Nespavosť patrí medzi najčastejšie problémy so spánkom. Stres môže byť jedným z faktorov, ktoré spánok narušujú.

Staršie populačné údaje uvádzajú poruchu nespavosti približne u 7 % dospelých v Európskej únii [1], zatiaľ čo americké štúdie uvádzajú poruchu nespavosti približne u 9 – 20 % dospelých. [2,3] Britská populačná štúdia zaznamenala príznaky nespavosti približne u 37 % respondentov. [4] Pričom výsledky jednotlivých odborných štúdií výrazne ovplyvňuje spôsob, akým bola nespavosť definovaná, diagnostikovaná a meraná. Nespavosť pritom neznamená jedna nepríjemná noc. Chronická insomnia sa spája s nepriaznivými dôsledkami na duševné zdravie [5], avšak súvisí aj s kardiometabolickými rizikami a s ďalšími zdravotnými problémami. [6,7]

Čo je stres?

Stresová reakcia je prirodzený mechanizmus, ktorý pripravuje organizmus na zvládnutie záťaže. Ak však zvýšená aktivácia pretrváva aj večer, môže byť v rozpore s procesmi potrebnými na pokojný prechod do spánku. V súvislosti s nespavosťou sa preto skúma hyperarousal alebo stav zvýšenej kognitívnej, emocionálnej a fyziologickej aktivácie organizmu. [8,9] Je to ako u vojnových veteránov, ide o stresovú odpoveď organizmu, keď človeka zažije stav ohrozenia v podobe stresovej situácie. Práve pri tomto stave môže byť človek vyčerpaný, avšak príliš bdelý na to, aby pokojne a v pohode zaspal.

Rovnaká stresová situácia, rozdielna reakcia ľudí

Dvaja ľudia môžu zažiť podobnú stresovú situáciu, ale ich spánok môže vyzerať odlišne: kým jeden zaspí okamžite, druhý jednotlivec nedokáže „vypnúť“. Výskum stresu dlhodobo poukazuje na fakt, že rovnaká stresová situácia nemusí u každého človeka vyvolať rovnakú biologickú ani psychickú reakciu. Individuálne sa náš organizmus a jeho reakcia na stres môže líšiť svojou odolnosťou, či zraniteľnosťou voči stresu. [10, 11, 12]

Otázka ostáva: ako citlivo reaguje naše telo na stres, na spánok a ako tento fakt vyhodnocujú odborníci

Odborníci na označenie miery, do akej stres narúša spánok človeka čo následne vedie k problémom so zaspávaním alebo s udržaním spánku používajú pojem spánková reaktivita (sleep reactivity). [9,13] Pri vysokej spánkovej reaktivite sa môže spánok počas stresového obdobia výrazne zhoršiť. Pri nízkej spánkovej reaktivite môže spánok ostať relatívne stabilný aj napriek extrémnej záťaži. [9] Výskum poukazuje na súvislosti s genetickými faktormi, s rodinným výskytom nespavosti, s pohlavím aj s existujúcim environmentálnym stresom. [9] Naviac sa skúmajú neurobiologické mechanizmy vrátane fungovania kortikálnych sietí, autonómneho nervového systému a HPA osi: hypotalanus-hypofýza-nadobličky, ktorá je významnou súčasťou stresovej odpovede organizmu. [9,14] Veľa razy sa k stresu môžu pridať obavy, čiže spôsob ako o stresovej situácii premýšľame. Obavy a ruminácia (opakované a ťažko ovládateľné premýšľanie o našich obavách) - opakované vracanie sa k problému alebo k stresujúcej udalosti môžu u citlivejšej osoby spánok zhoršiť a nepriaznivý účinok stresu ešte zosilniť. [9] Práve prepojenie stresu a individuálnej spánkovej reaktivity s kognitívno-emocionálnou aktiváciou môže pomôcť vysvetliť, prečo u jedného človeka náročné obdobie znamená jednu horšiu noc a u iného môže byť začiatkom dlhodobejších problémov so spánkom. [9,13,15]

Ak viete, že počas stresových období začínate pravidelne horšie zaspávať, budíte sa alebo sa vám po ľahnutí rozbehne kolotoč myšlienok, môže to byť užitočná informácia o tom, ako citlivo váš spánok reaguje na záťaž. Vysoká spánková reaktivita sama osebe nie je diagnózou. Predstavuje skôr potenciálny rizikový faktor alebo osobnú zraniteľnosť. [9] Ak však problémy so spánkom pretrvávajú, pravidelne sa opakujú a ovplyvňujú fungovanie počas dňa, je vhodné obrátiť sa na lekára. Aktualizované European Insomnia Guideline 2023 odporúčajú pri chronickej nespavosti u dospelých kognitívno-behaviorálnu terapiu nespavosti (CBT-I) ako liečbu prvej voľby, a to aj pri komorbiditách. [16]

Literatúra

[1] Wittchen HU, Jacobi F, Rehm J, et al. The size and burden of mental disorders and other disorders of the brain in Europe 2010. European Neuropsychopharmacology. 2011;21(9):655–679.

[2] Morin CM, LeBlanc M, Daley M, Gregoire JP, Merette C. Epidemiology of insomnia: prevalence, self-help treatments, consultations, and determinants of help-seeking behaviors. Sleep Medicine. 2006;7(2):123–130.

[3] Roth T, Coulouvrat C, Hajak G, et al. Prevalence and perceived health associated with insomnia based on DSM-IV-TR; International Statistical Classification of Diseases and Related Health Problems, Tenth Revision; and Research Diagnostic Criteria/International Classification of Sleep Disorders, Second Edition criteria. Biological Psychiatry. 2011;69(6):592–600.

[4] Morphy H, Dunn KM, Lewis M, Boardman HF, Croft PR. Epidemiology of insomnia: a longitudinal study in a UK population. Sleep. 2007;30(3):274–280.

[5] Baglioni C, Battagliese G, Feige B, et al. Insomnia as a predictor of depression: a meta-analytic evaluation of longitudinal epidemiological studies. Journal of Affective Disorders. 2011;135(1–3):10–19.

[6] Palagini L, Bruno RM, Gemignani A, Baglioni C, Ghiadoni L, Riemann D. Sleep loss and hypertension: a systematic review. Current Pharmaceutical Design. 2013;19(13):2409–2419.

[7] Vgontzas AN, Fernandez-Mendoza J, Liao D, Bixler EO. Insomnia with objective short sleep duration: the most biologically severe phenotype of the disorder. Sleep Medicine Reviews. 2013;17(4):241–254.

[8] Levenson JC, Kay DB, Buysse DJ. The pathophysiology of insomnia. Chest. 2015;147(4):1179–1192.

[9] Kalmbach DA, Cuamatzi-Castelan AS, Tonnu CV, et al. Hyperarousal and sleep reactivity in insomnia: current insights. Nature and Science of Sleep. 2018;10:193–201.

[10] Ellis BJ, Jackson JJ, Boyce WT. The stress response systems: universality and adaptive individual differences. Developmental Review. 2006;26(2):175–212.

[11] Pacak K, Palkovits M. Stressor specificity of central neuroendocrine responses: implications for stress-related disorders. Endocrine Reviews. 2001;22(4):502–548.

[12] Selye H. The nature of stress. Basal Facts. 1985;7(1):3–11.

[13] Drake CL, Pillai V, Roth T. Stress and sleep reactivity: a prospective investigation of the stress-diathesis model of insomnia. Sleep. 2014;37(8):1295–1304.

[14] van Dalfsen JH, Markus CR. The influence of sleep on human hypothalamic-pituitary-adrenal (HPA) axis reactivity: a systematic review. Sleep Medicine Reviews. 2018;39:187–194.

[15] Kalmbach DA, Anderson JR, Drake CL. The impact of stress on sleep: pathogenic sleep reactivity as a vulnerability to insomnia and circadian disorders. Journal of Sleep Research. 2018;27(6).

[16] Riemann D, Espie CA, Altena E, et al. The European Insomnia Guideline: an update on the diagnosis and treatment of insomnia 2023. Journal of Sleep Research. 2023;32(6).