Besnota (rabies) je závažné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém cicavcov, vrátane ľudí. Spôsobuje ho vírus z rodu Lyssavirus a v prípade neliečenia vedie k takmer 100 % úmrtnosti. Napriek tomu, že sa na Slovensku vďaka vakcinácii zvierat besnota takmer nevyskytuje, stále predstavuje vážnu hrozbu v mnohých krajinách sveta.

Prenos a inkubačná doba

Besnota sa najčastejšie prenáša uhryznutím infikovaného zvieraťa, pričom vírus sa nachádza v jeho slinách. Môže sa preniesť aj pri poškodení kože alebo kontaktom s infikovanými slinami cez sliznice. Najčastejšími prenášačmi sú:

divé zvieratá (líšky, netopiere, mývaly, šakaly)
domáce zvieratá (psy, mačky, dobytok), ak neboli očkované

Boli zaznamenané aj prípady kedy sa ľudia nakazili aerosolom obsahujúcim vírus v jaskyniach obývaných netopiermi. Taktiež môže dôjsť ku vzniku infekcie pri styku s predmetmi, ktoré boli pred krátkym časom infikované slinami napríklad pri sťahovaní kože zo zabitého zvieraťa.

Inkubačná doba besnoty je variabilná – zvyčajne sa pohybuje od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov, v závislosti od miesta uhryznutia a množstva vírusu, ktorý sa dostal do tela.

Ako ochorenie vzniká?

Vírus besnoty je neurotropný vírus, teda vírus, ktorý sa dostáva do nervových vlákien. Po uhryznutí sa dostáva do kostrového svalstva a odtiaľ cez nervovosvalové spojenia prechádza do nervových vlákien. Vírus sa ďalej šíri do miechy a neskôr do kože hlavy, rohovky, sietnice a slinných žliaz. Ak vírus napadne mozog, tak dochádza k degenerácii nervových buniek.

Príznaky besnoty

Besnota prebieha v dvoch hlavných formách:

Furiózna (agresívna) forma – prejavuje sa úzkosťou, halucináciami, hydrofóbiou (strach z vody), záchvatmi agresivity a paralýzou.
Paralytická forma – dochádza k postupnému ochrnutiu svalov, kóme a smrti.

Medzi prvé príznaky patrí bolesť v mieste uhryznutia, horúčka a celková slabosť. Postupne sa objavujú neurologické príznaky, ako sú kŕče, dezorientácia a poruchy dýchania. Po objavení sa klinických príznakov je besnota vždy smrteľná.

Diagnostika a liečba

Diagnostika besnoty je zložitá, pretože prvé príznaky môžu napodobňovať iné neurologické ochorenia. Presná diagnóza sa dá stanoviť len laboratórnym testovaním vzoriek tkaniva po smrti pacienta.

Liečba besnoty po prepuknutí príznakov neexistuje.

Jedinou účinnou ochranou je postexpozičná profylaxia – séria očkovaní proti besnote, ktoré sa podávajú čo najskôr po kontakte s potenciálne nakazeným zvieraťom. Existuje aj takzvaná predexpozičná forma, ktorá sa odporúča osobám so zvýšeným rizikom infekcie, napríklad u veterinárov či osôb cestujúcich do endemických krajín.

Prevencia besnoty

Očkovanie zvierat – na Slovensku je povinné očkovanie psov proti besnote.
Vyhýbanie sa kontaktu s divými zvieratami – nelovte a nehladkajte neznáme zvieratá.
Okamžité ošetrenie rán – ak vás uhryzne podozrivé zviera, okamžite ranu vypláchnite mydlom a čistou vodou a vyhľadajte lekára.
Preventívne očkovanie u rizikových osôb – odporúča sa veterinárom, lesníkom, cestovateľom do endemických oblastí a pracovníkom v laboratóriách.

Záver

Besnota je jedno z najnebezpečnejších vírusových ochorení, no vďaka prevencii ju možno úplne eliminovať. Očkovanie zvierat, osveta a rýchla reakcia po expozícii sú kľúčom k ochrane pred týmto smrteľným ochorením.

Zdroje:

Rabies - epidemiology, pathogenesis, public health concerns and advances in diagnosis and control: a comprehensive review - PubMed

Human rabies: neuropathogenesis, diagnosis, and management - PubMed

Human rabies: a disease of complex neuropathogenetic mechanisms and diagnostic challenges - PubMed