Samovražedné správanie je jednou z hlavných príčin smrti a invalidity po celom svete. Našťastie nedávny vývoj v teórii a vo výskume samovrážd sľubuje zmysluplný pokrok v poznaní a v prevencii. Na základe nových dát dnes vieme, že kľúčový je postupný vývoj: „od myšlienok k činom“, ktorý pozostáva z rozvoja samovražedných myšlienok a následne vedie od myšlienok k pokusom o samovraždu.

Ďalšie výskumy sa zaoberajú faktormi, ktoré odlišujú myšlienky na samovraždu od pokusov o samovraždu. Dnes je už známe, že väčšina duševných porúch a dokonca impulzívnosť môžu podnecovať k myšlienkam na samovraždu. Výskumy sa ale začínajú zameriavať aj na to, ktoré z týchto faktorov sú schopné vyvolať samotný pokus o samovraždu.

Ako je na tom Slovensko?

Národnému centru zdravotníckych informácií bolo na Slovensku v roku 2020 nahlásených 489 samovrážd z toho išlo o 409 mužov a 80 žien. Bolo to o 9 prípadov menej ako v predchádzajúcom roku a z dlhodobého hľadiska išlo o najnižší počet samovrážd od roku 2008.

[Zdroj: NCZI]

Najviac samovrážd vlani spáchali muži vo vekovej kategórii 50 – 59 rokov (79 prípadov) a 40 – 49 rokov (78 prípadov). Jedna tretina samovrážd bola spáchaná za prítomnosti alkoholu alebo návykovej látky. Najviac samovrážd sa v minulom roku udialo v letných mesiacoch. Siahnuť na život sa pokúsili muži najčastejšie vo veku 20 – 29 rokov (86 pokusov o samovraždu) a ženy vo vekovej kategórii 15 –19 rokov (58 pokusov).

[Zdroj: NCZI]

Ako je na tom svet?

Celosvetovo sa v roku 2016 vyskytlo 817 000 úmrtí z dôvodu samovraždy, čo predstavuje 1,49 % z celkových úmrtí v danom roku. Celkový počet úmrtí z dôvodu samovraždy sa v rokoch 1990 až 2016 celosvetovo zvýšil o 6,7 %. Z regionálneho hľadiska bola samovražda medzi 10 hlavnými príčinami smrti v piatich z 21 regiónov definovaných v GBD (Global Burden of Disease Study - komplexný regionálny a globálny výskumný program, ktorý hodnotí úmrtnosť a invaliditu v dôsledku závažných chorôb, zranení a iných rizikových faktorov).

Samovražda sa umiestnila na 4. mieste miery úmrtnosti podľa veku vo východnej Európe, na 6. mieste v Ázii a rozvinutom Tichomorí, na 7. mieste v Austrálii a na 10. mieste v strednej Európe a v rozvinutej Severnej Amerike.

Mohol COVID-19 ovplyvniť mieru samovrážd?

Viaceré dôkazy naznačujú, že pandémia COVID-19 má hlboké psychologické a sociálne dôsledky. Psychologické následky pandémie budú pravdepodobne pretrvávať ešte ďalšie mesiace až roky. Štúdie naznačujú, že pandémia COVID-19 je spojená s úzkosťou, strachom z nákazy, s depresiou a s nespavosťou v populácii, ale aj medzi zdravotníckymi pracovníkmi.

Sociálna izolácia, úzkosť, strach z nákazy, neistota, chronický stres a ekonomické ťažkosti môžu viesť k rozvoju alebo prejavu depresívnych, úzkostných, návykových a iných psychiatrických porúch, obzvlášť u zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane jedincov s už existujúcimi psychiatrickými poruchami a u ľudí, ktorí žijú v oblasti s vysokou prevalenciou COVID-19. Psychiatrické stavy súvisiace so stresom vrátane porúch nálady a užívania návykových látok sú spojené so samovražedným správaním. Osoby, ktoré prežili COVID-19, môžu mať tiež zvýšené riziko samovrážd.

Kríza COVID-19 môže zvýšiť mieru samovrážd počas pandémie ale aj po nej. Dôsledky pandémie COVID-19 na duševné zdravie vrátane samovražedného správania budú pravdepodobne prítomné dlho a môžu vyvrcholiť neskôr ako nová pandémia.

Aké sú naše možnosti, ak potrebujeme súrne vyhľadať pomoc?

V prípade potreby sa na Slovensku môžete obrátiť na viaceré centrá či občianske združenia, ktoré by mali byť stále aktívne a k dispozícií v prípade potreby. Jedným z týchto združení je napríklad IPčko (www.ipcko.sk), ktoré ponúka odbornú pomoc. Je ho možné kontaktovať e-mailom, správami alebo aj telefonicky.

Zdroje:

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26772209/

https://www.nczisk.sk/aktuality/Pages/Samovrazdy-a-samovrazedne-pokusy-v-Slovenskej-republike-2020.aspx

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6598639/

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32539153/