Benzodiazepíny patria medzi lieky, ktoré dokážu v správnej situácii priniesť rýchlu úľavu. Používajú sa napríklad pri niektorých úzkostných stavoch, poruchách spánku, epileptických záchvatoch či v ďalších presne určených situáciách. Ich účinok nastupuje pomerne rýchlo a tlmí aktivitu centrálneho nervového systému.

Práve ich účinnosť však prináša aj riziká. Pri nesprávnom alebo dlhodobom užívaní môže vzniknúť fyzická závislosť, tolerancia a problémy pri vysadzovaní. Riziko sa výrazne zvyšuje aj pri kombinácii s alkoholom, opioidmi alebo ďalšími látkami, ktoré tlmia centrálny nervový systém.

Mýtus: Keď mi ich predpísal lekár, nemôžem si na ne vytvoriť závislosť

Fakt: Fyzická závislosť sa môže vytvoriť aj pri správnom užívaní podľa predpisu.

Organizmus sa pri pravidelnom užívaní benzodiazepínov môže na ich prítomnosť postupne adaptovať. To znamená, že po náhlom vysadení sa môžu objaviť abstinenčné príznaky. FDA upozorňuje, že fyzická závislosť môže vzniknúť už po pravidelnom užívaní počas niekoľkých dní až týždňov.

Fyzická závislosť však nie je to isté ako závislostná porucha. Človek môže byť fyzicky závislý od lieku bez toho, aby ho zneužíval alebo mal nutkavú potrebu užívať ho napriek škodlivým následkom. Toto rozlíšenie je dôležité aj preto, aby sa pacienti nebáli o probléme hovoriť so svojím lekárom.

Mýtus: Benzodiazepíny sú vhodným dlhodobým riešením úzkosti

Fakt: Pri mnohých úzkostných poruchách sa používajú predovšetkým krátkodobo a v špecifických situáciách.

Pri generalizovanej úzkostnej poruche napríklad NICE neodporúča benzodiazepíny ako bežnú dlhodobú liečbu a pripúšťa ich najmä ako krátkodobé opatrenie počas krízového obdobia. Dôvodom je okrem iného riziko tolerancie a fyzickej závislosti.

To však neznamená, že ide o „zlé lieky“. V správnej indikácii môžu byť veľmi užitočné. Rozhodujúce je, prečo sa používajú, v akej dávke a ako dlho, pričom pomer prínosu a rizika by mal lekár pravidelne prehodnocovať.

Mýtus: Ak liek už nepotrebujem, môžem ho jednoducho prestať užívať

Fakt: Po pravidelnom užívaní môže byť náhle vysadenie nebezpečné.

Abstinenčné príznaky môžu zahŕňať úzkosť, nepokoj, nespavosť, tras, podráždenosť či poruchy koncentrácie. Pri závažnom priebehu sa môžu objaviť aj záchvaty. Preto sa benzodiazepíny po dlhšom pravidelnom užívaní spravidla vysadzujú postupným znižovaním dávky pod dohľadom lekára, nie zo dňa na deň.

Nové spoločné klinické odporúčanie z roku 2025 zároveň zdôrazňuje, že neexistuje jeden univerzálny postup vhodný pre každého. Rýchlosť znižovania dávky sa má prispôsobovať konkrétnemu pacientovi, dĺžke užívania, dávke a reakcii na vysadzovanie.

Mýtus: Pohár vína k benzodiazepínu nič neurobí

Fakt: Alkohol a benzodiazepíny sa nemajú kombinovať.

Obe látky tlmia centrálny nervový systém. Ich účinky sa preto môžu zosilňovať a výsledkom môže byť výrazná ospalosť, porucha koordinácie a úsudku či nebezpečné spomalenie dýchania.

Mimoriadne riziková je aj kombinácia benzodiazepínov s opioidmi. FDA upozorňuje, že spoločné užívanie môže viesť k výraznej sedácii, útlmu dýchania, kóme a v najťažších prípadoch k úmrtiu.

Pacient by preto mal lekárovi povedať o všetkých liekoch a látkach, ktoré užíva – vrátane voľnopredajných liekov a alkoholu.

Mýtus: Keď sa po lieku cítim normálne, môžem bez problémov šoférovať

Fakt: Benzodiazepíny môžu zhoršiť reakčný čas, pozornosť a koordináciu.

Ospalosť nemusí byť jediným problémom. Benzodiazepíny môžu ovplyvniť psychomotorické schopnosti a zvýšiť riziko dopravnej nehody. Niektoré prípravky môžu mať účinok aj nasledujúci deň, najmä v závislosti od dávky a času, ktorý organizmus potrebuje na ich odbúranie.

Pacient by sa preto mal riadiť odporúčaním lekára a informáciami uvedenými v príbalovom letáku konkrétneho lieku.

Mýtus: Riziká sú rovnaké v každom veku

Fakt: Osobitnú opatrnosť si vyžaduje užívanie u starších ľudí.

Benzodiazepíny môžu spôsobovať ospalosť, závraty a zhoršenie koordinácie. U starších pacientov preto predstavujú vyššie riziko pádov a následných úrazov, pričom odborné odporúčania upozorňujú aj na možné zhoršenie kognitívnych funkcií.

To neznamená, že ich starší pacient nikdy nemôže dostať. Lekár však musí dôslednejšie zvažovať prínos liečby oproti možným rizikám.

Najdôležitejšie je užívať ich presne podľa dohody

Benzodiazepíny môžu mať v medicíne svoje dôležité miesto. Problém vzniká najmä vtedy, keď sa užívajú dlhšie, než bolo pôvodne plánované, zvyšuje sa dávka bez konzultácie s lekárom alebo sa kombinujú s alkoholom či inými tlmivými látkami.

Ak ich človek užíva pravidelne dlhší čas a má pocit, že ich už nepotrebuje, nemal by ich vysadiť svojvoľne. Vhodným postupom je poradiť sa s lekárom a podľa potreby vytvoriť individuálny plán postupného znižovania dávky.

Rovnako je dobré spozornieť, ak pacient potrebuje vyššiu dávku na dosiahnutie rovnakého účinku, liek užíva inak, než bolo predpísané, alebo má problém jeho užívanie obmedziť. Aj o takýchto ťažkostiach je vhodné hovoriť otvorene – cieľom nie je pacienta hodnotiť, ale nastaviť liečbu čo najbezpečnejšie.

Benzodiazepíny teda nie sú lieky, ktorých sa treba automaticky báť. Sú však liekmi, pri ktorých je mimoriadne dôležité vedieť, prečo ich užívame, ako dlho ich máme užívať a čo robiť, keď ich chceme vysadiť.

Zdroje:

https://www.nice.org.uk/guidance/ng215

https://www.nice.org.uk/guidance/cg113/chapter/Recommendations

https://www.fda.gov/drugs/drug-safety-and-availability/fda-requiring-boxed-warning-updated-improve-safe-use-benzodiazepine-drug-class

https://www.asam.org/quality-care/clinical-guidelines/benzodiazepine-tapering