Rezistencia na antibiotiká je svetovým problémom, na ktorý upozorňuje stále viac odborníkov.

Prečo sa tým ako široká verejnosť zaoberať?

Rezistentné baktérie infikujú približne 800 000 ľudí ročne. Tie vyvolávajú napr. pneumóniu, infekcie krvného obehu a vnútrobrušné infekcie.
Infekcie rezistentné voči liekom každoročne zabijú 35 000 ľudí.
Rezistentné mikroorganizmy môžu byť aj v potravinách.
Boj proti rezistentným baktériám stojí európske zdravotníctvo 1,1 miliardy EUR ročne.
Rezistencia na antibiotiká, ktoré sa používajú až ako posledná voľba pri infekciách taktiež stále rastie.

Čo to vlastne rezistencia je a ako jej môžeme predchádzať?

Mikroorganizmy sú veľmi malé organizmy, napr. baktérie, mikroskopické huby, parazity a vírusy. Väčšina mikroorganizmov je pre ľudí neškodná, ale niektoré môžu spôsobovať infekcie. Tie nazývame patogény.

Antimikrobiálna liečba sa používa na liečbu mnohých typov infekcii. Zabíja alebo spomaľuje rast patogénov, ktoré spôsobujú infekcie. Tento článok hovorí o rezistencii na antimikrobiálnu liečbu baktérií, teda antibiotickú. Pojmy „antimikrobiálny“ a „antibiotický“ sú často zameniteľné.

Antimikrobiálna rezistencia je schopnosť mikroorganizmu odolať antimikrobiálnej liečbe, ktorá bola predtým účinná. Tento problém vzniká najmä vtedy, ak napríklad nedoberieme naše antibiotiká do konca. Baktéria prežije a môže sa stať rezistentnou na dané antibiotikum. To predstavuje veľký problém v terapii, keďže aj v dnešnej dobe takáto rezistencia stúpa a už aj dnes poznáme multi-rezistentné kmene baktérii, na ktoré naše antibiotiká nezaberajú. Ale aby sme neboli len negatívni, už teraz máme iné metódy na boj proti baktériám, ako napríklad baktériofágy. Aby sme predišli takejto rezistencii na antibiotiká, tak sa snažme užívať predpísané antibiotiká tak, ako nám ich odporučil lekár.

Antimikrobiálna rezistencia neznamená, že by naše telo bolo rezistentné na antibiotiká. Znamená, že rezistenciu na antibiotiká si vyvinula baktéria, ktorá v našom tele infekciu spôsobuje. Avšak nezúfajte, neznamená to, že nám už žiadne antibiotiká nepomôžu, práve naopak niekedy stačí len zmeniť skupinu antibiotík a je po probléme.

Niet pochýb o tom, že antibiotická liečba zachraňuje životy, no ich nesprávne či nemiestne užívanie prispieva k vývinu rezistentných baktérií. Pokiaľ sú antibiotiká užívané vtedy, keď nie sú potrebné alebo nie je užitá celá predpísaná dávka (teda je podaná subletálna dávka), baktérie si tvoria rezistenciu. Rezistentné baktérie ďalej prežívajú a množia sa, dokonca dokážu tieto „gény pre rezistenciu“ predávať aj ďalším baktériám.

Najlepšou prevenciou tohto javu je racionálne užívanie a predpisovanie antibiotík. Pri užívaní antibiotík dodržiavajte nasledujúce kroky a pravidlá, aby ste ochránili svoje telo od negatívnych následkov nepotrebného užívania antibiotík a pomohli riešiť globálny problém antimikrobiálnej rezistencie.