Erysipelas (ruža) je akútna bakteriálna infekcia postihujúca hornú vrstvu kože (dermis) a povrchové lymfatické cievy. Prejavuje sa typickým náhlym začiatkom a jasne ohraničeným, červeným, bolestivým a zdureným ložiskom. Najčastejšie býva postihnutá dolná končatina, nasleduje tvár. Ochorenie reaguje na antibiotickú liečbu a bežne nie je fatálne. Nazýva sa aj oheň svätého Antona, kvôli jeho ohnivému vzhľadu. Erysipelas všeobecne častejšie postihuje starších ľudí, no môže vzniknúť prakticky v každej vekovej skupine.

Etiológia a patogenéza

Primárnym pôvodcom je β-hemolytický streptokok, najčastejšie skupiny A (Streptococcus pyogenes) a Staphylococcus Aureus, menej často iné.

Epidemiológia a rizikové faktory

Incidencia erysipelalsu v Európe je približne 19–24 prípadov na 10 000 obyvateľov. Jedna štúdia poukazovala na to, že u 239 hospitalizovaných pacientov v rokoch 2014–2023 bola najčastejším miestom postihnutia oblasť dolných končatín a to až v 85,4 % prípadoch. Priemerným vekom sledovaných pacientov bolo 64 rokov, pričom bol vyšší výskyt u mužov. Najväčším rizikovým faktorom vzniku a recidívy (opätovného výskytu) ochorenia bol lymfedém dolných končatín (opuch dolných končatín, vznikajúci na základe poruchy odvodu lymfy).

Klinický obraz

Typický obraz erysipelasu charakterizuje náhly nástup s celkovými príznakmi ako horúčka, zimnica, únava, často so zväčšenými lymfatickými uzlinami. Lokálne sa objavuje červené, teplé, bolestivé ložisko, typicky na dolnej končatine alebo tvári. Ak sa erysipelas nachádza na tvári, môže mať motýlový vzhľad. V niektorých prípadoch sa na koži vedia vytvoriť nekrotické ložiská, pľuzgiere a krvácanie.

Diagnostika a liečba

Diagnóza je väčšinou klinická, založená na typickom vzhľade a priebehu. Laboratórne testy (napr. CRP, leukocytóza) sú síce užitočné, no odoberajú sa len pri zdôvodnenej potrebe (ťažké alebo komplikované prípady) Antibiotická liečba zostáva základom. Penicilín je liekom prvej voľby, pri alergii naň sa používajú makrolidy alebo cefalosporíny.

Priebeh a komplikácie

Liečba zvyčajne vedie k rýchlemu zlepšeniu; v štúdiách sa horúčka normalizovala rýchlejšie pri použití penicilínu (1,7 vs. 4,5 dňa v prípade neužívania). Neliečené alebo komplikované formy môžu viesť k abscesom, nekróze, tromboflebitíde (zápalu povrchového systému žíl dolnej končatiny), sepse, chronickému lymfedému či opakovaným recidívam a hospitalizáciám.

Prevencia recidív

Medzi hlavné preventívne opatrenia patria:

liečba lymfedému a žilových nedostatočností,
kontrola rizikových faktorov ako obezita, dyslipidémia, diabetes,
v niektorých prípadoch zváženie profylaxie penicilínom.

Erysipelas je akútna streptokoková infekcia kože s typickým klinickým prejavom, ktorá reaguje dobre na antibiotiká, najčastejšie penicilín. Diagnóza je väčšinou klinická, liečba rýchla, ale recidívy sú časté. Hlavné rizikové faktory zahŕňajú lymfedém, obezitu, dyslipidémiu a chronické ochorenia. Pre efektívnu prevenciu recidív je zásadná starostlivosť o pokožku a liečba pridružených ochorení.

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK532247/?utm_

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4033615/?utm_

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12347616/?utm_

https://bmcinfectdis.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12879-015-1134-2?utm_

https://www.merckmanuals.com/professional/dermatologic-disorders/bacterial-skin-infections/erysipelas?utm_

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20931671/