O duševnom zdraví má zmysel hovoriť. Pretože čím viac rozumieme, tým menej sa bojíme – a tým viac dokážeme pomôcť.

Bipolárna porucha patrí medzi témy, ktoré sú stále často nepochopené, zjednodušované alebo stigmatizované. Nejde pritom len o tzv. výkyvy nálad, ale o závažné, no liečiteľné psychické ochorenie, s ktorým je možné viesť plnohodnotný život – najmä vtedy, keď človek dostane včasnú a odbornú pomoc.

Bipolárna porucha v krátkosti

Bipolárna porucha je chronické psychiatrické ochorenie charakterizované striedaním epizód mánie (alebo hypománie) a depresie, medzi ktorými sa môžu objavovať obdobia relatívne stabilnej nálady.

Postihuje približne 1 % populácie. Najčastejšie sa objavuje na konci dospievania alebo v mladom dospelom veku, no prvé príznaky sa môžu vyskytnúť aj skôr alebo naopak neskôr v živote.

Dôležité je zdôrazniť, že nejde len o bežné výkyvy nálad, ktoré zažíva každý z nás. Ide o epizódy, ktoré sú intenzívne, trvajú dlhšie (dni až mesiace) a výrazne zasahujú do každodenného fungovania človeka.

Podrobnejší prehľad konkrétnych príznakov jednotlivých epizód nájdete v samostatnom článku Bipolárna porucha: prehľad príznakov.

Ako toto ochorenie ovplyvňuje psychiku a každodenný život?

Bipolárna porucha neovplyvňuje len emócie. Zasahuje aj do myslenia, rozhodovania a vnímania seba samého a okolia.

Počas manických epizód môže byť myslenie zrýchlené až chaotické, čo vedie k impulzívnym rozhodnutiam, ktoré by človek za bežných okolností neurobil. Naopak, v depresívnych epizódach dochádza k výraznému spomaleniu myslenia, problémom so sústredením a strate záujmu o aktivity, ktoré predtým prinášali radosť.

Tieto zmeny môžu ovplyvniť pracovný výkon, vzťahy aj sebavnímanie. Je preto dôležité zdôrazniť, že nejde o osobné zlyhanie alebo slabosť, ale o dôsledok neurobiologických zmien v mozgu.

Spánok ako kľúčový faktor

Jednou z najdôležitejších oblastí pri bipolárnej poruche je spánok. Súčasné výskumy opakovane poukazujú, že poruchy spánku nie sú len sprievodným príznakom, ale aktívne ovplyvňujú priebeh samotného ochorenia.

Počas depresívnych epizód sa môže objavovať nespavosť alebo naopak nadmerná spavosť. V manických epizódach je typická výrazne znížená potreba spánku - človek môže spať len niekoľko hodín denne bez pocitu únavy.

Z dlhodobého hľadiska takto narušený spánok znižuje stabilitu nálady a môže prispieť k relapsu - návratu epizód. Významnú úlohu zohráva aj narušenie cirkadiánnych rytmov, teda prirodzených biologických hodín organizmu. Stabilizácia spánkového režimu je preto jedným z hlavných základov liečby.

Prečo je potrebné o tejto téme hovoriť?

Otvorená diskusia o duševnom zdraví pomáha znižovať stigmu, ktorá je s psychickými ochoreniami stále spojená. Mnohí ľudia sa obávajú vyhľadať odbornú pomoc zo strachu z nepochopenia či odsúdenia. Bipolárna porucha však nie je osobné zlyhanie. Rovnako ako pri iných ochoreniach, aj tu platí, že včasná diagnostika a liečba výrazne zlepšujú priebeh aj kvalitu života.

Liečba a podpora existujú

Dobrou správou je, že bipolárna porucha patrí medzi liečiteľné ochorenia. Liečba je komplexná a zahŕňa kombináciu farmakoterapie (napr. stabilizátory nálady), psychoterapie a úpravy životného štýlu.

Dôležitú úlohu zohráva psychoedukácia – teda porozumenie vlastnému ochoreniu, rozpoznanie varovných signálov a práca so spánkom, stresom, či denným režimom.

Mnohí ľudia s bipolárnou poruchou vedú stabilný, naplnený život - pracujú, budujú vzťahy a dosahujú osobné ciele. Kľúčové je, aby na to neboli sami.

Pár slov na záver

Bipolárna porucha môže byť súčasťou života človeka, no nemusí ho vôbec definovať.

S podporou, liečbou a porozumením je možné nájsť rovnováhu a viesť plnohodnotný život.

Možno najdôležitejšie posolstvo je jednoduché: hovoriť o duševnom zdraví má zmysel.

Zdroje:

https://www.apa.org/topics/bipolar-disorder/recognizing

https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/bipolar-disorder

https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(15)00241-X/abstract

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4662555/

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4935164/

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27418862/

https://www.thelancet.com/journals/lanpsy/article/PIIS2215-0366(20)30136-X/abstract

https://www.nice.org.uk/guidance/cg185