S príchodom jesene sa mení nielen počasie, ale aj naše chute. Kratšie dni, chlad a menej slnka nás prirodzene vedú k túžbe po teplých, sýtych jedlách. Letné šaláty a ovocie akosi strácajú svoj pôvab a nahrádzajú ich polievky, cestoviny, čokoláda a koláče. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako obyčajná snaha o komfort, no za týmito chúťkami sa skrývajú aj biologické dôvody.

Zimné chute pod mikroskopom

V chladnejšom počasí telo spotrebúva viac energie na udržanie teploty, a preto si prirodzene pýta kalórie. Tento reflex je pozostatkom z čias, keď zima znamenala nedostatok – viac jedla a tukových zásob zvyšovalo šancu na prežitie. Hoci dnes máme jedla dostatok, naše telo stále funguje podľa týchto starých, evolučne zakorenených vzorcov.

Vplýva na nás príroda, ale aj spoločnosť

Ďalším dôležitým faktorom je svetlo. Počas jesene a zimy prijímame menej slnečného žiarenia, čo ovplyvňuje hladiny hormónov. Klesá hladina serotonínu, ktorý zlepšuje náladu, a stúpa melatonín, hormón spánku. Táto zmena rovnováhy spôsobuje, že sa cítime unavenejší, malátnejší a máme väčšiu chuť na sladké či mastné jedlá, ktoré nám rýchlo navodia pocit uspokojenia. Nie je teda náhoda, že práve v zime častejšie siahneme po čokoláde či koláčoch.

Svoje zohráva aj kultúra a zvyky. Jeseň a zima sú obdobím sviatkov, rodinných stretnutí a tradičných jedál. Vianočné koláče, sviatočné obedy, punč na trhoch či domáce dobroty vytvárajú atmosféru, ktorá nás prirodzene vedie k výdatnejšiemu stravovaniu. Chladné počasie navyše podnecuje túžbu po jedlách, ktoré nás zahrejú a upokoja. Jedlo sa tak často stáva odmenou po náročnom dni a spôsobom, ako si spríjemniť dlhé večery.

Nie je to len našim nastavením

Zmeny, ktoré v zime pociťujeme, nie sú len psychologické. Niektoré štúdie naznačujú, že v chladnejšom období sa spomaľuje metabolizmus a zároveň klesá prirodzená potreba pohybu. Kratšie dni a menej svetla nás vedú k pasívnejšiemu životnému štýlu – po práci radšej zvolíme deku a seriál než beh či fitko.

Kedy však nastáva problém?

Zvýšená chuť na kalorické jedlá je síce prirodzená, no v kombinácii s nižšou aktivitou môže viesť k postupnému priberaniu. Ak niekoľko mesiacov prijímame viac energie, než dokážeme spáliť, telo si prebytok uloží do tukových zásob – najčastejšie v oblasti brucha. Tak vzniká tzv. „zimné priberanie“, ktoré sa objavuje nenápadne: kilo sem, kilo tam. A ak sa tento cyklus opakuje každú zimu, časom sa môže stať zvykom.

Ako si dopriať – a pritom zdravo

Nemusíme sa týchto chutí báť ani ich potláčať. Oveľa efektívnejšie je porozumieť im a prispôsobiť im svoj jedálniček. Ak telo túži po teplých jedlách, doprajme mu ich, no v zdravšej forme. Husté zeleninové polievky, teplé obilninové kaše, pečené jablká či orechy môžu byť výživné aj uspokojivé zároveň. Namiesto spracovaných sladkostí môže dobre poslúžiť aj kúsok horkej čokolády alebo šálka horúcej čokolády.

Rovnako dôležité je udržať si pohyb - hoci v zime býva ťažšie sa k nemu prinútiť. Krátka prechádzka počas dňa pomáha nielen metabolizmu, ale aj nálade, a navyše zachytíme aspoň trochu denného svetla. Pomôcť môžu aj svetelná terapia či dopĺňanie vitamínu D, ktoré vyrovnávajú hormonálne výkyvy ovplyvňujúce chuť do jedla.

S mierou a bez výčitiek

Ak sa napriek snahe nejaké kilá objavia, netreba si to vyčítať. Väčšina ľudí počas zimy priberie jeden až tri kilogramy – je to prirodzené a dá sa to ľahko upraviť, keď sa dni predĺžia a aktivita stúpne. Dôležité je reagovať s mierou, nie drastickou diétou.

Zima nás prirodzene vedie k spomaleniu, väčšiemu pokoju a potrebe komfortu. Dovoľme si ju prežiť s pokojom, bez výčitiek – ale s vedomou starostlivosťou o telo. Malé zmeny v strave, pohybe a dennom režime môžu priniesť veľký rozdiel. Začnime už dnes – s láskou k sebe, nie s prísnosťou.

Zdroje:

Factors explaining seasonal variation in energy intake: a review - PMC

Explaining seasonal patterns of food consumption - ScienceDirect