Letná dovolenka je pre väčšinu ľudí spojená s očakávaním oddychu, načerpania síl, úniku od pracovných či rodinných povinností. Prekvapivo však veľa ľudí po návrate z dovolenky necíti úľavu – práve naopak: pociťujú únavu, podráždenosť, úzkosť alebo dokonca vinu za to, že si dovolili „nič nerobiť“.

Podľa viacerých výskumov si až tretina ľudí počas dovolenky nevie psychicky oddýchnuť – a u niektorých sa úroveň prežívania stresu ešte zvyšuje. Poďme sa spolu pozrieť na to, prečo vôbec takýto stav nastáva.

Telo a myseľ nevedia "vypnúť" len preto, že nastal čas dovolenky.

Dlhodobé pracovné nastavenie a s tým spojený stres aktivuje tzv. sympatikový autonómny systém – ten zabezpečuje bdelosť, zvýšenie krvného tlaku, tvorbu adrenalínu. Je síce dôležitý v krízových situáciách, no pri dlhodobom preťažení ostáva aktívny aj vtedy, kedy nemá. Na prechod do tzv. parasympatikového (odpočinkového) režimu potrebuje nielen mozog, ale aj telo, čas. Preto sa benefity dovolenky na zdravých ľuďoch prejavia len vtedy, ak sa im podarí psychicky "odpútať" od práce a oddýchnuť si.

"Leisure sickness" a paradox voľna

Holandskí psychológovia Vingerhoets, van Huijgevoort a van Heck definovali termín leisure sickness – jav, kedy ľudia počas voľna (najčastejšie cez víkendy alebo na dovolenke) pociťujú bolesť hlavy, únavu, nevoľnosť alebo dokonca v danom čase ochorejú. Dôvodom je prechod z prežívania vysokej miery stresu do pokoja, pri ktorom telo zlyháva v adaptácii. Tento stav vzniká v dôsledku náhleho prechodu z intenzívneho stresového režimu do pokojnejšieho obdobia, na ktoré sa telo nedokáže adekvátne adaptovať. Najviac ohrození sú tí, ktorí majú problém mentálne „vypnúť“, keďže je vedecky potvrdené, že stres oslabuje imunitný systém.

Kedy „ničnerobenie“ vyvoláva úzkosť

Mnohí ľudia sú zvyknutí fungovať v neustálom tempe. Keď všetky bežné povinnosti každodenného života na dovolenke zmiznú, zrazu sa dostaví prázdno – ktoré môže byť pre niektorých až neznesiteľné.

Oddych sa tak pre niektorých ľudí mení na stresujúcu skúšku. Tento jav sa nazýva stress-laxing – teda stav, kedy aj pokus o relax vyvoláva rôzne pocity ako je vina, napätie alebo úzkosť. V spoločnosti, ktorá oceňuje výkonnosť a efektivitu, je „ničnerobenie“ často vnímané aj ako lenivosť. Tento postoj vedie k fenoménu, ktorý sa v psychológii označuje ako internalizovaný tlak na výkon, pri ktorom si človek kladie nároky aj v čase určenom na oddych a regeneráciu. Schopnosť oddychovať bez výčitiek sa tak stáva nielen výzvou, ale aj nevyhnutnou súčasťou duševnej rovnováhy.