Možno ste už počuli pojem „larvovaná“ alebo „maskovaná“ depresia. V 70. až 80. rokoch sa takto označovala depresia, ktorá sa neprejavovala typickým smútkom, ale „nosila masku“ – najčastejšie telesných (somatických) ťažkostí. Išlo napríklad o bolesti hlavy, brucha alebo chrbta, búšenie srdca, únavu a ťažkosti so spánkom, pričom vyšetrenia často neukázali príčinu.

Čo sa myslelo pod názvom „larvovaná“?

Tento termín pochádza z latinčiny, kde slovo larva znamená maska – depresia sa teda akoby skrývala za netypické príznaky. V praxi sa tieto ťažkosti často vyskytovali súčasne, ráno býval stav zvyčajne horší a počas dňa sa pri rozptýlení mierne zlepšoval. Dnes sa tento pojem v štandardných klasifikáciách ako DSM-5 (americký diagnostický manuál duševných porúch, 5. vydanie) už nepoužíva. Hovoríme skôr o depresívnej epizóde s výraznými telesnými príznakmi alebo o poruche so somatickými príznakmi. Podstata však zostáva: telo a psychika sú prepojené a niekedy telo kričí, kým duša mlčí.

Depresia nie je len jedno samostatné ochorenie

Poruchy nálady so znakmi depresie sú skupinou stavov, pri ktorých smútok, strata záujmu a energie či ďalšie príznaky zhoršujú schopnosť človeka fungovať v každodennom živote. Patria sem ťažká depresívna porucha (MDD – major depressive disorder), predmenštruačná dysforická porucha (PMDD), porucha nálady s výbuchmi hnevu u detí (DMDD), pretrvávajúca depresívna porucha (dystýmia), depresívna porucha vyvolaná iným zdravotným stavom a depresívna porucha navodená liekmi alebo návykovými látkami. Na tieto stavy sa často príde pri bežnom skríningu či preventívnej prehliadke.

Pár slov o ťažkej depresívnej poruche MDD

Diagnóza je klinická a nevyžaduje špeciálne zobrazovacie vyšetrenia. Stanovuje sa podľa kritérií DSM-5, ale až po vylúčení iných príčin, či podobných ťažkostí. Napríklad porúch štítnej žľazy, anémie, nežiaducich účinkov liekov a iných psychických porúch. Typické sú zhoršená nálada a anhedónia či strata radosti. Podľa konkrétnej diagnózy sa môžu objavovať aj telesné ťažkosti. Mnohí ľudia však svoje ťažkosti len tak spontánne nespomínajú ostatným. Práve preto má zmysel aktívne sa pýtať a využiť aj krátke skríningové dotazníky.

Počas života zažije ťažkú depresívnu poruchu (MDD) približne každý piaty človek. Predmenštruačná dysforická porucha (PMDD) postihuje asi 1-8 % menštrujúcich žien. Depresia navodená látkami alebo liekmi je skôr zriedkavá. Vždy je potrebné myslieť aj na iné možné vysvetlenia ťažkostí, napríklad bipolárnu poruchu, poruchy osobnosti, prirodzený smútok po strate alebo syndróm vyhorenia.

Možnosti terapie

Postup terapie sa prispôsobuje konkrétnym ťažkostiam a zvyčajne zahŕňa psychoterapiu alebo aj liečbu antidepresívami. Dôležité je zachytiť a liečiť aj sprievodné problémy, napríklad poruchy užívania návykových látok či úzkostné poruchy. Pri ťažkých alebo pretrvávajúcich príznakoch, pri samovražedných myšlienkach alebo pri psychotických príznakoch je namieste rýchle odoslanie k psychiatrovi.

Čo si môžete všimnúť a kedy vyhľadať lekára?

Ak máte dlhodobý úbytok energie, stratili ste radosť z vecí, ktoré vás kedysi tešili, ťažšie sa sústredíte, zhoršil sa vám spánok alebo chuť do jedla, trápia vás opakované bolesti bez jasného nálezu, rána sú ťažšie ako večery a ťažkosti pretrvávajú dlhšie ako dva až štyri týždne, je rozumné porozprávať sa so svojím lekárom alebo vyhľadať pomoc psychológa. Pravdaže pomoc vyhľadajte ihneď, ak sa u vás objavia myšlienky na ublíženie si alebo na smrť, ak sa rýchlo váš stav zhoršuje alebo ak už ťažkosti výrazne obmedzujú každodenný život. Nezabúdajte prosím, že pomoc je pre vás dostupná.

Zdroje:

https://jamanetwork.com/journals/jamapsychiatry/fullarticle/2671413

https://psychiatryonline.org/doi/book/10.1176/appi.books.9780890425787

https://link.springer.com/article/10.1007/s00737-022-01261-5

https://www.apa.org/depression-guideline/