Stres je prirodzenou súčasťou života, no jeho účinky nemusia zostať len pri chvíľkovom napätí. Ak sa záťaž stane každodennou súčasťou života, môže postupne zasahovať aj do procesov, ktoré ovplyvňujú naše zdravie a starnutie.

Stres nie je vždy nepriateľ, problémom je jeho dlhodobosť

Stresová reakcia je prirodzeným mechanizmom, ktorý pomáha organizmu prispôsobiť sa náročným situáciám. Pri krátkodobom strese sa aktivujú napríklad hormóny ako kortizol a adrenalín, ktoré pripravia telo na zvládnutie záťaže. Keď však stresová situácia pominie, tieto mechanizmy by sa mali postupne utíšiť a organizmus sa vrátiť do rovnováhy. Problém môže vzniknúť vtedy, keď je stres opakovaný alebo dlhodobý a stresová odpoveď zostáva aktivovaná príliš často alebo príliš dlho.

Takáto dlhodobá záťaž môže viesť k tzv. allostatickej záťaži, teda postupnému opotrebovaniu organizmu spôsobenému opakovaným pôsobením stresu. Dlhodobý stres môže ovplyvňovať viacero systémov naraz: kardiovaskulárny, metabolický, nervový, imunitný aj bunkový systém. Nejde teda o to, že každý stres je škodlivý, ale skôr o to, či má telo dostatok priestoru na zotavenie a návrat do rovnováhy.

Čo sa pri chronickom strese deje v tele

Pri chronickom strese zostáva stresová odpoveď organizmu aktivovaná dlhšie, než je potrebné. Dôležitú úlohu pritom zohráva hypotalamo-hypofýzo-nadobličková (HPA) os, ktorá podporuje tvorbu kortizolu. Pri dlhodobom strese môže dôjsť k narušeniu mechanizmu spätnej väzby a k pretrvávajúcej zmene hladín glukokortikoidov, čo môže ovplyvňovať fungovanie viacerých orgánových systémov. Súčasne sa môže zvyšovať aktivita sympatického nervového systému, zatiaľ čo aktivita parasympatika klesá.

Dlhodobý stres však neovplyvňuje iba nervový a hormonálny systém. Podľa prehľadu môže byť spojený aj s nízkostupňovým chronickým zápalom a zvýšeným oxidačným stresom. Nadbytok reaktívnych foriem kyslíka môže poškodzovať bunkové bielkoviny, lipidy a DNA, zatiaľ čo pretrvávajúce zápalové procesy môžu zasahovať do fungovania ciev, metabolizmu či nervového systému. Tieto mechanizmy sa navyše navzájom ovplyvňujú, takže dlhodobý stres môže postupne vytvárať začarovaný kruh viacerých biologických zmien.

Stres a biologické starnutie buniek

Dlhodobý stres môže ovplyvňovať procesy spojené s biologickým starnutím buniek. Opakovaná aktivácia stresovej odpovede môže podporovať oxidačný stres a poškodenie DNA, prispievať ku skracovaniu telomér a podporovať vznik bunkovej senescencie. Tieto procesy môžu spolu súvisieť so zrýchleným biologickým starnutím.

Dá sa vplyv dlhodobého stresu zmierniť?

Hoci stres nemožno zo života úplne odstrániť, jeho vplyv možno zmierňovať vhodnými spôsobmi zvládania. Dôležitú úlohu môže mať pravidelný pohyb, dostatok spánku, zdravé stravovanie, kontakt s blízkymi a osvojenie si techník, ktoré pomáhajú lepšie zvládať stresové situácie. Ak stres pretrváva alebo výrazne zasahuje do každodenného fungovania, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Starnutie organizmu nie je ovplyvnené iba pribúdajúcimi rokmi. Svoju úlohu môžu zohrávať aj dlhodobé podmienky, v ktorých telo funguje. Starostlivosť o regeneráciu, spánok, pohyb a zvládanie každodennej záťaže preto môže byť dôležitou súčasťou zdravého starnutia.

Zdroje:

https://www.annualreviews.org/content/journals/10.1146/annurev-psych-062520-122331

https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1155/nrp/9570388

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10243290/

https://www.who.int/en/news-room/questions-and-answers/item/stress