Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie, ktorá celosvetovo postihuje milióny ľudí. Ochorenie vzniká kvôli zhlukovaniu bielkoviny Beta amyloid, ktorá v mozgu vytvára nánosy tzv. plaky. Tie následne poškodzujú nervové vlákna. Charakterizuje ju postupná strata pamäti, myslenia a schopnosti vykonávať každodenné činnosti.

Dlhé roky bola liečba tejto neurodegeneratívnej choroby (choroba, pri ktorej postupne odumierajú nervové bunky v mozgu) zameraná najmä na zmierňovanie príznakov. V poslednom desaťročí však výskum výrazne pokročil – objavujú sa nové prístupy, ktoré sa zameriavajú na samotnú podstatu ochorenia.

Výskum prináša stále nové a inovatívne metódy v nádeji bojovať s týmto ochorením či už prostredníctvom rôznych liečiv alebo liečebných techník ako napríklad očkovanie alebo stimulácia mozgu gama vlnami.

Lieky, ktoré priamo zasahujú do choroby pacienta

V minulosti sa lieky používali najmä na dočasné zlepšenie pamäti alebo spomalenie príznakov. Nová generácia liekov sa však zameriava priamo na odstraňovanie škodlivých bielkovín, ktoré sa hromadia v mozgu.

Prvým takýmto schváleným liekom bol v roku 2021 aducanumab, ten bol však príliš drahý a zároveň nastali špekulácie aj o jeho účinnosti. Tento liek však otvoril cestu jeho nasledovníkom, ktorým bol v roku 2023 lecanemab. Tento liek ukazoval veľmi priaznivé výsledky, a to spomalenie zhoršovania stavu u ľudí v miernom štádiu Alzheimerovej choroby - po 18 mesiacoch liečby sa podarilo spomaliť kognitívny úpadok o 27 %. Účinok, ktorý chcú vedci dokázať je úplné odstránenie plakov, čo sa práve lecanemabu darí, aj keď zatiaľ len v malých množstvách. Liek dostal schválenie Európskou úniou, na Slovensko sa dostane po vyjadrení zdravotných poisťovní o cene a preplatení produktu.

V štádiu testovania je aktuálne jeho následník donanemab, ktorého doterajšie výsledky vyzerajú veľmi sľubne. Jeho hlavným účelom by malo byť odstránenie plakov vo väčšom merítku ako u jeho predchodcov.

Prevencia proti Alzheimerovej chorobe?

Znie to priam neuveriteľne, ale výskumníci testujú nové vakcíny, ktoré by pomohli nášmu imunitnému systému rozpoznať a zničiť škodlivé nánosy v mozgu. Látka ACI-35, ktorá bola testovaná, cieli na tau proteín spájaný s poškodzovaním nervových buniek.

U pacientov vo výskume zatiaľ dokázala oddialiť nástup Alzheimerovej choroby o 25 %.

Ak by sa ukázalo, že tieto vakcíny fungujú a sú bezpečné, mohli by byť nádejou pre milióny ľudí, ktorí sú v riziku vzniku choroby.

Stimulácia mozgu gama vlnami

Gama vlny môžeme charakterizovať ako typ mozgových oscilácií (pravidelne sa opakujúce zmeny) s frekvenciou približne 30-100 Hertzov u ľudí, ktoré sa merajú pomocou elektroencefalografu. Sú spojené s pozornosťou, pamäťou a vedomím. Tieto vlny vznikajú vďaka synchronizovanej aktivite neurónov.

Metóda je založená na štúdií vedcov z MIT (Massachusetts Institute of Technology), ktorí zistili, že gama mozgové vlny v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou sú nižšie ako v zdravom mozgu. Týkalo sa to predovšetkým oblastí mozgu zodpovedných za pamäť a proces učenia.

Mozog sa v tejto metóde stimuluje optickými a akustickými signálmi v optimálnom frekvenčnom pásme gama vĺn. Podľa vedcov toto stimulovanie dokázalo akési čistenie tkanív, v dôsledku ktorého sa znížila tvorba plakov z Beta amyloidov a odbúravali sa tak škodlivé metabolické procesy. Táto mozgová stimulácia sa zatiaľ ukazuje ako potencionálne najbezpečnejšia forma liečby, zatiaľ bez akýchkoľvek zistených vedľajších účinkov.

Zatiaľ sa jedná však len o experimentálnu liečbu v priebehu testovania a presné výsledky ukáže čas.

Zdroje:

https://www.alz.org/alzheimers-dementia/what-is-alzheimers

https://www.fda.gov/

https://www.health.harvard.edu/topics/alzheimers-disease MIT News, 2020

https://www.nia.nih.gov/health/alzheimers-and-dementia

https://www.fda.gov/news-events/press-announcements/fda-converts-novel-alzheimers-disease-treatment-traditional-approval