Bolesť ucha patrí medzi najnepríjemnejšie zdravotné ťažkosti, ktoré dokážu výrazne ovplyvniť každodenné fungovanie. Hoci sa otitídy často spájajú najmä s detským vekom, môžu postihnúť ľudí v každom období života.

Čo je otitída a aké typy poznáme

Otitída je odborný názov pre zápal ucha, ktorý môže postihnúť rôzne časti sluchového orgánu. Podľa miesta vzniku rozlišujeme viacero typov otitídy, pričom každý z nich sa prejavuje trochu odlišnými príznakmi. Zápal môže vzniknúť v dôsledku vírusovej, bakteriálnej alebo menej často plesňovej infekcie a postihuje deti aj dospelých.

Medzi najčastejšie typy patria:

Otitis externa – zápal vonkajšieho zvukovodu, často označovaný aj ako „plavecké ucho“.
Otitis media – zápal stredného ucha, ktorý patrí medzi najčastejšie ORL ochorenia, najmä u detí.
Labyrintitída (otitis interna) – zápal vnútorného ucha, ktorý môže okrem problémov so sluchom spôsobovať aj závraty a poruchy rovnováhy.

Menej často sa vyskytujú aj ďalšie formy, napríklad zápal bubienka (infekčná myringitída), zápal bradavkového výbežku za uchom (mastoiditída) alebo niektoré chronické zápalové ochorenia stredného ucha. Správne určenie typu zápalu je dôležité pre výber vhodnej liečby a prevenciu komplikácií.

Aké sú príznaky zápalu ucha

Príznaky otitídy sa môžu líšiť podľa toho, ktorá časť ucha je postihnutá, no vo väčšine prípadov sa objavujú pomerne náhle. Najčastejším príznakom je bolesť ucha, ktorá môže byť mierna, ale aj veľmi intenzívna. Často sa pridružuje pocit tlaku alebo plnosti v uchu, zhoršený sluch a niekedy aj výtok tekutiny z ucha. Pri zápale vonkajšieho ucha býva typické aj svrbenie, podráždenie či začervenanie zvukovodu.

Pri zápale vnútorného ucha sa môžu objaviť aj závraty, nevoľnosť alebo poruchy rovnováhy. U malých detí bývajú príznaky často menej nápadné. Dieťa môže byť nepokojné, plačlivé, siahať si na uško, mať problémy so spánkom alebo strácať rovnováhu. Väčšina zápalov ucha sa pri správnej liečbe upraví v priebehu niekoľkých dní, no pretrvávajúce alebo opakované ťažkosti by mal vždy posúdiť lekár.

Prečo otitída vzniká a kto je viac ohrozený

Zápal ucha najčastejšie vzniká ako komplikácia vírusovej alebo bakteriálnej infekcie horných dýchacích ciest. Pri nádche, prechladnutí alebo alergii môže dôjsť k opuchu Eustachovej trubice, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom. Následne sa v uchu hromadí tekutina, v ktorej sa môžu množiť vírusy a baktérie a vyvolať zápal.

Vyššie riziko vzniku otitídy majú najmä:

deti, u ktorých je Eustachova trubica kratšia a užšia,
osoby s častými nádchami a infekciami horných dýchacích ciest,
ľudia trpiaci alergiami,
deti so zväčšenou nosnou mandľou,
osoby vystavené cigaretovému dymu vrátane pasívnych fajčiarov.

Pri zápale vonkajšieho ucha zohráva významnú úlohu aj vlhké prostredie. Časté plávanie, nedostatočné vysušenie uší alebo pobyt v znečistenej vode môžu podporiť vznik takzvaného „plaveckého ucha“. Riziko zvyšuje aj nadmerné čistenie zvukovodu vatovými tyčinkami, ktoré môže poškodiť jeho prirodzenú ochrannú vrstvu.

Ako prebieha diagnostika a liečba

Pri podozrení na zápal ucha lekár najskôr vykoná ORL vyšetrenie a pomocou otoskopu prezrie zvukovod a bubienok. Na základe vzhľadu bubienka, prítomnosti tekutiny v uchu a sprievodných príznakov dokáže vo väčšine prípadov určiť typ zápalu a navrhnúť vhodnú liečbu.

Mnohé zápaly ucha, najmä tie vírusového pôvodu, sa upravia aj bez antibiotík. Liečba sa preto prispôsobuje veku pacienta, závažnosti príznakov a príčine ochorenia. Najčastejšie sa využívajú:

lieky proti bolesti a horúčke,
ušné kvapky na zmiernenie zápalu alebo bolesti,
antibiotiká pri bakteriálnej infekcii alebo závažnejšom priebehu ochorenia.

Pri opakovaných zápaloch stredného ucha alebo pri dlhodobom hromadení tekutiny za bubienkom môže byť potrebný menší chirurgický zákrok. Počas takzvanej myringotómie lekár vytvorí v bubienku drobný otvor, odsaje nahromadenú tekutinu a zavedie ventilačnú trubičku, ktorá zabezpečí odvetrávanie stredného ucha a zníži riziko ďalších infekcií. Tento zákrok sa najčastejšie vykonáva u detí a môže výrazne pomôcť aj pri problémoch so sluchom spôsobených opakovanými zápalmi.

Kedy vyhľadať lekára a ako zápalom uší predchádzať

Väčšina zápalov ucha sa zlepší v priebehu niekoľkých dní, no niektoré príznaky by sa nemali podceňovať. Lekára je vhodné vyhľadať najmä vtedy, ak bolesť ucha pretrváva dlhšie ako tri dni, objaví sa vysoká horúčka, výtok z ucha, opuch v jeho okolí alebo zhoršenie sluchu. Zvýšenú pozornosť si vyžadujú aj opakované zápaly uší, ktoré môžu signalizovať pretrvávajúci problém a vyžadovať odborné ORL vyšetrenie.

Riziko vzniku zápalu ucha možno znížiť viacerými jednoduchými opatreniami:

nečistiť uši vatovými tyčinkami ani inými predmetmi, ktoré môžu poškodiť zvukovod,
po kúpaní alebo plávaní uši dôkladne osušiť a zabrániť dlhodobému zadržiavaniu vlhkosti,
vyhýbať sa prenikaniu vody a šampónu do uší pri kúpaní alebo sprchovaní,
liečiť nádchu a infekcie horných dýchacích ciest, ktoré môžu podporiť vznik zápalu stredného ucha,
obmedziť pobyt v zadymenom prostredí a chrániť deti pred pasívnym fajčením.

Dôležitú úlohu zohráva aj celková starostlivosť o zdravie dýchacích ciest, pretože práve prechladnutie, nádcha či chrípka často vytvárajú podmienky pre vznik zápalu ucha.

Zápaly uší patria medzi časté ochorenia, ktoré vo väčšine prípadov pri správnej starostlivosti dobre reagujú na liečbu. Nepodceňovanie príznakov, dodržiavanie odporúčaní lekára a vhodné preventívne opatrenia môžu výrazne znížiť riziko opakovaných problémov a pomôcť zachovať dobrý sluch aj zdravie uší do budúcnosti.

Zdroje:

https://aci.health.nsw.gov.au/networks/eci/clinical/ed-factsheets/ear-infection

https://www.nhs.uk/conditions/ear-infections/

https://www.hopkinsmedicine.org/health/conditions-and-diseases/otitis-media

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/ear-infections/diagnosis-treatment/drc-20351622?p=1