cancers (štúdia MASAI, The Lancet), 30. 1. 2026

TASR (teraz.sk) – Košická nemocnica využíva umelú inteligenciu, 20. 8. 2024

SITA – Umelá inteligencia podporuje RTG diagnostiku, 21. 11. 2025

American Academy of Ophthalmology – First AI screen for diabetic retinopathy approved by FDA, 12. 4. 2018

WHO – Ethics and governance of artificial intelligence for health, 28. 6. 2021