Na určenie krvného tlaku je potrebné zmerať dve hodnoty. Prvá hodnota je systolický (vyšší) krvný tlak: ten je nameraný, keď sa srdce sťahuje a krv sa čerpá do ciev. Druhá hodnota je diastolický (nižší) krvný tlak: táto hodnota je nameraná, keď sa srdce uvoľní a opäť sa naplní krvou.

Meranie arteriálneho tlaku je jedným zo základných prvkov manažmentu pacienta. Arteriálny tlak je určený objemom vyvrhnutým srdcom do tepien, pružnosťou stien tepien a rýchlosťou, akou krv z tepien vyteká.

Existujú tri sily, ktoré určujú tlak krvi v cievach: pružná, kinetická a gravitačná energia. Vplyv na krvný tlak má tiež rozloženie arteriálnych odporov, pružnosti stien veľkých ciev a kritických zatváracích tlakov v malých tepnách a cievach. Regulácia arteriálneho tlaku nastáva zmenami srdcového výdaja a zmenami vaskulárneho odporu.

Hodnoty krvného tlaku sa uvádzajú v mmHg:

Vysoký krvný tlak (hypertenzia) je definovaná ako hodnota systolického tlaku najmenej 140 mmHg a/ alebo diastolická hodnota najmenej 90 mmHg. Hranica medzi normálnym a nízkym krvným tlakom (hypotenzia) nie je presne stanovená - na rozdiel od hraničnej hodnoty pre vysoký krvný tlak (hypertenzia).

Hypotenzia môže byť spojená s príznakmi, ako sú závraty, únava, tendencie k omdlievaniu, poruchy zraku alebo vysoká tepová frekvencia. Keďže je potrebné zistiť, či nie je hypotenzia alebo súvisiace príznaky známkou nejakého vážneho ochorenia, odporúčame v prípade pochybností navštíviť lekára.

(Arteriálna) hypertenzia je diagnostikovaná lekárom pri opakovanom nameraní tlaku 140/90 mmHg alebo vyšších hodnotách. Diagnóza sa má potvrdiť 24-hodinovým ambulantným monitorovaním krvného tlaku alebo meraním domácim monitorovaním. Všeobecne platí, že hodnoty krvného tlaku merané v domácom prostredí sú celkovo nižšie, ako podobné priemerné hodnoty krvného tlaku merané v zdravotníckom zariadení. Skôr sú podobné hodnotám pri získaným pri ambulantnom meraní krvného tlaku.

Dlhodobo zvýšená hodnota krvného tlaku významne zvyšuje riziko výskytu ďalších zdravotných komplikácií. Fyzické následky zvýšeného krvného tlaku – napr. infarkt, mozgová mŕtvica či poškodenie orgánov, sú celosvetovo najčastejšou príčinou úmrtia. Každodenné meranie krvného tlaku preto predstavuje dôležitý nástroj, ktorý môže pomôcť ochrane pred týmito rizikami. Mali by ste navštíviť vášho lekára – hlavne v prípadoch, kedy trpíte dlhodobo zvýšeným krvným tlakom, alebo kedy hodnota vášho tlaku dosahuje hraničné hodnoty.

Zdroje:

WHO a Medzinárodná spoločnosť pre hypertenziu (ISH)

2024 ESC Guidelines for the management of elevated blood pressure and hypertension

Magder S. 2018. The meaning of blood pressure. Magder Critical Care. 22:257.

Jordan J, et al. 2018. Arterial Hypertension. Dtsch Arztebl Int. 115(33-34):557-568.

Dukát A. 2004. Meranie krvného tlaku samotným pacientom v domácich podmienkach. Cardiol. 13(3):136–141.

Oparil S. et al. 2018 Hypertension. Nat Rev Dis Primers. 4:18014.