História kyseliny listovej a jej syntéza začína už v roku 1931. Až v roku 1946 sa ju podarilo úspešne syntetizovať doktorom R. B. Angierom a jeho tímom. Meno sa odvodzuje z latinského "folium" (list), pretože táto látka bola prvýkrát v roku 1940 izolovaná zo špenátu.

Prečo je dôležitá?

Je nevyhnutná pre všetky procesy bunkového delenia a rastu, má svoje miesto pri syntéze nukleových kyselín, správny vývoj a rast bielych krviniek a je súčasťou našich génov a chromozómov.

Kde sa nachádza?

Kyselina listová sa nachádza v potravinách rastlinného aj živočíšneho pôvodu, podľa novších analýz je 50 % vo viazanej forme a 50 % vo voľnej forme.

Zdrojmi v potrave sú: zelená zelenina (šalát, špenát) a ďalšie druhy zeleniny (paradajky, ružičkový kel, kapusta, zelený hrášok, uhorky, tekvice, červená repa, karfiol, brokolica, špargľa, mrkva), ovocie (pomaranče, mango, avokádo, banány, čerešne, višne, jahody), strukoviny, obilné klíčky, celozrnné obilniny, orechy a kvasnice.

Dobrým zdrojom sú aj vnútornosti, vajcia, kyselina listová sa nachádza aj v mäse a rybách. V mlieku a v mliečnych výrobkoch je relatívne nízky výskyt kyseliny listovej.

Ako sa prejavuje jej nedostatok?

Hlavným príznakom nedostatku kyseliny listovej v organizme je megaloblastická anémia (chudokrvnosť sprevádzaná prítomnosťou veľkých nezrelých červených krviniek v kostnej dreni). Výrazný nedostatok kyseliny listovej v pohlavných žľazách spôsobuje sterilitu u oboch pohlaví. Zvlášť u starších osôb dochádza k neuropsychickým poruchám (depresia, degenerácia miechy a iné nervové ochorenia). U tehotných môže viesť k rôznym vrodeným chybám plodu.

Zdroje:

Carmel R. 2006. Folic acid. In: Shils ME, et al. (Hrsg.) Modern Nutrition in Health and Disease. 10. Aufl., Lippincott Williams & Wilkins, Philadelphia. 470–481

Elmadfa I, Leitzmann C. 2004. Ernährung des Menschen. 4. korrigierte und aktualisierte Aufl age. Verlag Eugen Ulmer Stuttgart; 380–390 s.

Souci-Fachmann-Kraut2000: Die Zusammensetzung der Lebensmittel. Nährwerttabellen. 6. revidierte und ergänzte Auflage. Medpharm Scientifi c Publishers Stuttgart.1–850 s.

Balk EM. 2007. Vitamin B6, B12, and folic acid supplementation and cognitive function; a systematic review of randomized trials. Arch. Intern Med. 167: 21–30.