Čo si predstavíte pod pojmom vírus? S najväčšou pravdepodobnosťou vám ako prvé napadnú bežné vírusové ochorenia ako chrípka, prechladnutie alebo nedávna pandémia koronavírusu. No málokomu napadnú bakteriofágy, alebo skrátene fágy.

Bakteriofágy sú skupinou vírusov napádajúcich výhradne baktérie, bežne sa vyskytujúce v prírode alebo dokonca aj v mikrobiote človeka (súhrn všetkých mikroorganizmov žijúcich v tráviacom systéme). Tieto vírusy sú spôsobom ako príroda kontroluje populáciu baktérií. Fágy sa prichytia na baktériu, vpravia do nich svoju genetickú informáciu a baktérie využívajú na tvorbu nových bakteriofágov.

Využitie týchto „prospešných“ vírusov v liečbe nie je žiadnou novinkou, v terapii boli prvý krát použité v roku 1919 pri liečbe dyzentérie (zápalové ochorenie čreva, najčastejšie spôsobené baktériami druhu Shigella). Účinnosť tejto terapie bolo potvrdená po úspešnej terapii štyroch pacientov, u ktorých sa zlepšenie stavu pozorovalo už po 24 hodinách. Dvadsiate a tridsiate roky minulého storočia považujeme za zlatú éru fágovej terapia, no v tomto období došlo aj k prelomovým objavom vo svete antibiotík, ktoré sa stali dostupnejšie, začali sa vyrábať masovo, až sa od fágovej terapie upustilo. Antibiotiká mali širšie spektrum účinku, teda pôsobili nielen na jeden druh baktérie, a hlavne ich výroba bola podstatne lacnejšia a jednoduchšia.

Desaťročia boli antibiotiká jednotkou v boji proti baktériám, ale s nárastom počtu odolných baktérií, vedci hľadajú nové riešenia. Jedným z riešením by mohlo byť zdokonalenie techniky fágovej terapie. Bakteriofágy sú vždy cielené len na jeden druh baktérie, čo v praxi znamená, že zneškodnia len choroboplodnú baktériu a nedôjde k narušeniu rovnováhy prirodzenej flóry tela.

Aké výhody majú bakteriofágy oproti antibiotikám?

Presnosť – spomínaný boj len proti konkrétnej baktérii

Riziko vzniku rezistencii – baktérie si dokážu vytvoriť odolnosť voči antibiotikám, na druhej strane je možné vyvinúť bakteriofágy ktoré túto odolnosť dokážu prekonať

Biofilm – ochranná vrstva v ktorej baktérie prežívajú a množia sa, sťažuje prechod antibiotík do hlbších vrstiev, pre bakteriofágy však táto lepkavá vrstva nepredstavuje prekážku

Fágová terapia v súčasnosti

Využitie vírusov v liečbe baktériových ochorení má dlhú históriu, v Západnom svete ich rolu prebrali antibiotiká, no vo východnej Európe sa používajú už viac ako sto rokov. V súčasnosti zažíva fágová terapia opätovný vzostup. Ich výskum stále prebieha, no priebežné výsledky sú sľubné. Fágová terapia sa skúma v oblastiach:

infekcií kože
hojenia rán
ušných infekcií
a v oblasti chorôb z potravín

Hoci je táto terapia vzrušujúca, má svoje úskalia a prináša nové výzvy. Mnohé krajiny majú prísne pravidlá schvaľovania nových liekov a liečebných metód, čím je jej široké využitie sťažené. Takisto, ako sme už spomínali, každý bakteriofág dokáže bojovať len proti konkrétnej baktérii, čo komplikuje situáciu pri hľadaní konkrétneho bakteriofága, ktorého môžeme použiť.

Ak bude výskum ďalej napredovať, fágová terapia sa stane cenným bojovníkom proti baktériám. Ktovie, možno sa niekedy dočkáme aj čias, kedy bude súčasné využitie antibiotík a fágovej terapie v bežnej lekárskej praxi.

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC10053292/#sec12-viruses-15-00721title

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22748807/

https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/B9780123944382000013?via%3Dihub

https://www.nature.com/articles/s41599-020-0478-4

https://asm.org/articles/2022/august/phage-therapy-past,-present-and-future