Antibiotiká sú látky produkované mikroorganizmami, ktoré v nízkych koncentráciách spomaľujú alebo úplne zastavujú rast a rozmnožovanie baktérií. Slovo antibiotikum označuje látku prírodného pôvodu, na druhej strane chemoterapeutikum označuje umelo vytvorenú látku.

Sir Alexander Fleming – počiatok éry antibiotík

Po návrate z dovolenky 3. septembra 1928 začal Sir Alexander Fleming triediť Petriho misky s kolóniami stafylokokov, baktérií spôsobujúcich vredy, bolesti hrdla a abscesy. Na jednej miske si všimol niečo nezvyčajné. Bola posiata kolóniami, okrem jednej oblasti, kde rástla škvrna plesne. Zóna bezprostredne okolo plesne, neskôr identifikovaná ako vzácny kmeň Penicillium notatum, bola čistá, akoby pleseň vylučovala niečo, čo bráni rastu baktérií. Túto látku ďalej skúmal, až sa penicilín stal začiatkom éry antibiotík. Pred jeho zavedením neexistovala účinná liečba infekcií, ako je zápal pľúc, kvapavka alebo reumatická horúčka. Nemocnice boli plné ľudí s otravou krvi, ktorí sa nakazili porezaním alebo poškriabaním, a lekári pre nich nemohli urobiť nič iné, len čakať a dúfať.

Vo vysokých dávkach sa aj liek stáva jedom

Hlavnou a zásadnou vlastnosťou všetkých antibiotík je takzvaná selektívna toxicita. V tomto prípade vyjadruje, že antibiotiká zneškodňujú baktérie, ale na ľudské bunky nepôsobia, alebo pôsobia zanedbateľne. Je však dôležité uviesť, že žiadny liek nie je úplne bezpečný.

Antibiotiká môžeme rozdeliť podľa toho ako účinkujú na dve kategórie. A to baktericídne, alebo baktériu-zneškodňujúce, ktoré majú typický nástup účinku do 24 hodín. Druhú skupinu tvoria bakteriostatické, ktoré zastavujú rast a množenie baktérií. Tieto majú však pomalší nástup účinku a to do dvoch až troch dní.

Medzi najznámejších zástupcov baktericídnych antibiotík patria penicilíny, cefalosporíny alebo vankomycín. K bakteriostatickým patria napríklad makrolidy ako azitromycín.

Mnohé mierne bakteriálne infekcie sa upravia samy bez použitia antibiotík. Antibiotiká neúčinkujú pri vírusových infekciách, ako je prechladnutie a chrípka a pri väčšine kašľov, či bolesti hrdla.

Antibiotiká sa už na liečbu bežne nepoužívajú:

infekcií hrudníka
ušných infekcií u detí
bolesti v krku

Pokiaľ ide o antibiotiká, nechajte si poradiť od svojho lekára, či ich potrebujete alebo nie. Rezistencia na antibiotiká je veľkým problémom - užívanie antibiotík, keď ich nepotrebujete, môže znamenať, že vám v budúcnosti nebudú účinkovať.

Antibiotiká sa môžu používať na liečbu bakteriálnych infekcií, ktoré:

je nepravdepodobné, že by sa vyliečili bez antibiotík
by mohli infikovať ostatných
by mohli trvať príliš dlho, kým sa vyliečia bez liečby
majú riziko vážnejších komplikácií, títo ľudia môžu dostať antibiotiká aj ako preventívne opatrenie, známe ako antibiotická profylaxia.

Ako správne užívať antibiotiká?

Vždy pozorne postupujte podľa pokynov. Užívajte svoj liek, aj keď sa cítite lepšie. Ak ich prestanete užívať príliš skoro, niektoré baktérie môžu prežiť a znovu vás infikovať. Nenechávajte si antibiotiká na neskôr, je potrebné dodržiavať presný čas medzi jednotlivými dávkami. Nedeľte sa o svoje antibiotiká s ostatnými. Neužívajte antibiotiká predpísané pre niekoho iného. Môže to spôsobiť, že budete ešte viac chorí, alebo vyvolať vedľajšie účinky.

Zdroje:

https://medlineplus.gov/antibiotics.html

https://www.acs.org/education/whatischemistry/landmarks/flemingpenicillin.html

https://www.nhs.uk/conditions/antibiotics/