Myasténia gravis (MG) je získané autoimunitné ochorenie nervosvalového spojenia, ktoré spôsobujú autoprotilátky namierené proti rôznym súčastiam nervosvalového spojenia. Jednoducho povedané, imunitný systém pacienta sa pomýli a začne útočiť na vlastné tkanivá, konkrétne na miesta, kde sa nervové bunky spájajú so svalmi.

História terapie

Pred zavedením inhibítorov acetylcholínesterázy v roku 1934 mali pacienti s diagnózou MG veľmi zlú prognózu a mnoho z nich zomrelo na zápal pľúc už počas prvých 1-2 rokov od stanovenia diagnózy. Objavenie inhibítorov acetylcholínesterázy, teda liekov, ktoré zlepšujú prenos signálov medzi nervami a svalmi, viedlo k zlepšeniu diagnostiky ochorenia a tiež k zníženiu úmrtnosti, ktorá sa v roku 1953 odhadovala na 32% počas prvých 6 rokov od stanovenia diagnózy.

Tymektómia, teda chirurgické odstránenie týmusu, bola zavedená už v roku 1939, no jej účinnosť bola dokázaná až o desaťročia neskôr. Liečba kortikosteroidmi, čo sú protizápalové lieky typu kortizónu, bola pri MG zavedená v 60. rokoch 20. storočia, po ktorej nasledovalo používanie azatioprínu, plazmaferézy a intravenóznych imunoglobulínov. Plazmaferéza je postup čistenia krvi, pri ktorom sa z krvi pacienta odstránia škodlivé protilátky.

Tieto liečebné postupy spolu s dostupnosťou antibiotík a pokrokmi v intenzívnej respiračnej starostlivosti viedli k podstatnému zlepšeniu kvality života a k zníženiu úmrtnosti na 5-9%. Liečba MG však zostáva náročná, pretože časť pacientov je refraktérna na liečbu, čo znamená, že nereaguje na štandardné postupy. Títo pacienti majú opakované hospitalizácie kvôli myastenickým krízam a potrebujú pravidelné podávanie intravenóznych imunoglobulínov alebo plazmaferézu na udržanie stability svojho stavu.

V niektorých refraktérnych prípadoch so život ohrozujúcim stavom sa preto používajú agresívnejšie prístupy ako „reštartovanie" imunitného systému pomocou vysokodávkového cyklofosfamidu alebo transplantácie vlastnej kostnej drene. Na druhej strane, keďže MG je zvyčajne chronické ochorenie, vedľajšie účinky z dlhodobého používania steroidov alebo iných imunosupresív môžu dramaticky ovplyvniť dĺžku života alebo kvalitu života pacienta.

Biologická liečba

Biologická liečba predstavuje revolučný prístup v medicíne, ktorý využíva lieky vyrobené zo živých organizmov alebo ich častí. Na rozdiel od tradičných chemických liekov, ktoré sa synteticky vyrábajú v laboratóriách, biologické preparáty sa získavajú z baktérií, vírusov, rastlín alebo ľudských či zvieracích buniek. Najčastejšie ide o špeciálne upravené protilátky, hormóny, enzýmy alebo iné proteíny.

Kľúčovou výhodou biologických liekov je ich schopnosť veľmi presne zasiahnuť konkrétne miesta v organizme, kde vzniká problém. Táto cielenosť umožňuje dosiahnuť lepšie terapeutické výsledky pri súčasnom znížení vedľajších účinkov v porovnaní s mnohými klasickými liekmi. Biologické preparáty fungujú prirodzenejšie, pretože sa podobajú látkam, ktoré naše telo už pozná a používa.

Rituximab

Rituximab je biologický liek, ktorý sa zameriava na konkrétny typ imunitných buniek nazývaných B-lymfocyty. Tento liek ich ničí a tým zabráni ich nadmernej aktivite, ktorá spôsobuje problémy pri myasténií gravis. Rituximab je obzvlášť účinný u pacientov s MuSK-pozitívnou formou MG, kde až 70-89% pacientov dosiahne výrazné zlepšenie v porovnaní s iba 30-47% u pacientov s AChR-pozitívnou formou. Rituximab umožňuje mnohým pacientom znížiť alebo úplne prestať užívať kortikosteroidy a iné imunosupresívne lieky.

Eculizumab

Eculizumab je biologický liek, ktorý blokuje časť imunitného systému nazývanú komplement, čím chráni nervosvalové spojenia pred poškodením. V klinických štúdiách u pacientov s ťažkou formou MG, ktorí nereagovali na štandardnú liečbu, dosiahlo až 60% pacientov zlepšenie v porovnaní s 41% v skupine s placebo.

Ravulizumab

Ravulizumab je humanizovaná monoklonálna protilátka, ktorá blokuje komplementový proteín C5. Jednoducho povedané, náš imunitný systém má súčasť zvanú komplement, ktorá pri niektorých chorobách namiesto ochrany poškodzuje naše vlastné bunky. Ravulizumab túto škodlivú aktivitu zastavuje. Ravulizumab bol prepracovaný z pôvodného lieku eculizumab tak, aby vydržal v tele dlhšie. To znamená, že pacienti potrebujú infúzie iba každých 8 týždňov namiesto každých 2 týždňov, čo výrazne zlepšuje kvalitu ich života.

Efgartigimod

Efgartigimod funguje odlišne - blokuje receptor, ktorý recykluje škodlivé protilátky v tele, čím urýchľuje ich rozklad a znižuje ich hladiny v krvi. V štúdii ADAPT až 68% pacientov s AChR-pozitívnou MG dosiahlo významné zlepšenie v porovnaní s 30% v placebo skupine. Efgartigimod je veľmi dobre znášaný, najčastejším vedľajším účinkom sú bolesti hlavy a mierne až stredne ťažké infekcie.

Vývoj nových terapií pre myasténiu gravis

Aj napriek tomu, že súčasné liečebné možnosti sú vo všeobecnosti účinné, významná časť pacientov s myasténiou gravis - konkrétne 8,5% až 15% - stále zápasí s pretrvávajúcimi problémami. Títo pacienti buď nezaznamenávajú dostatočné zlepšenie príznakov alebo trpia nežiaducimi účinkami svojej súčasnej liečby.

Vedecká komunita preto intenzívne pracuje na vývoji inovatívnych terapeutických prístupov. Medzi najsľubnejšie smery patrí výskum biologických liekov, terapií zameraných na komplementový systém a antagonistov FcRn receptorov. Tieto nové prístupy majú potenciál priniesť cielenú liečbu, ktorá nezasahuje len do symptómov, ale priamo ovplyvňuje podstatu ochorenia.

Podľa údajov z roku 2024 sa v tretej fáze klinických skúšok - čo znamená, že sú už blízko k schváleniu pre širokú populáciu - nachádza sedem perspektívnych liekov. Ide o batoclimab, gefurulimab, nipocalimab, satralizumab, cemdisiran, pozelimab a inebilizumab. Tieto preparáty by mohli výrazne pomôcť najmä pacientom, ktorí na súčasné liečebné možnosti nereagujú dostatočne.

Odborníci predpokladajú, že do roku 2032 by mohlo získať schválenie približne päť nových medikamentov. Zaujímavým míľnikom bude rok 2027, v ktorom eculizumabu vyprší patentová ochrana, čo otvorí priestor pre dostupnejšie generické alternatívy.

Osobitnú pozornosť si zaslúži výskum terapií zameraných na depléciu (zníženie počtu) B-buniek. B-bunky sú špecializované imunitné bunky zodpovedné za tvorbu protilátok. Pri myasténií gravis sa táto normálna funkcia pokazí a B-bunky začnú produkovať autoprotilátky, ktoré útočia na vlastné tkanivá organizmu. Nové terapie by mali túto škodlivú aktivitu zastaviť a zabrániť zápalovej reakcii, ktorá je kľúčová v progresii ochorenia.

Zdroje:

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8950430/

https://www.healthline.com/health/new-advancements-and-treatments-for-myasténia-gravis

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7905790/

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34043280/

https://www.adc.sk/databazy/produkty/detail/ultomiris-300-mg-3-ml-koncentrat-na-infuzny-roztok-805908.html