Imobilizačný syndróm je komplex príznakov vyvolaných dlhodobou nehybnosťou alebo výrazne obmedzenou pohybovou aktivitou. Syndróm môže vzniknúť po úraze, po operácii, pri neurologickom ochorení či iných chronických ochoreniach. Príčiny môžu byť rôzne: stav vyžadujúci dlhodobý lôžkový režim, závažné neurologické ochorenie, pokročilý vek pacienta, či celková slabosť.

Ľudské telo má v týchto prípadoch obmedzenú aktivitu a trpí tak nielen pohybový aparát, ale aj kardiovaskulárny a respiračný systém. Celkovo sa objavujú aj psychické poruchy: apatia, depresia, znížená motivácia, či podráždenosť, v niektorých prípadoch sa zaznamenáva až kompletný emocionálny kolaps. Ak by sme hodnotili tento stav u starších ľudí, v prípade imobilizačného syndrómu sa znižuje mobilita, sebavedomie a nezávislosť.

Prečo je pohyb dôležitý?

Pohyb je zdrojom života a základom zdravia. Pohyb udržuje svalovú silu, zabezpečuje pružnosť kĺbov a zabraňuje osteoporóze. Navyše udržuje cievy a srdce v „dobrej kondícii“, a zároveň je prevenciou k vzniku rôznych ochorení ako je cukrovka, obezita, zlepšuje pamäť a udržiava nezávislosť a sebestačnosť.

Čo sa deje s naším telom pri obmedzenej fyzickej aktivite?

1. Pohybový aparát

Svalová atrofia – úbytok svalovej hmoty.
Osteoporóza – už od 2. týždňa po strate hybnosti môže nastať rýchle rednutie kostí v dôsledku vyplavovania vápnika.
Ankylóza (stuhnutie kĺbov) a kontraktúry flexorov (skrátenie ohýbačov), najmä na dolných končatinách.

2. Kardiovaskulárny systém

Srdce slabne, tep stúpa približne o 0,5 úderu/deň.
Ortostatická hypotenzia – riziká závratov pri zmene polohy.
Edémy (opuchy) na pätách, v krížovej oblasti, na dolných končatinách a zvýšené riziko vzniku trombózy alebo embolizmu.

3. Dýchacie cesty

Povrchné dýchanie vedie k hromadeniu hlienu, atelektáze (kolaps pľúcneho jazýčka) a hypostatickej pneumónii.

4. Močové orgány

Vznikajú problémy s koncentráciou moču, predpokladané vzniky obličkových kameňov, retencia či inkontinencia a následné močové infekcie hlavne pri
katetrizácii.

5. Nervové a psycho-sociálne problémy

Apatia, depresia, znížená motivácia, podráždenosť až emocionálny kolaps. U starších ľudí znižuje mobilita sebavedomie a nezávislosť.

Prevencia je základ

Ak by sme mali zadefinovať pojem prevencia, spája so štyrmi kľúčovými bodmi, tzv. 4P:

Pohyb + Potraviny + Pohoda (osobná) + Prehliadky (zdravotné)

Prevencia je rozhodne lacnejšia ako liečba. Pre náš organizmus znamená menej bolesti a komplikácii, naviac zachováva pre každého z jedného z nás vyššiu kvalitu života. Ak je však človek z rôznych dôvodov pripútaný na lôžku je potrebné, aby sa začal hýbať čo najskôr. Práve fyzioterapia je pri tomto procese kľúčová. S ňou sa spájajú aktívne cvičenia, pohybové režimy, vhodné polohovanie pacienta. Pričom ide o komplexnú - multidisciplinárnu starostlivosť vrátane dobrého ošetrovateľstva, výživy a psychologickej podpory.

Nenápadnosť imobilizačného syndrómu

Imobilizačný syndróm môže byť veľmi nenápadný, no postupne ovplyvňuje celé telo. Na začiatku si pacient často ani neuvedomuje, že mu slabnú svaly a dýchanie sa stáva plytkejším. Problém spočíva v postupnom reťazení zmien, ktoré zasahujú nielen pohybový aparát, ale aj kosti, srdce, pľúca – a výrazne ovplyvňujú aj psychickú pohodu.

Hoci sa tieto zmeny rozvíjajú nenápadne, ich priebeh môže byť pomerne rýchly, zatiaľ čo návrat do pôvodného stavu býva zdĺhavý a náročný. Čím dlhšie pacient zotrváva v nehybnosti, tým ťažšie sa obnovuje jeho kondícia. Preto má význam každý jeden pohyb – aj ten najmenší.

Práve preventívne a konzistentne podporovaná mobilita môže byť rozdielom medzi stratou sebestačnosti a zachovaním životného elánu.

Zdroje:

https://www.medchir.com/imobilizovany-pacient/?utm_source

wikiscripta_imobilizacny_syndrom

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8966014/