Každý rok si 18. novembra pripomíname Európsky antibiotický deň. Jeho cieľom je upozorniť na jeden z najväčších súčasných problémov moderného zdravotníctva, a to rastúcu antibakteriálnu rezistenciu. Jej korene siahajú k našej častej, no chybnej predstave, že antibiotiká sú všeliek na každú chorobu.

Antibiotiká si neporadia s každou chorobou

Príznaky bežnej „chrípky“ môžu spôsobiť dva druhy mikroorganizmov: baktérie alebo vírusy. Hoci obe môžu vyvolať ochorenie, ide o úplne odlišné veci.

Baktérie sú samostatné živé organizmy, ktoré dokážu fungovať samy o sebe. Spôsobujú napríklad streptokokovú angínu či infekcie močových ciest. V boji proti nim sú účinné antibiotiká, ktoré narúšajú ich bunkovú štruktúru alebo bránia ich množeniu.

No a vírusy? Vírusy sú naopak nebunkové organizmy, ktoré samy o sebe ani neprežijú. Potrebujú našu bunku, aby sa v nej mohli množiť. Spôsobujú väčšinu bežných infekcií, ako je bežné prechladnutie, chrípka či COVID-19. A práve preto antibiotiká proti nim nezaberajú, pretože sú špecificky vyvinuté na boj proti baktériám.

Čo sa stane, keď antibiotiká užívame nesprávne

Mnohí z nás už zažili nepríjemné tráviace problémy po užívaní antibiotík. Dôvodom je, že antibiotiká ničia nielen zlé baktérie, ale aj tie prospešné, ktoré v našom tele potrebujeme. Ak ich užívame bez skutočnej potreby, môžeme si spôsobiť ďalšie zdravotné problémy – a tým si vlastne škodíme dvakrát.

Ešte závažnejšie je však riziko nesprávneho užívania antibiotík. Ak ich užívame príliš krátko, v malej dávke alebo na nesprávnu diagnózu, dávame baktériám v našom tele príležitosť "naučiť sa" s touto liečbou vysporiadať. Tie najsilnejšie prežijú a vytvoria si proti lieku odolnosť. Postupne tak môžu vzniknúť takzvané "superbaktérie", proti ktorým žiadne bežné antibiotiká nezaberajú. Tento problém už nie je len teoretický - infekcie, ktoré sme kedysi ľahko liečili, sa môžu znova stať život ohrozujúcimi.

A nesmieme zabudnúť ani na falošný pocit bezpečia. Človek, ktorý užíva antibiotiká na chrípku, sa môže domnievať, že robí pre svoje zdravie maximum. Pritom jeho telo bojuje s vírusom úplne samo, bez akejkoľvek pomoci užitých liekov. Táto ilúzia môže viesť k zanedbávaniu účinných spôsobov boja s vírusmi, a teda oddychu, spánku a dostatku tekutín.

Ako teda postupovať, keď sme chorí?

Najdôležitejšie je dôverovať lekárovi. Iste, niekedy sa zdá, že by sme si vedeli diagnózu určiť sami, ale lekár má skúsenosti a nástroje, aby rozlíšil, či ide o bakteriálnu infekciu, ktorá si vyžaduje antibiotiká, alebo o vírus, s ktorým si naše telo musí poradiť samo.

Je dôležité, aby lekár naozaj zistil, či je pôvodcom ochorenia baktéria alebo vírus. V USA je každoročne až 30% antibiotík predpísaných zbytočne (JAMA, 2016).

Ak už antibiotiká užívate, berte to ako svoju osobnú zodpovednosť v boji proti rezistencii. Dodržiavajte predpísané dávkovanie, nevynechávajte žiadnu dávku a hlavne neprestávajte s užívaním skôr len preto, že sa cítite lepšie. Toto je najčastejšia a najnebezpečnejšia chyba.

Ak máte vírusové ochorenie, dajte svojmu telu to, čo naozaj potrebuje. Teplo, oddych, vitamíny a dostatok tekutín sú najlepšou liečbou. Nezabudnite na odpočinok. Pri vírusovej infekcii je to naozaj nevyhnutné.

Antibiotiká sú skvelý vynález, ktorý zachránil množstvo životov. Nie sú však univerzálnym riešením – ich použitie si vyžaduje rozvahu a presnosť. To, ako s nimi narábame dnes, rozhodne o tom, či budú účinné aj pre budúce generácie.

Zdroje:

https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/2518263

https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/antimicrobial-resistance

https://www.cdc.gov/drugresistance/biggest-threats.html

https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/annual-epidemiological-report-antimicrobial-resistance-2021