Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje prevažne neuróny produkujúce dopamín („dopaminergné“) v špecifickej oblasti mozgu nazývanej substantia nigra.

História

Parkinsonova choroba, hoci jej možné prejavy boli zaznamenané už v dávnych dokumentoch, bola prvýkrát jasne medicínsky opísaná až v roku 1817 Jamesom Parkinsonom. V polovici 19. storočia Jean-Martin Charcot významne prispel k spresneniu diagnózy, oddelil Parkinsonovu chorobu od sklerózy multiplex a iných porúch charakterizovaných trasom (odborne tremorom).

Francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot (1825-1893)

Na základe myografických kriviek, ktoré Charcot uverejnil v roku 1887 prišiel na rozdiel medzi Parkinsonom a sklerózou multiplex. Horná krivka znázorňuje tzv. „intenčný tremor“ pri skleróze multiplex, tento intenčný tremor sa objavuje alebo zhoršuje počas cieleného pohybu, ako je napríklad siahnutie po pohári alebo písanie. Segment AB označuje stav „v pokoji“ a BC označuje zvyšujúce sa oscilácie počas dobrovoľného pohybu. Spodná krivka predstavuje „parkinsonský tremor“, pričom segment AB označuje tremor v pokoji, ktorý pretrváva v segmente BC počas dobrovoľného pohybu (mále pílkovité zúbky na zázname v pokoji ale aj pri aktivite).

Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je komplexné neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postupne narúša motorické funkcie, ale aj ďalšie aspekty zdravia. Ako už bolo aj vyššie spomenuté, jej typickým prejavom je tras, ktorý sa najčastejšie objavuje v pokoji a zhoršuje sa pri cielených pohyboch. Okrem trasu pacienti často trpia stuhnutosťou svalov, spomalenosťou pohybov a problémami s rovnováhou, čo môže viesť k zmenám v chôdzi a mimike.

Choroba však nezasahuje len pohybový aparát. Často sa objavujú aj problémy so spánkom, psychické ťažkosti ako depresia či úzkosť a v neskorších štádiách aj kognitívne poruchy a demencia. Parkinsonova choroba výrazne ovplyvňuje kvalitu života pacientov a ich rodín, pričom často vedie k invalidite a potrebe dlhodobej starostlivosti.

Hoci príčina ochorenia zostáva stále neznáma, predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Zvýšené riziko majú ľudia s rodinnou anamnézou, ako aj tí, ktorí boli vystavení určitým toxickým látkam. V súčasnosti neexistuje liek na Parkinsonovu chorobu, no dostupné sú rôzne liečebné metódy, ktoré dokážu zmierniť príznaky a spomaliť progresiu ochorenia. Medzi ne patria lieky, fyzioterapia, logopédia a v niektorých prípadoch aj chirurgická liečba.

Včasná diagnostika a komplexná liečba sú kľúčové pre udržanie čo najvyššej kvality života pacientov s Parkinsonovou chorobou. Je dôležité, aby pacienti spolupracovali so svojím lekárom a ďalšími odborníkmi na vytvorenie individuálneho liečebného plánu, ktorý bude zohľadňovať ich špecifické potreby a príznaky. Okrem toho je dôležitá aj podpora rodiny a blízkych, ktorí môžu pacientovi pomôcť zvládať každodenné výzvy a udržiavať si pozitívny prístup k životu.

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3234454/

https://www.who.int

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/parkinsons-disease/symptoms-causes/syc-20376055