Očkovanie je jedným z najväčších úspechov modernej medicíny. Je to spôsob, ako chrániť seba a ostatných pred škodlivými chorobami tým, že stimulujeme náš imunitný systém, aby produkoval protilátky. Protilátky sú špeciálne bielkoviny, ktoré dokážu rozpoznať a zničiť cudzích votrelcov, ako sú napríklad baktérie a vírusy, ktoré spôsobujú infekcie. Očkovaním môžeme predísť mnohým chorobám, ktoré kedysi zabíjali milióny ľudí po celom svete, ako sú kiahne, detská obrna, osýpky a tetanus.

Ako však ľudia objavili túto úžasnú techniku? A akým výzvam na tejto ceste čelili? V tomto článku sa budeme venovať histórii očkovania od jeho dávnych počiatkov až po súčasný vývoj.

"Pravek" vakcinácie

Ľudia majú už od nepamäti snahu chrániť sa pred chorobami. Historici sa domnievajú, že k prvým pokusom o očkovanie došlo už v roku 200 p.n.l. Od 15. storočia sa ľudia v rôznych častiach sveta pokúšali predchádzať chorobám zámerným vystavovaním zdravých ľudí kiahňam. Táto technika sa neskôr nazvala variolácia, z francúzskeho la variole (kiahne).

V roku 1721 priniesla lady Mary W. Montaguová varioláciu do Európy. S touto technikou sa stretla pri jej ceste v Turecku a požiadala, aby jej dve dcéry boli zaočkované proti kiahňam.

K prvému prelomovému objavu došlo v roku 1774, kedy anglický farmár Benjamin Jesty testoval svoju hypotézu, že infekcia kravskými kiahňami sa môže šíriť aj na človeka a následne ochrániť pred ľudským variantom kiahní.

Rok 1796 – zrod prvej vakcíny

V máji 1796 anglický lekár Edward Jenner rozšíril Jestyho objav a po prvýkrát zaočkoval osemročného Jamesa Phippsa látkou odobratou z rany na ruke dojnice, ktorá v minulosti prekonala kravské kiahne. Aj napriek tomu, že sa Phipps pár dní po očkovaní necítil dobre, nakoniec sa úplne zotavil. O dva mesiace neskôr sa Jenner rozhodol otestovať Phippsovu odolnosť. Opätovne ho zaočkoval, ale tentokrát látkou z ľudských kiahní a Phipps zostal úplne zdravý. Tento experiment sa významne zapísal do histórie očkovania a James Phipps sa stal prvým človekom zaočkovaným proti kiahniam.

A odkiaľ pochádza slovo vakcinácia? Prvá očkovacia látka pochádza z pľuzgierov dojníc, ktoré sa nakazili kravskými kiahňami a práve kravy sa stali inšpiráciou tohto názvu. Slovo vakcinácia pochádza z latinského vacca, ktoré v preklade znamená krava.

Nové možnosti vakcinácie

Prekonaná mozgová príhoda, ani smrť dvoch dcér na brušný týfus nezastavili Louisa Pasteura v jeho experimentoch a v roku 1872 sa mu podarilo vytvoriť prvú laboratórne vytvorenú vakcínu. Išlo o vakcínu proti vtáčej cholere u kurčiat. Okrem experimentov na zvieratách sa Pasteurovi v roku 1885 úspešne podarilo zabrániť besnote postexpozičným (po infekcii) očkovaním u človeka. Napriek riziku, začal Pasteur pacientovi Josephovi Meisterovi podávať 13 injekcií, z ktorých každá obsahovala väčšiu dávku besnoty. V tom čase išlo ešte o novú, neistú a kontroverznú metódu, pretože sa predtým dvakrát neúspešne pokúšal použiť túto vakcínu na ľuďoch.

V roku 1894 doktorka Anna Wessels Williamsová úspešne izolovala kmeň baktérie Corynebacterium diphtheriae, ktorá sa neskôr stáva základom pri vývoji antitoxínu proti záškrtu (diftéria).

"Renesancia" vakcinácie

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia došlo k objaveniu pôvodcov mnohých infekčných chorôb a následne k rozvoju a objaveniu nových vakcín. K najvýraznejším objavom patria vakcíny proti cholere, čiernemu kašľu, tetanu a tuberkulóze.

V rokoch 1918 – 1919 podľahlo pandémii španielskej chrípky celosvetovo 20 až 50 miliónov ľudí. Ochorenie sa rozšírilo aj do radov amerických vojakov, kde usmrtila v priemere 1 zo 67 vojakov, čo spôsobilo, že vakcína proti chrípke sa stala prioritou americkej armády. Po dlhých rokoch sa zistilo, že vedci hľadali nesprávneho pôvodcu ochorenia. V roku 1933 prišli britskí vedci s poznatkom, že chrípku nespôsobuje baktéria, ale vírus. Tento objav však predstavoval veľký problém. Vírusy na rozdiel od baktérií potrebujú na prežitie živé bunky, čo komplikuje tzv. kultiváciu vírusov. Prvá vakcína proti chrípke bola po experimentoch na amerických vojakoch v roku 1945 povolená na použitie u širokej verejnosti.

Ďalším prelomovým rokom bol rok 1949. Vedcom sa po prvý krát podarilo kultivovať vírus na opičích bunkách. Tento objav otvoril dvere do sveta vývoja vakcín aj proti vírusovým ochoreniam.

Po úspešnej vakcíne proti chrípke, Jonas Salk pokračoval vo svojej práci a v rokoch 1952 – 1955 vytvoril prvú účinnú vakcínu proti poliovírusu, spôsobujúceho detskú obrnu. Salk testoval svoju novú očkovaciu látku na sebe a svojej rodine, až sa v roku 1954 do jeho výskumu zapojilo 1,3 milióna detí. Neskôr, v roku 1960, prichádza Albert Sabin s novou očkovacou látkou proti detskej obrne. Jeho vakcína obsahovala atenuovaný (živý, ale oslabený) vírus. Výhodou jeho vakcíny bola, že sa podávala orálne, teda cez ústa vo forme tabliet alebo kvapiek na kocke cukru.

S vakcínou proti detskej obrne je úzko späté Československo, ktoré sa stalo prvou krajinou na svete, ktorá vyhubila poliovírus.

Masové očkovanie pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)

V roku 1967 Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila Intenzívny program eradikácie kiahní, ktorého cieľom je eradikovať kiahne vo viac ako 30 krajinách prostredníctvom očkovania. Eradikácia znamená viac než len odstránenie choroby v jednej oblasti - WHO ju definuje ako "trvalé zníženie výskytu konkrétneho patogénu na nulu v dôsledku zámerného úsilia, bez ďalšieho rizika opätovného zavlečenia".

"Novovek" vakcinácie v skratke

V minulom storočí pokračoval trend vo vývoji nových očkovacích látok, ktoré sa stali dostupnejšími a účinnejšími. V roku 1969, štyri roky po objavení pôvodcu hepatitídy typu B, doktor Baruch Blumberg a mikrobiológ Irving Millman začali spolupracovať na vývoji vakcíny s použitím tepelne upraveného vírusu hepatitídy B. Táto vakcína bola schválená na použitie do 90. rokov, kedy ju nahradila geneticky upravená, tzv. rekombinantná, vakcína používaná dodnes.

V roku 1971 došlo k spojeniu očkovacích látok proti osýpkam, mumpsu a ružienke do jednej. Táto kombinácia je taktiež používaná dodnes a je známa ako MMR (ang. measles, mumps, rubeola) vakcína.

K ďalším úspechom minulého storočia patria aj očkovacie látky proti: pneumokokovej pneumónii, baktérii Haemophilus influenzae typu b, ľudskému papilomavírusu HPV a rotavírusu.

Ako zmenila pandémia koronavírusu vývoj vakcín?

Svetová zdravotnícka organizácia vyhlasuje 30. januára 2020 vypuknutie nového koronavírusu (SARS-CoV-2), o dva mesiace neskôr, 11. marca 2020 už potvrdzuje že COVID-19 je pandémiou. Vedci nezaháľali a nevídanou rýchlosťou začali pracovať na vývoji očkovacej látky s použitím mRNA technológie. Za použitím a zdokonalením tejto technológie stojí tím biochemikov na čele s maďarskou vedkyňou Katalin Karikó a americkým lekárom Drew Weissmanom, ktorým bola za tento objav udelená Nobelova cena.

Na vysvetlenie princípu mRNA vakcín použijeme trocha odborného žargónu. Technológia spočíva vo vytvorení tukových kvapôčok (lipidových nanočastíc), ktoré mRNA obalia ako bublinu, čo umožní vstup do buniek. Po vstupe do bunky sa správa mRNA preloží do bielkovín, ako je napríklad spike proteín SARS-CoV-2 a imunitný systém je potom pripravený rozpoznať cudziu bielkovinu a bojovať proti nej.

V decembri 2020, len rok po potvrdení prvého prípadu COVID-19 bola podaná prvá vakcína. V roku 2021 pokračovalo zavádzanie očkovania na celom svete.

Odkedy bola na svete vyvinutá prvá vakcína proti kiahňam, t.j. už viac ako dve storočia sa ľudia očkujú proti smrteľným chorobám. História nám ukazuje, že úplná a účinná celosvetová reakcia na choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, si vyžaduje čas, finančnú podporu a spoluprácu.

Od prelomových postupov v 16. storočí až po nové technológie používané vo vakcínach proti COVID-19 sme prešli dlhú cestu. Vakcíny v súčasnosti pomáhajú chrániť pred viac ako 20 chorobami, od zápalu pľúc, cez rakovinu krčka maternice až po ebolu.

Zdroje:

https://www.who.int/news-room/spotlight/history-of-vaccination/a-brief-history-of-vaccination

https://artsandculture.google.com/story/wwVRjxWcNcJiqw

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8386248/

https://www.britannica.com/science/vaccine/Benefits-of-vaccination

https://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie.aspx

https://publichealth.jhu.edu/2021/the-long-history-of-mrna-vaccines