Horúčavy už nie sú len nepríjemnou súčasťou leta. Čoraz častejšie sa stávajú zdravotným rizikom. Klimatická zmena spôsobuje, že extrémne teploty a vlny horúčav sú častejšie, intenzívnejšie a trvajú dlhšie. A hoci si mnohí povedia, že „veď leto bolo vždy teplé“, naše telo má svoje limity.

Keď je vonku veľmi horúco, organizmus musí pracovať oveľa viac, aby si udržal stabilnú vnútornú teplotu. Najčastejšie sa ochladzuje potením a rozširovaním ciev v koži. To umožňuje, aby sa viac krvi dostalo k povrchu tela a prebytočné teplo sa účinnejšie odvádzalo do okolia. Tento systém však nie je nekonečný. Ak je príliš teplo, vlhko, alebo človek nepije dosť tekutín, telo sa môže prehriať.

Horúčava tak neohrozuje iba náš komfort. Môže ovplyvniť srdce, mozog, obličky, dýchanie, psychiku aj schopnosť pracovať či sústrediť sa.

Prečo je teplo pre telo záťaž?

Ľudské telo funguje najlepšie pri pomerne stabilnej vnútornej teplote. Keď sa prehreje, musí zapnúť ochranné mechanizmy. Začneme sa potiť, zrýchli sa tep a srdce pumpuje viac krvi smerom ku koži. Tým sa telo snaží ochladiť.

Lenže pri vysokých teplotách to znamená väčšiu záťaž pre srdce a cievy. Srdce musí pracovať intenzívnejšie. U zdravého človeka to väčšinou nespôsobí vážny problém, ale u ľudí so srdcovým ochorením, vysokým tlakom alebo u seniorov môže horúčava zhoršiť celkový zdravotný stav.

Problémom je aj dehydratácia. Dehydratácia znamená nedostatok tekutín v tele. Pri potení strácame nielen vodu, ale aj minerály, napríklad sodík a draslík. Tie sú dôležité pre svaly, nervy aj správnu činnosť srdca. Ak ich stratíme príliš veľa, môžu sa objaviť bolesti hlavy, slabosť, závraty, svalové kŕče alebo nevoľnosť.

Vyčerpanie z tepla: prvý vážny signál

Jedným z najčastejších problémov počas horúčav je vyčerpanie z tepla. Vzniká vtedy, keď telo stratí príliš veľa vody a solí, najmä pri silnom potení. Môže sa objaviť po práci na slnku, športe, dlhom cestovaní, pobyte v prehriatom byte alebo pri nedostatočnom pití.

Typické príznaky sú bolesť hlavy, nevoľnosť, závraty, slabosť, podráždenosť, veľký smäd, silné potenie, zvýšená telesná teplota a menej močenia. Človek môže byť bledý, unavený a môže mať pocit, že „už nevládze“.

V tejto fáze je dôležité konať rýchlo. Človeka treba presunúť do tieňa alebo chladnej miestnosti, uvoľniť mu oblečenie, dať mu piť po malých dúškoch a ochladzovať telo. Pomôžu chladné obklady, ventilátor alebo vlažná sprcha.

Ak sa stav nezlepšuje, zhoršuje sa alebo človek zvracia, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Úpal a prehriatie: keď telo prestáva zvládať

Najvážnejším stavom spojeným s horúčavou je úpal, odborne heat stroke. Ide o život ohrozujúci stav, pri ktorom telo nedokáže udržať teplotu pod kontrolou. Vnútorná teplota môže nebezpečne stúpať a môžu sa poškodiť orgány.

Varovné príznaky sú zmätenosť, porucha vedomia, nezvyčajné správanie, silná slabosť, kŕče, horúca koža, veľmi vysoká telesná teplota alebo kolaps. Človek sa nemusí vždy výrazne potiť. Mnohí sa mylne práve domnievajú, že ak sa človek nepotí, nejde o vážny problém. Pri úpale však môže platiť presný opak.

Úpal je urgentný stav. Treba okamžite volať záchrannú službu. Kým príde pomoc, človeka treba premiestniť do tieňa a začať ho ochladzovať. Napríklad chladnými obkladmi, vodou, ventilátorom alebo odstránením nadbytočného oblečenia. Pri úpale nejde o „bežné prehriatie“. Ide o stav, ktorý môže skončiť smrťou, ak sa nerieši rýchlo.

Horúčavy zasahujú aj mozog a psychiku

Vysoké teploty neovplyvňujú iba fyzické zdravie. Mnohí ľudia počas horúčav horšie spia, sú podráždenejší, unavenejší a horšie sa sústredia. Teplo znižuje výkonnosť, zhoršuje pozornosť a môže zvyšovať riziko chýb pri práci alebo šoférovaní.

Nedostatok spánku počas tropických nocí je samostatným problémom. Ak sa telo v noci neochladí, regenerácia je slabšia. Človek sa ráno budí unavený, aj keď spal dostatočne dlho. U citlivých ľudí môžu horúčavy zhoršiť úzkosť, podráždenosť alebo celkovú psychickú nepohodu.

Kto je najviac ohrozený?

Horúčavy môžu zasiahnuť každého, ale niektoré skupiny sú zraniteľnejšie. Najviac ohrození sú seniori, malé deti, tehotné ženy, ľudia s ochoreniami srdca, pľúc, obličiek alebo s cukrovkou. Riziko majú aj ľudia, ktorí užívajú niektoré lieky, napríklad lieky na odvodnenie, tlak alebo niektoré psychiatrické lieky. Niektoré z nich môžu totiž ovplyvniť potenie, smäd alebo hospodárenie s tekutinami.

Veľmi ohrození sú aj ľudia pracujúci vonku. Napríklad stavební pracovníci, poľnohospodári, kuriéri, pracovníci v cestnej doprave, záchranári alebo športovci. Riziko je vyššie najmä vtedy, keď človek nemá prístup k tieňu, prestávkam a tekutinám. Netreba zabúdať ani na ľudí žijúcich v prehriatych bytoch, osamelých seniorov, ľudí bez domova a domácnosti bez klimatizácie alebo možnosti účinného vetrania.

Ako sa chrániť počas horúčav

Najdôležitejšie je nečakať, kým sa objavia príznaky. Prevencia funguje najlepšie vopred. Počas horúcich dní treba piť pravidelne, aj keď človek necíti smäd. Vhodná je voda, minerálka alebo nesladený čaj. Pri silnom potení môže pomôcť doplniť aj minerály. Alkohol je počas horúčav nevhodný, pretože podporuje odvodňovanie a zhoršuje schopnosť tela zvládať teplo.

Dôležité je obmedziť pobyt na priamom slnku, najmä okolo poludnia a popoludní. Fyzickú aktivitu je lepšie presunúť na ráno alebo večer. Pomáha ľahké vzdušné oblečenie, pokrývka hlavy, slnečné okuliare a opaľovací krém.

Byt je dobré vetrať skoro ráno alebo večer, keď je vonku chladnejšie. Cez deň pomáha zatiahnuť žalúzie alebo závesy. Ak je doma príliš teplo, môže pomôcť návšteva klimatizovaného priestoru, napríklad knižnice, obchodného centra alebo verejnej budovy. Pri senioroch a osamelých ľuďoch je dobré pravidelne sa ozvať. Niekedy stačí krátky telefonát: či pijú dostatočné množstvo tekutín, či jedli, či nemajú závraty a či nie je ich byt príliš prehriaty.

Kedy vyhľadať pomoc

Lekársku pomoc treba vyhľadať, ak sa objaví zmätenosť, porucha vedomia, kolaps, kŕče, veľmi vysoká telesná teplota, opakované vracanie, výrazná slabosť alebo príznaky, ktoré sa nezlepšujú ani po presune do chladu a doplnení tekutín. Pri podozrení na úpal treba volať záchrannú službu okamžite. V takom prípade nejde o situáciu, ktorú stačí „prespať“ alebo „rozchodiť“.

Klimatická zmena je aj zdravotná téma

Horúčavy sú jedným z najpriamejších spôsobov, ako klimatická zmena ovplyvňuje naše zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že frekvencia a intenzita extrémneho tepla budú v 21. storočí ďalej narastať. Európske inštitúcie zároveň upozorňujú, že vlny horúčav patria medzi najvážnejšie klimatické riziká pre zdravie v Európe.

To však neznamená, že sme bezmocní. Vieme sa pripraviť. Vieme upraviť pracovný režim, chrániť zraniteľných ľudí, zlepšiť tienenie miest, vysádzať zeleň a budovať systémy včasného varovania.

Na individuálnej úrovni začína ochrana jednoducho: piť, chladiť sa, nevystavovať sa zbytočne extrémnemu teplu a všímať si ľudí okolo seba. Horúčava nie je len nepríjemnosť. Je to signál, že naše telo potrebuje ochranu. A v čase klimatickej zmeny sa z tejto ochrany stáva jedna z najdôležitejších tém verejného zdravia.

Zdroje:

https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/climate-change-heat-and-health

https://www.who.int/europe/news/item/11-06-2026-heat-action-day--new-who-guidance-helps-authorities-better-protect-people-from-the-effects-of-heat

https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/the-impacts-of-heat-on-health

https://climate-adapt.eea.europa.eu/en/observatory/topics/health-impacts/heat-and-health

https://www.cdc.gov/niosh/heat-stress/about/illnesses.html

https://www.cdc.gov/natural-disasters/psa-toolkit/during-hot-weather.html

https://www.weather.gov/safety/heat-illness