Väčšina ľudí s hypertenziou, čiže s vysokým krvným tlakom žije roky bez akýchkoľvek príznakov, až do bodu, kedy ich cievy, srdce a obličky postupne stále viac a viac trpia.

Vysoký tlak = tichý zabijak v číslach

Vysoký krvný tlak je jednou z najčastejších príčin srdcových chorôb, mozgových príhod a zlyhania obličiek. Postupne poškodzuje steny ciev, núti srdce nadmerne pracovať a narúša funkciu životne dôležitých orgánov. Tragické je, že väčšina ľudí o svojom probléme vôbec nevie. Z približne 1,4 miliardy hypertonikov na svete takmer 600 miliónov z nich netuší, že túto diagnózu má.

Prečo tomu tak je? Odpoveď je jednoduchá. Hypertenzia zvyčajne nebolí. Nepociťujete ju. Vaše telo sa na zvýšený tlak postupne adaptuje a vy nemáte dôvod niečo riešiť do momentu, kým nedôjde k závažnej komplikácii. Práve preto je sledovanie hodnôt tlaku a jeho pravidelné meranie také dôležité.

Kategórie krvného tlaku alebo „od normálu po hypertenziu“

Krvný tlak sa vyjadruje dvoma číslami: systolickým (horným) a diastolickým (dolným) tlakom, v jednotkách mmHg. Podľa aktuálnych európskych odporúčaní rozlišujeme:

Nezvýšený tlak (normálny): pod 120/70 mmHg — ideálny stav, nevyžaduje liečbu.
Hypertenzia (vysoký krvný tlak): >140/90 mmHg u lekára alebo >135/85 mmHg doma — vyžaduje potvrdenie diagnózy a spravidla liečbu.
Hodnoty medzi týmito dvomi rozpätiami: toto rozpätie sa nazýva zvýšený krvný tlak. Ešte sa síce nejedná o hypertenziu, ale riziko kardiovaskulárnych chorôb je už vyššie; u niektorých ľudí môže byť vhodná úprava životného štýlu alebo liečba.

V rámci samotnej hypertenzie sa ďalej rozlišujú stupne závažnosti. Čím sú čísla vyššie, tým je väčšia záťaž pre vaše telo:

hypertenzia 1. stupňa (140–159/90–99 mmHg),
hypertenzia 2. stupňa (160–179/100–109 mmHg),
hypertenzia 3. stupňa (180/110 mmHg a viac).

Ak si položíme jednoduchú otázku: „je rozdiel medzi tým, ak máte hodnotu tlaku 140/90 alebo 180/110?“ Odpoveď je jednoduchá. Rozhodne áno. Hypertenzia 1. stupňa predstavuje riziko, ktoré je potrebné už riešiť, ale zvyčajne sa dá dobre kontrolovať úpravou životosprávy a liekmi. Pri hodnotách blížiacich sa k 180/110 a viac je zaťaženie organizmu výrazne väčšie a riziko akútnych komplikácií výrazne stúpa.