Fajčenie sa stáva na Slovensku čoraz populárnejšie, pričom nemusí ísť výhradne len o fajčenie cigariet. V dnešnej dobe sa dostávajú do popredia elektronické cigarety a iné tabakové výrobky, ktoré si kupujú hlavne mladí ľudia.

Samotné fajčenie by sme mohli charakterizovať ako vdychovanie a vydychovanie cigaretového dymu, za účelom uvoľnenia a zníženia napätia. Hlavnou látkou, na ktorej sa človek stáva závislým, je nikotín. Ide o chemickú zlúčeninu, ktorá ovplyvňuje naše cievy, pľúca, srdce, mozog ale aj iné orgány.

Veľa sa píše o vplyve fajčenia na pľúca a cievny systém, no ako to je v mozgu? Nikotín sa po vdýchnutí cigaretového dymu dostáva do krvného obehu do 7 sekúnd. Z krvi sa teda za niekoľko málo sekúnd dostáva do mozgu, kde sa viaže na mozgové prenášače. Keďže nikotín je podobná štruktúra ako acetylcholín, jeden z hlavných prenášačov vzruchu v mozgu, zvyšuje mozgovú signalizáciu. Tým, že sa zvýši mozgová stimulácia, mozog automaticky znižuje receptory na nervových bunkách pre signalizáciu, aby nedošlo k vyčerpaniu. Okrem toho nikotín zvyšuje dopamín, ďalší mozgový prenášač, a tým dochádza k blaženému pocitu. Práve dopamín spôsobí to, že náš mozog si bude asociovať, teda spájať cigaretu s príjemným pocitom, čo je podkladom pre vznik závislosti.

Niektoré štúdie ukazujú, že závislosť na nikotíne je rovnako silná ako závislosť na heroíne, práve kvôli tomu, že mení náš mozog. Zvyšuje sa počet receptorov pre nikotín na nervových bunkách, aby bol mozog schopný prijať veľké množstvo nikotínu. Týmto mechanizmom sa zvyšuje tolerancia na počet vyfajčených cigariet. Taktiež sa po vysadení nikotínu týmto mechanizmom zhoršujú abstinenčné príznaky ako sú úzkosť, podráždenosť a takzvaný craving po cigarete, teda baženie po cigarete.

Jedným z hlavných nežiaducich účinkov na mozog je zníženie kognitívnej schopnosti, čo vo vyššom veku vyvoláva väčšiu náchylnosť k zábudlivosti. V jednej štúdii sa sledovalo ako vplýva nikotín na ľudí v strednom veku a bolo dokázané, že ľudia ktorí fajčili mali vyššie riziko výskytu zábudlivosti ako tí, ktorí nefajčili. Cieľom inej štúdie bol vplyv nikotínu na rozvoj demencie. V tomto prípade bolo dokázané, že u fajčiarov je až o 30% vyššie riziko rozvinutia demencie vo vyššom veku ako u nefajčiarov.

Riziko vzniku cievnej mozgovej príhody sa zvyšuje fajčením až 3-násobne a taktiež dochádza k zníženiu celkového objemu mozgu v prípade fajčiarov vo vyššom veku.

Môžem zmeniť niečo tým, že skončím s fajčením?

Áno, a je toho veľa čo sa zmení. Napríklad si tým znížite riziko vzniku demencie alebo cievnej mozgovej príhody. Po určitom čase dôjde aj k návratu receptorov v mozgu k normálnym hodnotám. To spôsobí zmenu nášho pocitu v rámci závislosti. Postupne odznie craving a už na cigaretu ani nepomyslíte.

Ako môžem prestať fajčiť?

Keďže nikotín je droga, skončenie s fajčením môže byť veľmi náročné a veľa ľudí s tým jednoducho prestať nevie. Dôležité je začať a nenechať sa odradiť abstinenčnými príznakmi. Skúste sa taktiež poradiť s vašim lekárom o možnostiach vytvorenia plánu na ukončenie fajčenia. Možnosťou sú aj náhrady nikotínu, napríklad nikotínové náplasti, žuvačky a podobne. Dôležitá je aj podpora zo strany druhých a vytvorenie si denného rituálu. Nápomocné môžu byť aj relaxačné metódy na lepšie zvládnutie stresu a zlepšenie vášho psychického stavu.

Zdroje:

Smoking Effects on the Brain: What You Need to Know (healthline.com)

Tobacco and Nervous System Development and Function—New Findings 2015–2020 - PMC (nih.gov)

Health Effects of Quitting Smoking | Smokefree