Svetový deň psoriázy, ktorý pripadá na 29. októbra, upozorňuje na potreby ľudí žijúcich s týmto ochorením a na význam väčšieho porozumenia zo strany spoločnosti. Témou ročníka 2026 je „Look Beyond My Skin“, ktorá vyzýva vnímať človeka aj za hranicami jeho diagnózy. Cieľom je poukázať nielen na zdravotné ťažkosti, ale aj na psychické a spoločenské výzvy, ktorým ľudia s psoriázou čelia.

Čo sa deje v organizme?

Psoriáza je chronické zápalové ochorenie, pri ktorom imunitný systém pracuje nadmerne aktívne. Imunitné bunky vytvárajú molekuly, ktoré urýchľujú tvorbu kožných buniek. Tie sa následne hromadia na povrchu kože, čo vedie k vzniku začervenaných, zapálených a šupinatých ložísk. Vedci zatiaľ úplne nepoznajú všetky príčiny tohto procesu, no vedia, že sa na ňom podieľa kombinácia genetických a environmentálnych faktorov. Riziko vzniku ochorenia je vyššie aj u ľudí, ktorých rodinní príslušníci majú psoriázu.

Ochorenie môže vzniknúť v ktoromkoľvek veku, pričom prvé príznaky sa často objavujú medzi 15. a 25. rokom alebo medzi 50. a 60. rokom života. Približne tretina ľudí s psoriázou má prvé prejavy už pred dovŕšením 18 rokov. Psoriáza postihuje ženy aj mužov a podľa údajov ku Svetovému dňu psoriázy sa týka približne 2 až 4 % oboch pohlaví.

Priebeh ochorenia sa môže meniť. Obdobia zhoršenia príznakov, označované ako vzplanutia, sa striedajú s fázami, keď sa prejavy zmiernia alebo dočasne ustúpia. Medzi faktory, ktoré môžu vzplanutie vyvolať alebo zhoršiť, patria stres, infekcie, poranenia kože, niektoré lieky, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu či obezita. Psoriáza nie je nákazlivá a neprenáša sa z človeka na človeka.

Príznaky a možné príčiny psoriázy

Najčastejšou formou je ložisková psoriáza, pri ktorej sa na koži vytvárajú vyvýšené červené plochy pokryté striebristo-bielymi šupinami. Objavujú sa najmä na lakťoch, kolenách, vlasatej časti hlavy a trupe, môžu však postihnúť aj iné časti tela. Prejavy sa vyskytujú tiež na dlaniach, chodidlách, v kožných záhyboch alebo na nechtoch. Pokožka môže byť suchá, popraskaná, svrbieť, páliť a niekedy aj krvácať. Na nechtoch sa môžu objaviť drobné jamky či ryhovanie.

Existuje viacero foriem ochorenia. Kvapkovitá psoriáza sa prejavuje množstvom menších ložísk a často sa objavuje u detí a mladých dospelých, niekedy po infekcii horných dýchacích ciest. Pustulózna forma spôsobuje vznik hnisavých pľuzgierikov, zatiaľ čo inverzná psoriáza sa objavuje najmä v kožných záhyboch, napríklad v slabinách alebo pod prsníkmi. Zriedkavou, ale závažnou formou je erytrodermická psoriáza, pri ktorej sa začervenanie a šupinatenie rozšíri na veľkú časť tela.

Psoriáza môže súvisieť aj s ďalšími zdravotnými problémami. U niektorých pacientov sa rozvinie psoriatická artritída, zápalové ochorenie spôsobujúce bolesť, opuch a stuhnutosť kĺbov. Objaviť sa môžu aj bolesti chrbta či krku alebo bolesť v oblasti Achillovej šľachy. Neliečené postihnutie kĺbov môže viesť k nezvratnému poškodeniu, preto je dôležité vyhľadať lekára pri opakovaných bolestiach, opuchoch alebo stuhnutosti.

Psoriáza sa spája aj so zvýšeným rizikom niektorých ďalších ochorení, napríklad kardiovaskulárnych problémov, metabolického syndrómu, cukrovky, obezity či zápalových ochorení čriev. Vplyv môže mať aj na psychické zdravie. Viditeľné kožné prejavy môžu znižovať sebavedomie a prispievať k úzkosti alebo depresii. Práve preto je dôležité vnímať nielen fyzické príznaky, ale aj to, ako ochorenie ovplyvňuje život človeka.

Možnosti liečby a starostlivosť o pokožku

Psoriázu síce nemožno úplne vyliečiť, dostupná liečba však pomáha zmierniť príznaky a udržať ochorenie pod kontrolou. Lekár pri diagnostike vyšetrí kožu, vlasatú časť hlavy a nechty a zohľadní zdravotnú aj rodinnú anamnézu. Niekedy je potrebné odobrať vzorku kože na vylúčenie iných ochorení.

Pri miernejších formách sa používajú krémy a masti s kortikosteroidmi alebo vitamínom D či hydratačné prípravky. Pri závažnejšom priebehu môže lekár odporučiť fototerapiu alebo lieky vo forme tabliet či injekcií, ktoré tlmia imunitnú reakciu alebo zápal. Výber liečby závisí od typu a závažnosti ochorenia a vždy by sa mal konzultovať s lekárom.

Dôležitá je aj každodenná starostlivosť o pokožku, najmä pravidelné používanie hydratačných prípravkov a šetrné umývanie. Pomôcť môže vyvážená strava, pohyb, udržiavanie primeranej hmotnosti a obmedzenie alkoholu. Keďže stres, fajčenie či niektoré ďalšie faktory môžu príznaky zhoršovať, vhodné je sledovať vlastné spúšťače a podľa možností sa im vyhýbať.

Psoriáza môže ovplyvniť aj psychické zdravie a viesť k pocitom osamelosti či nepochopenia, najmä u mladých ľudí. Téma Svetového dňa psoriázy 2026 „Look Beyond My Skin“ preto vyzýva k väčšiemu porozumeniu a podpore ľudí s týmto ochorením. Pomôcť môže aj podporná skupina alebo odborník na duševné zdravie. Včasná diagnostika, vhodná liečba a podpora okolia pomáhajú lepšie zvládať psoriázu a znižovať riziko komplikácií.

Zdroje:

https://www.niams.nih.gov/health-topics/psoriasis/diagnosis-treatment-and-steps-to-take

https://www.nhs.uk/conditions/psoriasis/

https://www.ilds.org/news-events/events/world-psoriasis-day

https://www.niams.nih.gov/health-topics/psoriasis