Hepatitída je zápalové ochorenie pečene. Poškodenie buniek pečene vírusmi hepatitíd A - E, inými vírusmi, alkoholom, liekmi, toxickými látkami v potrave a životnom prostredí či inými škodlivinami vyvolá ich odumretie (nekrózu) a zápal tkaniva pečene.

Ako zabíja?

Trpia pritom všetky životne dôležité funkcie a tkanivá pečene. Pri akútnom zápale sa môžu znížiť funkcie pečene natoľko, že prichádza k jej zlyhaniu: nie je schopná zabezpečiť fungovanie organizmu človeka – hrozí alebo prichádza smrť.

Hepatitída A

Vírus sa vylučuje do stolice chorého a šíri sa znečistenou vodou či potravinami („špinavými rukami“). V krajinách s primerane fungujúcim zdravotníctvom, v dobrých hygienických podmienkach je jej výskyt pomerne malý – na Slovensku každoročne ochorie niekoľko sto ľudí (200 – 700).

Liečba je najmä podporná, chorí sú pomerne dlho práceneschopní. Nutná je izolácia chorých a dôsledné protiepidemiologické opatrenia na zabránenie ďalšieho šírenia hepatitídy. Pacient sa však zvyčajne uzdraví a získava celoživotnú imunitu. Zriedkavo prichádza k veľmi prudkému priebehu, kde hrozí smrť.

Proti hepatitíde A existuje spoľahlivo účinné očkovanie, ktoré je povinné napríklad pri cestách do krajín s jej vyšším („endemickým“) výskytom. Často sa kombinuje s očkovaním proti hepatitíde B.

Hepatitída B

Vírus sa prenáša krvou a telesnými tekutinami, a to pri súčasnom poranení kože alebo slizníc (napríklad otvorené rany, tetovanie, piercing, sex, infikované ihly pri intravenóznej aplikácii drog). Dnes, vzhľadom na účinný skríning darcov krvi, len extrémne zriedkavo transfúznymi prípravkami („sérová hepatitída“). Neprenáša sa pri bežnom spoločenskom styku, podaní ruky, objatí či bozku. Nositeľ vírusu nemusí používať oddelený riad či príbor. Nie je dôvod na prehnané obavy, odmietanie či dokonca izoláciu alebo iné formy jeho diskriminácie (napr. ohľadom zamestnania).

Samozrejmosťou je starostlivé ošetrenie každej rany, dezinfekcia miest alebo predmetov či tkanín znečistených krvou alebo inými telesnými tekutinami, používanie vlastných prostriedkov osobnej hygieny.

Akútne ochorenie veľmi často prebieha nepozorovane – avšak práve vtedy nezriedka prejde do chronického štádia. V priebehu rokov až desaťročí môže chorému privodiť smrť. Očkovanie dosiaľ neinfikovaného človeka znamená spoľahlivú prevenciu hepatitídy B. Na Slovensku patrí od roku 1998 medzi povinné očkovania v detskom veku. V jeho dôsledku sa pozoruje neustály, postupný pokles výskytu hepatitídy B v našich podmienkach.

Hepatitída C

Hoci ide o celkom iný vírus, samotný prenos i choroba sa v mnohom podobá hepatitíde B. Pre veľmi veľkú genetickú premenlivosť vírusu u infikovaného človeka sa zatiaľ nedarí príprava dostatočne účinnej a dostupnej očkovacej látky.

V prevencii je kľúčový význam opatrení na zamedzenie prenosu, podobných ako pri hepatitíde B. V posledných rokoch sme svedkami príchodu nových, veľmi účinných liekov, ktoré zmenili hepatitídu C na prakticky vyliečiteľné ochorenie. Tieto lieky sú výsledkom rozsiahleho a veľmi nákladného výskumu, ktorý bol čiastočne spoločný s výskumom liekov na liečbu infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV).

Hepatitída D

Ide o zaujímavý, v našich podmienkach zriedkavý vírus, ktorý je biologickým satelitom vírusu hepatitídy B (ten mu poskytuje obal). Liečba je pomerne náročná a nie vždy plne úspešná. Preventívne opatrenia sú v podstate rovnaké ako pri hepatitíde B.

Hepatitída E

Vírus sa z chorého vylučuje do prostredia prevažne stolicou, ale prenos z človeka na človeka sa považuje v našich podmienkach za veľmi zriedkavý. Udržuje sa však v kontaminovaných chovoch ošípaných a u niektorých druhov diviny, a to bez toho, aby u týchto zvierat vyvolával ochorenie.

Na človeka sa prenáša kontaminovaným, nedostatočne tepelne spracovaným bravčovým mäsom alebo divinou. Očkovanie proti tejto vírusovej hepatitíde zatiaľ k dispozícii nemáme. Obávanou komplikáciou je vznik karcinómu pečene. Jeho včasné zistenie, prípadná operácia či viaceré špeciálne postupy ničenia nádoru, jeho krvného zásobenia, ako aj novšie lieky, môžu niekedy zachrániť alebo aspoň o niečo predĺžiť život pacienta.

Slovensko má v systematickom boji s vírusovými hepatitídami, osobitne s hepatitídou C a hepatitídou B, pozoruhodnú mimoriadne dobrú tradíciu a to aj v medzinárodnom porovnaní.

Existuje prepracovaný systém starostlivosti o pacientov, celoštátna sieť odborných hepatologických ambulancií (vrátane ambulancií infekčného lekárstva a gastroenterológie), dobrá komunikácia a spolupráca zo strany zdravotných poisťovní, veľmi dobrá dostupnosť špecializovanej diagnostiky i najmodernejších liekov.

Vírusové hepatitídy môžeme zvládnuť modernými liekmi, dôslednými protiepidemiologickými opatreniami a niektoré aj očkovaním. U tukového zápalu pečene, ktorý sa už stáva novým, masovým zabíjačom ľudí našich čias, samotné lieky nestačia. Je potrebné osobné zapojenie každého, pretože každý môže byť ohrozený.

Je potrebná až masová zmena životného štýlu: viac fyzického pohybu, menej kalórií a celkovo zdravšie stravovanie, odbúravanie zbytočných stresov, pestovanie pozitívneho postoja k životu, boj s drogovou i alkoholovou závislosťou, pasívnou „papučovou“ pseudokultúrou – u dospelých, ale ešte viac u detí a mládeže.

Zdroje:

Bazovská et al. 2007. Špeciálna epidemiológia, Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstvo UK, Bratislava.

Oltman M. 2009. Vírusové hepatitídy a možnosť vzniku rakoviny pečene, Liga proti rakovine.

Urbančíková I. 2010. Vírusová hepatitída A. Pediatr. Prax. 11 (1): 13–16.

Skladaný Ľ. et al. 2016. Hepatitídy A, B, C, D, E: Čo by mal vedieť dnešný pacient. 28. júl 2016 SME Tech.