Prečo si jód pripomíname práve 21. októbra

Svetový deň prevencie nedostatku jódu pripadá na 21. október. Je zvláštne venovať celý deň jednému prvku, ktorého človek za celý život prijme menej ako jednu čajovú lyžičku. Toto malé množstvo však rozhoduje o tom, ako sa vyvíja mozog dieťaťa, ako rýchlo pracuje náš metabolizmus a či máme energiu. Svetová zdravotnícka organizácia považuje nedostatok jódu za najčastejšiu príčinu poškodenia mozgu a mentálneho postihnutia, ktorej sa dá úplne predísť.

Malá žľaza s veľkou zodpovednosťou

Jód potrebuje štítna žľaza, malý orgán v tvare motýľa na prednej strane krku. Vyrába z neho hormóny, ktoré fungujú ako regulátor celého tela. Ovplyvňujú tepovú frekvenciu, telesnú teplotu, trávenie, náladu aj to, koľko energie spálime. Telo si jód nevie vyrobiť ani dlhodobo uskladniť. Musíme ho preto prijímať pravidelne zo stravy.

Čo sa stane, keď jód chýba

Keď jódu nie je dosť, štítna žľaza sa ho snaží „uloviť“ z krvi čo najviac, a preto sa zväčšuje. Vzniká struma, ľudovo hrvoľ, ktorá sa môže prejaviť opuchom na krku. Ak nedostatok trvá dlho, žľaza nestíha vyrábať dosť hormónov. Človek je unavený, priberá, je mu zima, má suchú pokožku, trpí zápchou a ťažšie sa sústredí. Tieto príznaky sa vkrádajú pomaly, takže ich mnohí pripisujú stresu alebo veku.

Najzraniteľnejší sú tí, ktorí sa ešte nenarodili

Najväčšie riziko nesie nedostatok jódu počas tehotenstva. Mozog a nervová sústava plodu sa vyvíjajú vďaka hormónom štítnej žľazy matky. Ak ich chýba, dieťa sa môže narodiť s trvalo zníženými rozumovými schopnosťami. Ťažký nedostatok zvyšuje aj riziko potratu a predčasného pôrodu. Výskumy ukazujú, že aj mierny nedostatok v tehotenstve môže dieťaťu ubrať niekoľko bodov IQ. Preto tehotné a dojčiace ženy potrebujú jódu viac ako ostatní.

Koľko ho vlastne potrebujeme

Dospelý človek potrebuje približne 150 mikrogramov jódu denne. Počas tehotenstva sa odporúčaná dávka zvyšuje na približne 220 až 250 mikrogramov a počas dojčenia na 250 až 290 mikrogramov. Pre predstavu: mikrogram je milióntina gramu. Ide teda o skutočne nepatrné množstvá, ktoré však musíme prijímať každý deň.

Kde jód nájdeme na tanieri

Najbohatším prírodným zdrojom sú morské ryby (napríklad treska), morské plody a morské riasy. Dobrým zdrojom sú aj mlieko, jogurty, syry a vajcia. Na Slovensku, ďaleko od mora, je však najdôležitejším zdrojom jodidovaná kuchynská soľ. Jej zavedenie pred desaťročiami patrí k najúspešnejším krokom verejného zdravotníctva. Struma bola kedysi v niektorých horských oblastiach bežná, dnes je výrazne zriedkavejšia.

Pozor na módne soli a rastlinné nápoje

Mnohí v snahe jesť zdravšie siahajú po morskej, himalájskej alebo inej „prírodnej“ soli. Tie však často jodidované nie sú a obsahujú len stopové množstvo jódu. Podobne je to s rastlinnými nápojmi, ktoré nahrádzajú mlieko, pokiaľ nie sú jódom obohatené. Ľudia na vegánskej strave, ktorí nejedia ryby ani mliečne výrobky a používajú nejodidovanú soľ, preto patria medzi rizikové skupiny.

Viac soli neznamená viac zdravia

Neznamená to, že by sme mali soliť viac. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zjesť menej ako 5 gramov soli denne, teda približne jednu plochú čajovú lyžičku. Väčšina z nás zje oveľa viac, najmä v pečive, údeninách a hotových jedlách. Cieľom je, aby soľ, ktorú používame, bola jodidovaná, nie aby jej bolo viac. Rozumná strava s rybami, mliečnymi výrobkami a vajcami doplní zvyšok.

Aj prebytok škodí

Jód sa riadi pravidlom „všetkého veľa škodí“. Nadmerný príjem, najčastejšie z doplnkov výživy alebo z veľkého množstva sušených morských rias, môže štítnu žľazu rozladiť opačným smerom. Bezpečná horná hranica pre dospelých je približne 1 100 mikrogramov denne. Doplnky s jódom by preto mali užívať najmä tehotné a dojčiace ženy alebo ľudia s preukázaným nedostatkom, a to po porade s lekárom.

Malý krok, veľký účinok

Na prevenciu nedostatku jódu netreba nič zložité. Stačí doma používať jodidovanú soľ (s mierou), aspoň raz až dvakrát týždenne zaradiť morskú rybu a nezabúdať na mliečne výrobky a vajcia. Ženy, ktoré plánujú tehotenstvo, by sa mali o príjme jódu porozprávať so svojím lekárom. Ak vás trápi dlhodobá únava, zimomravosť alebo zmena na krku, nechajte si vyšetriť štítnu žľazu. Stačí na to jednoduchý odber krvi.

Zdroje

https://ods.od.nih.gov/factsheets/Iodine-Consumer/

https://ods.od.nih.gov/factsheets/Iodine-HealthProfessional/

https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/salt-reduction

https://ign.org/

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/?term=Zimmermann+iodine-deficiency+disorders+Lancet+2008