Morbus Crohn (Crohnova choroba) patrí medzi chronické nešpecifické zápalové ochorenia čreva (inflammatory bowel disease, IBD), ktoré sa vyznačuje dlhodobým zápalom tráviaceho traktu. Na rozdiel od ulceróznej kolitídy môže postihovať ktorúkoľvek časť gastrointestinálneho traktu – od ústnej dutiny až po konečník, pričom najčastejšie býva postihnuté terminálne ileum (koncová časť tenkého čreva= tračník) a pravá časť hrubého čreva. Ochorenie má typicky relaps-remitujúci priebeh, teda striedanie období zhoršenia a relatívneho pokoja. Samotný zápal postihuje celú vrstvu črevnej steny, naopak ulcerózna kolitída postihuje len vnútornú vrstvu čreva.

Význam Crohnovej choroby spočíva nielen v jej narastajúcej incidencii, teda výskytu ochorenia najmä v industrializovaných krajinách, ale aj v tom, že ide o celoživotné ochorenie, ktoré výrazne ovplyvňuje kvalitu života pacientov. Najvyšší výskyt ochorenia je v severnej Amerike, v severnej Európe a na Novom Zélande. Pacienti majú najčastejšie stanovenú diagnózu medzi 15-30 rokom života.

Etiológia ochorenia

Presná príčina vzniku Crohnovej choroby nie je dodnes úplne objasnená. Súčasné vedecké poznatky, založené na štúdiách poukazujú na multifaktoriálny charakter ochorenia. Kľúčovú úlohu zohráva kombinácia genetickej predispozície, porúch imunitného systému a environmentálnych faktorov.

Genetické štúdie identifikovali viac ako 200 génov asociovaných s IBD, pričom niektoré z nich, napríklad NOD2 alebo ATG16L1, sú významne spojené práve s Crohnovou chorobou. Tieto gény ovplyvňujú funkciu vrodenej imunity a interakciu organizmu s črevnou mikroflórou. U jednovaječných dvojčiat je až 50% vyššia pravdepodobnosť výskytu tohto ochorenia a prvostupňoví príbuzní majú až 20x vyššie riziko rozvoja ochorenia.

Čo sa týka imunologických faktorov, tam sa zvyšuje citlivosť na prirodzené antigény, teda látky, ktoré sú telu cudzie, neprítomné v tele, nachádzajúce sa v potrave a vďaka tomu dochádza k aktivácii prozápalových faktorov čoho výsledok je nekontrolovaný zápal.

Environmentálne faktory zahŕňajú najmä fajčenie, stravovacie návyky, užívanie niektorých liekov či zmeny črevného mikrobiómu. Okrem toho sa na rozvoji ochorenia môžu podieľať aj dlhotrvajúci stres a perorálna antikoncepcia. Zaujímavosťou ale je, že fajčenie pôsobí protektívne pri vzniku ulceróznej kolitídy, čo je podobné ochorenie čreva tiež patriace medzi IBD. Predpokladá sa, že u geneticky predisponovaných jedincov vedie kombinácia týchto faktorov k nesprávnej imunitnej odpovedi na bežné črevné baktérie.

Rozvoj ochorenia

Patogenéza Crohnovej choroby je komplexný proces, ktorý zahŕňa poruchu regulácie imunitného systému v črevnej sliznici. Zjednodušene možno povedať, že organizmus reaguje prehnane na vlastnú črevnú mikroflóru, čo vedie k chronickému zápalu.

Klinický obraz a príznaky

Klinické prejavy Crohnovej choroby sú veľmi variabilné a závisia od lokalizácie a rozsahu postihnutia. Medzi najčastejšie príznaky patria:

chronická hnačka,
bolesti brucha (často v pravom podbrušku),
úbytok hmotnosti,
únava a celková slabosť,
nechutenstvo.

V niektorých prípadoch sa môže objaviť aj horúčka alebo krv v stolici. Okrem črevných prejavov sa môžu vyskytnúť aj tzv. extraintestinálne (mimočrevné) manifestácie, napríklad postihnutie kĺbov, kože, očí alebo pečene.

Diagnostika

Diagnostika Crohnovej choroby je komplexná a zahŕňa kombináciu klinického vyšetrenia, laboratórnych testov, zobrazovacích metód a endoskopie. Základom je dôkladná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie pacienta. Laboratórne testy môžu poukázať na prítomnosť zápalu (napr. zvýšené CRP), anémiu alebo nutričné deficity.

Dôležitú úlohu zohráva vyšetrenie stolice, napríklad stanovenie kalprotektínu, ktorý je markerom črevného zápalu. K definitívnemu potvrdeniu diagnózy sa využíva endoskopia (kolonoskopia) s odberom biopsií. Typickým nálezom sú tzv. „skip lézie“, teda striedanie postihnutých a zdravých úsekov čreva. Zobrazovacie metódy, ako CT alebo MR enterografia, pomáhajú zhodnotiť rozsah ochorenia a prítomnosť komplikácií.

Liečba

Liečba Crohnovej choroby je zameraná na potlačenie zápalu, dosiahnutie remisie, teda ústupu a prevenciu komplikácií. Keďže ide o chronické ochorenie, úplné vyliečenie zatiaľ nie je možné.

Farmakologická liečba zahŕňa viacero skupín liekov:

protizápalové lieky (napr. aminosalicyláty),
kortikosteroidy na zvládnutie akútneho zápalu,
imunosupresíva (napr. azatioprín),
biologická liečba (napr. anti-TNF protilátky).

Výber liečby závisí od závažnosti ochorenia a jeho formy.

V prípade komplikácií, ako sú striktúry alebo fistuly, je často potrebný chirurgický zákrok. Je však dôležité zdôrazniť, že operácia nie je definitívnym riešením, keďže ochorenie sa môže znovu objaviť. Súčasťou liečby je aj úprava životného štýlu, najmä nefajčenie, vhodná strava a nutričná podpora.

Morbus Crohn predstavuje závažné chronické ochorenie s komplexnou etiopatogenézou, na ktorej sa podieľa genetika, imunitný systém aj environmentálne faktory. Napriek pokroku vo výskume zostáva jeho presná príčina nejasná. Včasná diagnostika a správne nastavená liečba umožňujú pacientom dosiahnuť dlhodobú remisiu a zlepšiť kvalitu života. Významnú úlohu zohráva aj edukácia pacienta a multidisciplinárny prístup v starostlivosti.

S pokračujúcim výskumom možno očakávať lepšie pochopenie mechanizmov ochorenia a vývoj účinnejších terapeutických stratégií.

Zdroje:

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28601423/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK436021/?utm_

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28613792/