Baktéria Legionella pneumophila bola prvýkrát identifikovaná v roku 1977 ako príčina vypuknutia závažného zápalu pľúc v kongresovom centre v USA v roku 1976.

História

Počas horúceho júlového víkendu roku 1976 sa členovia légie zišli v hoteli Bellevue Stratford, aby oslávili dvestoročnicu Ameriky. Po návrate do svojich domovov sa u členov rozvinula choroba, všetci trpeli bolesťami hlavy, hrudníka, horúčkou a preťažením pľúc. Doktor Ernest Campbell, lekár z Bloomsburgu v okrese Columbia, ako prvý spozoroval, že nejedná sa len o nejakú klasickú chrípku, po tom, ako zistil, že traja jeho pacienti s podobnými príznakmi sa zúčastnili na konferencii.

Z 182 nakazených osôb na konferencii si 147 vyžadovalo hospitalizáciu a 29 osôb zomrelo. Pre členov Americkej légie to bolo skľučujúce obdobie. Oplakávali svojich priateľov, ktorí prežili vojnové hrôzy, len aby podľahli chorobe počas osláv odkazu svojej vlasti. Vedci z Centra pre kontrolu chorôb v Atlante v štáte Georgia sa snažili zistiť, čo je zodpovedné za túto situáciu. Dovtedy sa vôbec nevedelo, prečo sú všetci títo ľudia chorí. Uvažovalo sa o bioterorizme, toxíne, ale aj o novom infekčnom mikroorganizme. Neskôr sa podarilo objaviť vo vzduchu gramnegatívne tyčinky, ktoré boli pôvodcami tohto ochorenia. Tieto tyčinky dostali názov Legionella a ochorenie, ktoré spôsobujú, bolo pomenované Legionárska choroba podľa incidentu z roku 1976.

Legionárska choroba

Legionárska choroba je závažná forma legionelózy, ktorá sa prejavuje príznakmi od miernej chrípky až po atypický zápal pľúc (dýchavičnosť, kašeľ), často v kombinácii s gastrointestinálnymi (napr. hnačka) a neurologickými (napr. zmätenosť) príznakmi. Tejto baktérii sa darí v teplých vodných prostrediach, ako sú systémy pitnej vody, vírivky a klimatizačné jednotky. K prenosu dochádza vdýchnutím kontaminovaných aerosólových kvapôčok vody. Inkubačná doba Legionárskej choroby je 2 až 10 dní, hoci v niektorých prípadoch môže byť až 16 dní. Diagnóza sa môže potvrdiť pomocou testu na močový antigén, PCR alebo v mikrobiologických laboratóriách.

Pacienti s legionárskou chorobou vyžadujú po stanovení diagnózy antibiotickú liečbu. Hoci nie je vždy možné úplne eliminovať zdroj infekcie, je možné výrazne znížiť riziká. Prevencia legionárskej choroby spočíva v implementácii kontrolných opatrení na minimalizáciu rastu legionelly a šírenia aerosólov. Tieto opatrenia zahŕňajú pravidelnú údržbu zariadení, vrátane čistenia, dezinfekcie a aplikácie fyzikálnych (napr. teplotná regulácia) alebo chemických (napr. biocídy) metód na obmedzenie rastu baktérií.

Zdroje:

https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/legionellosis

https://pabook.libraries.psu.edu/literary-cultural-heritage-map-pa/feature-articles/philly-killer-1976s-legionnaires-disease