Štikútka patrí medzi tie zvláštne telesné prejavy, ktoré pozná takmer každý. Príde náhle, často v najmenej vhodnej chvíli, chvíľu nás vyrušuje a potom väčšinou sama zmizne. Niekedy sa objaví po rýchlom jedle, inokedy po sýtom obede, sýtenom nápoji, smiechu alebo náhlej zmene teploty. Väčšinou nejde o nič vážne. Napriek tomu je štikútka zaujímavý príklad toho, ako úzko spolupracuje dýchací, tráviaci a nervový systém.

Odborne sa štikútka nazýva singultus. Vzniká ako mimovoľný reflex, ktorý človek nevie vedome úplne ovládať. Základom je náhle stiahnutie bránice, teda hlavného dýchacieho svalu, ktorý oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej. Bránica sa pri normálnom nádychu sťahuje smerom nadol, čím pomáha nasávať vzduch do pľúc. Pri štikútke sa však stiahne náhle a kŕčovito.

Tesne po tomto prudkom pohybe sa rýchlo uzavrie hlasivková štrbina. Práve tento náhly uzáver vytvorí typický zvuk „hik“. Štikútka teda nie je len zvuk. Je to krátka reťazová reakcia, pri ktorej sa zapojí bránica, nervy, dýchacie svaly a hrtan.

Prečo sa bránica začne sťahovať?

Bránica je citlivý sval a reaguje na podnety z viacerých častí tela. Dôležitú úlohu zohrávajú nervové dráhy, najmä bránicový nerv, blúdivý nerv a centrá v mozgovom kmeni, ktoré sa podieľajú na riadení dýchania a reflexov. Ak sa tento reflexný okruh podráždi, môže sa spustiť štikútka.

Najčastejšie ide o krátkodobé a neškodné podráždenie. Typickým spúšťačom je roztiahnutie žalúdka. To sa môže stať po prejedení, po veľmi rýchlom jedení, po pití sýtených nápojov alebo pri prehĺtaní veľkého množstva vzduchu. Keď je žalúdok naplnený a napnutý, môže dráždiť bránicu alebo nervové dráhy v jej okolí.

Štikútku môže vyvolať aj alkohol, veľmi horúce alebo dráždivé jedlá a nápoje, prudká zmena teploty, stres, náhle vzrušenie alebo intenzívny smiech. U niektorých ľudí sa objaví po pikantnom jedle, u iných po studenom nápoji alebo po rýchlom striedaní teplého a studeného. Inými slovami, štikútka často vzniká vtedy, keď sa telo dostane do krátkej „nerovnováhy“ medzi dýchaním, prehĺtaním a činnosťou tráviaceho systému.

Má štikútka nejaký význam?

Otázka, prečo evolúcia nechala v našom tele reflex, ktorý pôsobí tak neprakticky, nie je úplne uzavretá. Existujú rôzne teórie. Jedna z nich hovorí, že štikútka môže byť pozostatkom vývojovo starších reflexov. Iné úvahy sa týkajú obdobia pred narodením a dojčenského veku, keď podobné reflexné pohyby môžu súvisieť s vývojom dýchania alebo koordináciou nervového systému.

U dospelých však bežná krátkodobá štikútka nemá jasný praktický význam. Väčšinou je len dočasnou reakciou nervovo-svalového systému na podráždenie.

Kedy je štikútka normálna?

Bežná štikútka trvá niekoľko sekúnd až minút. Môže sa objaviť po jedle, sýtenom nápoji, smiechu alebo pri rýchlom rozprávaní a prehĺtaní vzduchu. V takýchto prípadoch obyčajne rýchlo odíde sama a nevyžaduje liečbu.

Aj opakovaná krátka štikútka nemusí znamenať vážne ochorenie, najmä ak má jasný spúšťač. Ak si človek všimne, že sa mu štikútka objavuje po konkrétnom nápoji, jedle alebo po rýchlom jedení, často stačí upraviť návyky.

Pomôcť môže jesť pomalšie, neprehĺtať veľké sústa, obmedziť sýtené nápoje, vyhnúť sa prejedaniu a neskákať hneď po jedle do fyzicky náročnej aktivity. U citlivejších ľudí môže pomôcť aj obmedzenie alkoholu alebo veľmi pikantných jedál.

Domáce triky: fungujú alebo nie?

Každý pozná nejaký „zaručený“ trik na štikútku. Zadržať dych. Napiť sa studenej vody. Prehltnúť lyžičku cukru. Dýchať do papierového vrecka. Zľaknúť sa. Zmeniť polohu tela. Niektoré z týchto postupov môžu u niekoho pomôcť, no ich účinok nie je vždy spoľahlivý.

Logika mnohých domácich metód spočíva v tom, že sa pokúsia prerušiť reflexný okruh štikútky. Zadržanie dychu môže zvýšiť hladinu oxidu uhličitého v krvi a ovplyvniť rytmus dýchania. Pitím vody sa zase aktivuje prehĺtanie a nervové dráhy v oblasti hltana. Niekomu to pomôže, inému nie.

Pri bežnej krátkej štikútke však väčšinou netreba robiť nič dramatické. Najbezpečnejšie je pokojne dýchať, pomaly sa napiť vody a počkať. Dôležité je vyhýbať sa nebezpečným „radám“, ktoré môžu viesť k duseniu, vdýchnutiu tekutiny alebo úrazu. Štikútka síce vie byť nepríjemná, ale zvyčajne nie je dôvod riskovať.

Kedy už štikútka nie je len banalita?

Hoci je väčšina prípadov neškodná, dlhotrvajúca štikútka si zaslúži pozornosť. Za perzistentnú sa považuje štikútka trvajúca viac ako 48 hodín. Ak trvá dlhšie ako mesiac, označuje sa ako nezvládnuteľná alebo chronická. Takéto prípady sú zriedkavé, ale môžu výrazne zasahovať do života.

Dlhodobá štikútka môže narúšať spánok, jedenie, pitie, rozprávanie aj psychickú pohodu. Ak trvá veľmi dlho, môže viesť k vyčerpaniu, chudnutiu alebo zhoršeniu kvality života. Vtedy už nejde len o nepríjemný zvuk. Lekár musí hľadať príčinu, ktorá reflex štikútky udržiava.

Čo môže byť za dlhotrvajúcou štikútkou?

Príčin môže byť viac. Často sa spomínajú ochorenia tráviaceho traktu, napríklad gastroezofágový reflux, pri ktorom sa žalúdočná kyselina vracia do pažeráka a dráždi jeho sliznicu. Podráždenie pažeráka, žalúdka alebo bránice môže spúšťať reflex štikútky.

Ďalšou skupinou sú ochorenia v oblasti hrudníka, napríklad zápaly, nádory alebo stavy, ktoré dráždia bránicu či nervy v jej okolí. Štikútka sa môže objaviť aj po operáciách, najmä v oblasti brucha alebo hrudníka. Niekedy môže byť príčina neurologická. Keďže reflex štikútky súvisí aj s mozgovým kmeňom a nervovými dráhami, dlhotrvajúca štikútka sa môže zriedkavo objaviť pri ochoreniach centrálneho nervového systému, napríklad pri cievnej mozgovej príhode, nádoroch, zápaloch alebo poškodení nervových štruktúr. Svoju úlohu môžu mať aj metabolické poruchy, ochorenia obličiek, infekcie alebo niektoré lieky. Preto je dôležité všímať si aj sprievodné príznaky.

Kedy vyhľadať lekára?

Lekára je vhodné vyhľadať, ak štikútka trvá viac ako 48 hodín, opakovane sa vracia bez jasnej príčiny alebo výrazne narúša spánok, príjem potravy či každodenné fungovanie.

Ešte dôležitejšie je neodkladať vyšetrenie, ak sa spolu so štikútkou objavia príznaky ako bolesť na hrudi, dýchavica, porucha reči, slabosť končatín, porucha rovnováhy, silná bolesť hlavy, horúčka, zvracanie krvi, výrazné chudnutie alebo problémy s prehĺtaním. V takýchto situáciách môže byť štikútka len jedným z prejavov iného zdravotného problému.

Ako lekár zisťuje príčinu?

Pri krátkodobej štikútke nie sú potrebné žiadne vyšetrenia. Ak však trvá dlho, lekár sa pýta na trvanie, spúšťače, jedlo, alkohol, lieky, predchádzajúce operácie, ochorenia tráviaceho traktu, neurologické príznaky a celkový zdravotný stav.

Podľa situácie môže odporučiť krvné testy, vyšetrenie minerálov, obličkových parametrov, vyšetrenie hrudníka, zobrazovacie vyšetrenia alebo gastroenterologické a neurologické vyšetrenie. Cieľom nie je liečiť samotné „hik“, ale nájsť, čo reflex spúšťa alebo udržiava.

Liečba závisí od príčiny. Ak je za problémom reflux, rieši sa reflux. Ak ide o podráždenie po operácii, postupuje sa podľa aktuálneho stavu. Pri dlhodobej a ťažko zvládnuteľnej štikútke môžu lekári použiť aj lieky, ktoré ovplyvňujú nervový systém alebo svalové reflexy, no tie patria do rúk odborníka.

Dá sa štikútke predchádzať?

Nie vždy. Ak sa však objavuje často po jedle alebo pití, dá sa znížiť riziko tým, že budeme jesť pomalšie, neprejedať sa, nepiť veľa sýtených nápojov naraz a vyhýbať sa prehĺtaniu vzduchu pri rýchlom jedení či rozprávaní počas jedla.

Pomôcť môže aj obmedziť alkohol, veľmi pikantné alebo extrémne horúce jedlá, ak si človek všimne, že mu štikútku spúšťajú. Pri refluxe je dôležité neľahnúť si hneď po jedle, jesť menšie porcie a riešiť pálenie záhy s lekárom.

Malý reflex, veľa otázok

Štikútka je síce obyčajná, ale biologicky zaujímavá. Vzniká ako mimovoľná reakcia bránice a nervového systému, často po podráždení žalúdka, pažeráka alebo nervových dráh. Väčšina prípadov je krátka, neškodná a sama odznie.

Zároveň však platí, že štikútku netreba úplne podceňovať, ak trvá dlho alebo sa spája s inými príznakmi. Telo niekedy aj jednoduchým signálom upozorní, že niečo nie je v rovnováhe. Pri bežnej štikútke stačí pokoj, pomalé dýchanie a trochu trpezlivosti. Pri štikútke, ktorá trvá viac ako dva dni, je už rozumné hľadať príčinu s lekárom.

Zdroje:

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/hiccups/diagnosis-treatment/drc-20352618

https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/17672-hiccups

https://www.msdmanuals.com/professional/gastrointestinal-disorders/symptoms-of-gastrointestinal-disorders/hiccups

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/hiccups/symptoms-causes/syc-20352613