Diabetes mellitus predstavuje celkom rozmanitú skupinu ochorení, kde okrem diabetes mellitus 2 patria aj diabetes mellitus 1, LADA, MODY a gestačný diabetes mellitus. Ich spoločným znakom je chronická hyperglykémia. Táto hyperglykémia vzniká buď následkom poruchy vylučovania inzulínu alebo rezistenciou periférnych tkanív na účinok inzulínu. Dáta z roku 2017 naznačujú, že celosvetovo trpí ochorením diabetes mellitus až 462 miliónov ľudí, pričom v roku 1980 ich bolo 108 miliónov. Tento nárast je spojený so zmenou životného štýlu a centralizáciou populácie do miest. Diabetes je viac rozšírený v chudobnejších krajinách, hlavne kvôli zníženej fyzickej aktivite a vyššiemu príjmu kalórii.

Diabetes mellitus 2. typu

Tvorí asi 80% všetkých diabetov. V minulosti sa označoval ako starecký diabetes. No dnes sa už vie, že vzniká aj u obéznych adolescentov, a preto je tento názov nesprávny. Príčinou vzniku diabetes mellitus 2 je znížená citlivosť tkanív na inzulín. Inzulín je hormón tvorený v endokrinnej časti pankreasu. Jedná sa o hormón, ktorý sa vylučuje do krvi a je zodpovedný za reguláciu glukózy v krvi. Po príjme potravy sa inzulín začne vylučovať na to, aby znížil glukózu v krvi, tým že otvorí špecifické kanály pre glukózu, čím jej umožní vojsť do buniek určitých tkanív. V tomto prípade hovoríme o inzulín dependentných kanáloch. Inzulín taktiež zodpovedá za premenu cukrov na mastné kyseliny, zjednodušene povedané aj za vznik našej energetickej zásoby v tele.

Klinické príznaky diabetes mellitus 2 zahŕňajú zvýšené močenie, smäd, zvýšený hlad, rozmazané videnie, slabosť, hyperglykémiu (hodnoty nalačno prevyšujúce 7 mmol/l). Okrem týchto príznakov sa môžu pri neliečenom diabete vyskytnúť závažné komplikácie, či už akútne alebo chronické. Medzi akútne patrí dehydratácia, zmätenosť, kóma. Medzi závažné chronické komplikácie patrí ateroskleróza, poruchy obličiek, poruchy prenosu nervového vzruchu, poruchy zraku.

Počuli ste už o tzv. "Inzulínovej rezistencii"?

V prípade diabetes mellitus sa inzulín síce tvorí a možno sa ho tvorí dostatočné množstvo, ale bunky na neho nereagujú dostatočne. Táto porucha sa nazýva inzulínová rezistencia. Tkanivá, ktoré na neho neadekvátne reagujú sú hlavne pečeň a kostrové svalstvo. Často je spojená aj s takzvanou abdominálnou obezitou, teda obezitou viazanou na naše brucho. V prípade obezity, má tukové tkanivo veľký prozápalový efekt a je schopné tvoriť látky podporujúce vznik inzulínovej rezistencie. Čiže pokiaľ ho máme veľa, tak je väčšia pravdepodobnosť na vznik diabetu 2. typu. No najskôr vznikne spomínaná inzulínová rezistencia. Predstavme si to tak, že tieto látky ktoré vylučuje tukové tkanivo, znižujú vnímanie receptorov v tkanivách na inzulín, ten nie je schopný otvárať dostatočné množstvo inzulín dependentných kanálov, a tým pádom sa glukóza hromadí v krvi. Keďže sa glukóza do týchto tkanív nedostáva, tak vznikajú molekuly, ktoré stimulujú uvoľňovanie glukózy zo zásob. V podstate si to vieme predstaviť tak, že tieto tkanivá hladujú i keď je veľa glukózy v krvi, no táto glukóza sa nevie ku nim dostať a snažia sa o jej zvýšenie. To vedie k hyperglykémii, hlavnému príznaku diabetes mellitus. Druhá možnosť je, že sa inzulín vylučuje neskôr ako sa má v pomere k hladine glukózy.

Zdroje:

Diabetes (who.int)

Type 2 Diabetes: What It Is, Causes, Symptoms & Treatment (clevelandclinic.org)

Epidemiology of Type 2 Diabetes – Global Burden of Disease and Forecasted Trends - PMC (nih.gov)