Epilepsia je chronické neurologické ochorenie postihujúce mozog a nervovú sústavu. Považuje sa za „poruchu spektra“, pretože sa prejavuje rozličnými typmi príznakov a záchvatov, taktiež je rozdielna aj závažnosť. Ľudia s týmto ochorením majú sklon k charakteristickým záchvatom, ktoré sa prejavujú neprítomným pohľadom, strnulosťou až nekontrolovateľným trasením.

Epileptické záchvaty začínajú v mozgu spôsobené poruchou jeho elektrickej aktivity. Na základe pôvodu sa záchvaty rozdeľujú do viacerých kategórií. Existuje viac ako 40 typov, ale k základným patria:

Fokálna epilepsia – záchvaty vychádzajúce z jednej strany mozgu a môžu byť s poruchou vedomia alebo pri vedomí

Generalizovaná epilepsia – záchvaty vychádzajú z oboch polovíc mozgu a prejavuje sa celkovými príznakmi

Kombinovaná fokálna a generalizovaná epilepsia – vyskytujú sa oba spomenuté typy záchvatov

Príznaky epilepsie

Hlavným príznakom sú záchvaty, ktoré sú často nepredvídateľné a epizodické. Sledovanie výskytu a toho, čo predchádzalo záchvatu sa považuje za veľmi dôležité na to, aby sa nasledujúcim záchvatom dalo predísť, alebo aspoň znížiť ich výskyt. Zároveň je to dôležité aj pre odborníkov, pre lepšie pochopenie komplexnosti tohto ochorenia a vyvolávajúcich faktorov, tzv. trigger factors. U väčšiny ľudí trvajú krátko (pár minút) a samé sa zastavia. V závažnejších prípadoch dochádza k tzv. status epilepticus, stavom kedy záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, alebo sa vyskytne viac záchvatov naraz, bez času na zotavenie. K prvým príznakom patria zvláštne pocity, zabúdanie, pocit zmätenosti, nezvyčajné chute a vône, bolesti hlavy, trhavé pohyby končatín a celého tela alebo pocit ospalosti a slabosti.

Fokálne záchvaty sa zvyknú označovať aj ako „aury“ a sú považované za varovné signály pred tonicko-klonickým záchvatom. Tieto stavy môžu zahŕňať náhle pocity strachu alebo radosti, stuhnutosť a zášklby, zvláštne pocity v bruchu alebo dokonca déjà vu.

Štádiá epilepsie

Kvôli svojej komplexnosti, nerozdeľujeme toto ochorenie do štádií. Každý človek môže za svoj život epileptický záchvat, čo však hneď neznamená toto ochorenie. O epilepsii hovoríme až po dvoch a viacerých záchvatoch. Môže sa objaviť náhle, v akomkoľvek veku. Najčastejšie sa rozvinie u detí a ľudí starších ako 65 rokov. V týchto obdobiach sa vyskytujú komplikácie, ktoré sú predispozičnými faktormi, ako nedostatok kyslíka počas pôrodu a v starobe cievne mozgové príhody. Často ide o celoživotné ochorenie, ale niektoré typy trvajú obmedzený čas a záchvaty po čase úplne vymiznú.

Príčiny a rizikové faktory

Pôvod epilepsie je rovnako rozmanitý ako jej prejavy. Ochorenie je geneticky podmienené, čo znamená že výskyt epilepsie v rodine zvyšuje riziko u jeho príbuzných. Ďalej to môžu byť štrukturálne zmeny v mozgu, vrodené aj získané (mozgové nádory, infekčné choroby postihujúce mozog). Pravdepodobnosť vzniku epilepsie môžu zvýšiť aj určité udalosti ako poranenia hlavy alebo nedostatok kyslíka novorodenca počas pôrodu.

Diagnostika a liečba

Diagnostika epilepsie je náročná, neexistuje žiaden diagnostický test, ktorý by poukazoval na túto poruchu. K vyšetreniu pacienta dochádza až po prvom záchvate. Neurológ po prvom stretnutí s pacientom a spísaní anamnézy môže konštatovať epilepsiu, ale potrebné sú aj ďalšie vyšetrenia. K vyšetreniam, ktoré sa používajú patria skenovanie mozgu, najčastejšie magnetickou rezonanciou MRI, na sledovanie štruktúrnych zmien, elektroencefalografia EEG na sledovanie elektrickej aktivity mozgu, krvné testy a EKG.

Liečba nie je jednotná, je prispôsobená každému pacientovi a závisí od veku, typu záchvatov a ďalších faktorov. Najčastejšou formou liečby sú antiepileptické liečivá (AED). Tieto menia zloženie chemických látok v mozgu a zabraňujú vzniku záchvatov. Účinné sú u 70 % pacientov, ak lieky prvej línie nie sú účinné, predpíšu sa alternatívy alebo kombinácie liečiv. Užívajú sa denne vo forme kapsúl, sirupov alebo tekutín. V prípade, že AED nezaberajú, na zvážení neurológa sú chirurgické zákroky. Môže ísť o odstránenie malej časti mozgu, alebo oddelenie konkrétnej časti zodpovednej za záchvaty. Podobnou procedúrou sú stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus) a hlboká mozgová stimulácia. Tieto zákroky nezastavia záchvaty úplne, ale znižujú ich závažnosť. Pozitívny vplyv má aj životospráva. Ketogénna diéta, s vysokým obsahom tukov a nízkym obsahom cukrov a bielkovín, pravidelné cvičenie boli preukázané, že priaznivo pôsobia na zníženie počtu záchvatov a to aj u pacientov, ktorým nezaberá liečba antiepileptikami.

Zdroje:

World Health Organization. Epilepsy. Accessed December 2020. https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/epilepsy