Momentálne vysoko aktuálna a často diskutovaná téma, ktorá sa otvára vzhľadom na situáciu smerom ku koronavírusu, sú klinické štúdie. Dĺžka, výpovedná hodnota, dizajn a dôležitosť klinických štúdií je to, čo mnohých z nás zaujíma. Prečo sú práve klinické štúdie potrebné? Prečo trvajú tak dlho a prečo im môžeme veriť?

Odpovede na tieto otázky nie sú jednoduché, preto sme pripravili krátky článok o dôležitosti a nevyhnutnosti klinického skúšania.

Začneme krátkymi rýchlymi faktmi

Prvé princípy experimentálneho dizajnu vyvinul Sir Ronald A. Fisher v 20. rokoch 20. storočia, ktorý v tom čase pracoval pre experimentálnu stanicu Rothamsted v oblasti poľnohospodárstva. Navrhol presnú metodológiu správneho navrhovania klinických štúdií.

Cieľom klinických štúdií je zistiť, či je stratégia liečby, liek alebo používaný prístroj v liečbe bezpečný a účinný pre ľudí.

Samotné klinické skúšanie pozostáva zo štyroch fáz.

Výskumný tím zahŕňa lekárov, zdravotné sestry, sociálnych pracovníkov, zdravotníckych pracovníkov, vedcov, správcov údajov a koordinátorov klinických skúšok.

Účasť na štúdii môže zahŕňať riziká aj výhody. Účastníci sú povinný pred vstupom do klinických štúdii prečítať a podpísať dokument o vyhlásení ich súhlasu tzv. „Informovaný súhlas“.

Riziká sú kontrolované a monitorované, ale povaha štúdií lekárskeho výskumu znamená, že niektorým rizikám sa nedá vyhnúť.

Všetky klinické skúšky majú svoj hlavný účel. Na základe toho ich môžeme rozdeliť do nasledujúcich siedmich kategórií: liečba, prevencia, diagnostika, skríning, podporná starostlivosť, výskum zdravotníckych služieb a základné vedy. V tomto texte sa zameriame na klinické skúšania z kategórie Liečba.

Aby bola výpovedná hodnota čo najvyššia, bola postupom času vyvinutá sada zložitých pravidiel v kategórii klinického skúšania zameraného na Liečbu. Za zlatý štandard sa považuje RCT - randomizovaná dvojito zaslepená štúdia (Randomized Control Trial), niekedy tiež nazývaná len dvojito zaslepená štúdia (Double Blind). Podstatou štúdie je, aby lekár ani pacient nevedeli, aký liek pacient zaradený do klinického skúšania užíva. Randomizácia znamená náhodný výber.

V prípade liekov, klinickým testom predchádza predklinické testovanie. Predklinické testovanie sa realizuje hlavne na zvieratách a v rámci takýchto skúšok neprejde zhruba 50 % testovaných látok. Samotnými klinickými testami potom úspešne prejde asi len 15-25 % testovaných látok. Cena klinických testov jedného nového liečiva od začiatku prvej fázy testov až po jeho uvedenie do bežnej klinickej praxe sa v roku 2000 odhadovala na pol miliardy amerických dolárov.

Klinická štúdia je rozdelená do 4 štyroch fáz. To je aj dôvod, prečo sa tento proces nedá dokončiť „cez noc“. Klinické testy zvyčajne trvajú päť rokov.

Aké sú jednotlivé fázy klinickej štúdie?

1. fáza

V tejto časti klinickej štúdie býva zahrnutých 20 - 100 pacientov. Prvá fáza overuje bezpečnosť používanej látky, jej farmakokinetiku (skúmanie a popis „osudu“ liečiv v organizme a to od podania až po vylúčenie) a farmakodynamiku (skúma mechanizmu účinku lieku a vhodné dávkovanie pre ďalšie testy). V roku 2010 neprešlo touto fázou až 46 % skúšaných látok.

2. fáza

Do druhej fázy klinických testov, do ktorej je zahrnutých 200 - 300 pacientov, nové liečivo spravidla postupuje až po overení jeho bezpečnosti. V tejto fáze sa overuje schopnosť liečiva dosiahnuť želaný účinok v liečbe konkrétnej choroby. Samozrejme sa neustále monitorujú všetky nežiaduce účinky liečby. Ak je nové liečivo dostatočne účinné, postupuje do tretej fázy. V rokoch 2008 až 2010 bolo v tejto fáze ukončené testovanie 66 % látok.

3. fáza

V tejto fáze je zahrnutých 300 až 3 000 aj viac pacientov. Ide o najdrahšiu, najdlhšiu a najnáročnejšiu fázu v rámci klinického skúšania. Vo fáze 3. sa realizujú randomizované, multicentrické štúdie, ktorých cieľom je zistiť, či nové liečivo (alebo jeho kombinácia s inými liekmi) je účinnejšie v liečbe daného ochorenia ako aktuálne používaný liek označovaný za štandard liečby. Až na základe výsledkov tejto fázy klinických testov dochádza k povoleniu nového liečiva pre liečbu danej choroby v bežnej klinickej praxi. V rokoch 2007 až 2010 bolo v tejto fáze ukončené testovanie 30 % skúšaných látok.

4. fáza

Býva za ňu označované obdobie, kedy sa skúma bezpečnosť a účinnosť lieku pri jeho bežnom používaní k klinickej praxi. Štvrtá fáza sa monitoruje z hľadiska výraznej variability v ľudskej populácii. Nedávno bolo navrhnuté, aby sa počas tejto fázy sledovali prípadné nečakané pozitívne účinky sledovaného lieku na iné, sprievodné ochorenia, ktorými pacient trpí.

Náklady na klinické skúšanie sa môžu pohybovať v miliardách dolárov za schválený liek. Sponzorom môže byť vládna organizácia alebo farmaceutická, biotechnologická či zdravotnícka spoločnosť. Niektoré postupy potrebné na vykonanie skúšky, napríklad monitoring alebo laboratórne práce, môžu byť riadené externým partnerom, napríklad zmluvnou výskumnou organizáciou alebo centrálnym laboratóriom.

Zaujímavosťou je, že iba 10 % všetkých liekov, ktoré začali svoju cestu v klinických štúdiách realizovaných na zdravých a chorých dobrovoľníkoch sa stalo schválenými liekmi a aktuálne sa používajú na liečbu rôznych ochorení.

Zdroje:

Creswell, J.W. 2008. Educational research: Planning, conducting, and evaluating quantitative and qualitative research (3rd). Upper Saddle River, NJ: Prentice Hall., p. 300.

International Standards for Clinical Trial Registries. 2018. The registration of all interventional trials is a scientific, ethical and moral responsibility. World Health Organization. Version 3.0.: 49 s.

Ghers D. et al. 2008. Reporting the findings of clinical trials: a discussion paper. Bulletin of the World Health Organization. 86 (6): 492-493.

Votava M. 2014: Vývoj nového léčiva. www.lf2.cuni.cz

Dimasi, J. A. et al. 2003. The price of innovation: new estimates of drug development costs. Journal of Health Economics. Vol. 22: 151–185.

From vision to decision: Pharma. 2020. 56 s.

Boguski, M. S. 2009. Repurposing with a Difference. Vol. 324.: 1394–1395.

Dimasi J.A. et a. 2016. Innovation in the pharmaceutical industry: New estimates of R&D costs. Journal of Health Economics. 47: 20–33.

Gagnier J.J. et al. 2013. The CARE guidelines: consensus-based clinical case reporting guideline development. BMJ Case Rep. 1-4.

Upravené podľa Emanuel EJ. 2015. The Solution to Drug Prices. The New York Times.