Črevá a mozog sú od seba vzdialené, no napriek tomu medzi nimi prebieha neustála komunikácia. To, čo sa odohráva v tráviacom trakte, môže súvisieť aj s tým, ako funguje nervový systém. Vedci preto čoraz viac skúmajú úlohu črevného mikrobiómu v tejto zložitej komunikácii.

Čo je črevný mikrobióm

Črevný mikrobióm tvorí rozsiahle spoločenstvo mikroorganizmov žijúcich v tráviacom trakte, medzi ktoré patria najmä baktérie, ale aj vírusy, huby či parazity. Jeho zloženie je u každého človeka jedinečné a ovplyvňuje ho napríklad strava a prostredie. Mikroorganizmy v čreve sa podieľajú na spracovaní vlákniny, tvorbe niektorých vitamínov a fungovaní imunitného systému. Zároveň komunikujú s ďalšími systémami organizmu vrátane nervového systému, čo vytvára základ pre prepojenie medzi črevom a mozgom.

Črevá a mozog: ako spolu komunikujú

Črevá a mozog spolu neustále komunikujú prostredníctvom tzv. osi črevo – mozog, ktorá prepája nervový, imunitný a ďalšie regulačné systémy. Dôležitú úlohu pritom zohráva blúdivý nerv (nervus vagus), ktorý prenáša signály oboma smermi. Komunikáciu ovplyvňujú aj látky produkované črevnými mikroorganizmami. Pri spracovaní vlákniny napríklad vznikajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré môžu pôsobiť na rôzne procesy v organizme. Črevné mikroorganizmy zároveň súvisia s tvorbou alebo ovplyvňovaním niektorých neurotransmiterov, napríklad serotonínu a GABA. Výskum preto skúma, ako zloženie črevného mikrobiómu súvisí s fungovaním mozgu, náladou a ďalšími neurologickými procesmi.

Ako môže mikrobióm ovplyvňovať mozog

Črevný mikrobióm môže ovplyvňovať mozog prostredníctvom viacerých vzájomne prepojených mechanizmov. Črevné mikroorganizmy produkujú neuroaktívne látky, napríklad GABA, a podieľajú sa na metabolizme látok potrebných na tvorbu neurotransmiterov, ako je serotonín. Dôležitú úlohu majú aj mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré vznikajú pri fermentácii vlákniny a môžu ovplyvňovať zápalové procesy, črevnú aj hematoencefalickú bariéru a nervové funkcie. Mikrobióm zároveň komunikuje s mozgom prostredníctvom blúdivého nervu a imunitného systému. Pri narušení rovnováhy črevných mikroorganizmov, teda dysbióze, môže dochádzať k zvýšenej zápalovej aktivite a zmenám v metabolizme neurotransmiterov. Výskum preto skúma súvislosti medzi zložením mikrobiómu a psychickými stavmi, ako sú depresia či úzkosť, pričom príčinné vzťahy u ľudí zatiaľ nie sú úplne objasnené.

Čo môže črevnému mikrobiómu prospievať

Zdravie črevného mikrobiómu môže podporiť najmä pestrá strava bohatá na vlákninu, ktorá zahŕňa zeleninu, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a semienka. Prospešné môžu byť aj prebiotické potraviny, ktoré slúžia ako zdroj pre črevné mikroorganizmy, a niektoré fermentované potraviny obsahujúce živé mikroorganizmy. Dôležitý je aj pravidelný pohyb, dostatok kvalitného spánku a zvládanie stresu. Naopak, vhodné je obmedzovať nadbytok pridaných cukrov a vysoko spracovaných potravín. Antibiotiká by sa mali používať zodpovedne a podľa pokynov lekára alebo lekárnika, keďže môžu ovplyvniť zloženie črevného mikrobiómu. Probiotiká pritom nie sú nevyhnutné pre každého a ich účinok závisí od konkrétneho kmeňa a dôvodu užívania.

Prepojenie čreva a mozgu ukazuje, že fungovanie jednotlivých častí organizmu nemožno vždy vnímať oddelene. Črevný mikrobióm je pritom dynamickou súčasťou tohto systému, ktorú ovplyvňuje množstvo každodenných faktorov. Hoci výskum prináša nové poznatky, mnohé súvislosti medzi mikrobiómom a mozgom ešte zostávajú predmetom ďalšieho skúmania.

Zdroje:

https://my.clevelandclinic.org/health/body/25201-gut-microbiome

https://www.healthline.com/nutrition/gut-brain-connection#takeaway

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12993674/

https://cdhf.ca/en/10-ways-to-strengthen-your-microbiome/