Stres je normálnou a bežnou súčasťou ľudského života. Určitá miera záťaže je pre nás priam nevyhnutná – bez nedostatku vnemov by totiž mohlo dôjsť k deprivácii. Zvládanie stresu je individuálne, no ťažké životné situácie sa môžu dostať pod kožu každému.

Skrytá pandémia

Novou situáciou v živote každého z nás bola jednoznačne i pandémia COVID-19. Zavedenie nového, reštriktívneho režimu bolo priamym zásahom do našich životov. Určite by sme dokázali počas obdobia pandémie nájsť niekoľko stresorov z nižšie spomenutého rebríčka, napr. priame prepuknutie choroby u jedinca, izolácia, strata rutiny či práce, kontaktu s rodinou, odlúčenie od partnera, rodiny, zhoršenie ekonomickej situácie...

Až polovica respondentov sa v ankete počas pandémie vyjadrila, že zažívajú depresívne pocity. Výsledky ankety z februára 2021 ukazujú, že až štvrtina respondentov zažíva stres väčšinu času. Vzrástla i miera samovrážd.

Ako sa hovorí, čas zahojí všetky rany. Dnes už málokto pociťuje strach či úzkosť z pandémie, ale to neznamená, že každý z nás nemá svoje vlastné „mimoriadne situácie“.

Čo je to vlastne stres?

Stres je obrannou reakciou tela voči tzv. stresorom – spúšťačom stresu. Tieto spúšťače môžu byť pozitívne i negatívne, napr. radostná novina, príjemné prekvapenie verzus zľaknutie sa, smutná správa. Tieto spúšťače vyvolajú odpoveď, obrannú reakciu pričom dochádza k vypätiu našich síl. Stres môže byť i umelo vyvolaný – práve tento druh stresu vyhľadávajú napr. nadšenci extrémnych športov ako bungee jumping, skákanie s padákom, horolezectvo a iné.

Rozpoznanie stresorov

The Social Readjustment Rating Scale (Škála hodnotenia spoločenskej adaptácie), bežnejšie známa ako Holmesova-Raheova škála stresu bola zostavená Holmesom a Raheom v roku 1967. Slúži na rozpoznanie rôznych životných udalostí, ktoré môžu vyvolať či už pozitívny alebo negatívny stres a teda i zmeny v mentálnom a fyzickom zdraví človeka. Stresory sú hodnotené bodovo od 1 do 100, pričom 100 je najväčší možný stres.

Smrť partnera – 100
Rozvod – 73
Odlúčenie v partnerstve – 65
Pobyt vo väzení či inom detenčnom zariadení – 63
Smrť blízkeho člena rodiny – 63
Vážna choroba či zranenie – 53
Vstúpenie do manželstva – 50
Strata zamestnania – 47
Zmierenie v partnerstve – 45
Odchod do dôchodku – 45
Veľká zmena v živote či správaní člena rodiny (napr. nástup choroby) – 44
Tehotenstvo – 40
Sexuálne problémy – 39
Príchod nového člena do rodiny (Narodenie dieťaťa, adopcia, prisťahovanie starého rodiča apod.) – 39
Veľká kariérna zmena – 39
Veľká zmena v osobných financiách (K lepšiemu či horšiemu) – 38
Smrť blízkeho priateľa – 37
Zmena povolania – 36
Zmena množstva hádok s partnerom (Menej či viac) 35
Zriadenie hypotéky – 31
Kúpa nehnuteľnosti – 30
Veľká zmena v zodpovednosti v práci (napr. povýšenie) – 29
Odchod dieťaťa z domu (napr. na vysokú školu) – 29
Problémy so svokrovcami – 29
Dosiahnutie mimoriadneho úspechu – 28

Ako môžeme vidieť, top 25 stresorov tvoria pozitívne i negatívne udalosti, i keď stres, o ktorom sa rozprávame s priateľmi, je spravidla negatívny.

Rozpoznanie stresovej odpovede

Príznaky stresu sú veľmi rôznorodé, u každého sa prejavuje inak. Môže medzi ne patriť červenanie sa, potenie sa, tras, nechutenstvo či nadmerná chuť do jedla, podráždenosť, plač, agresivita, problémy so spánkom a mnoho iných.

Ak si však všimnete, že v období zmien či prítomnosti spomenutých stresorov vo vašom živote trpíte opakujúcimi sa zdravotnými problémami, môžu byť spôsobené stresom. Takéto prejavy nazývame i psychosomatické ochorenia – také, pri ktorých myseľ (psyché) vyvoláva zmeny v tele (somatikos).

Stres sa môže prejaviť i zhoršeným stavom u ľudí s chronickými ochoreniami ako je napr. cukrovka, fibromyalgia, Crohnova choroba a iné.

Stres môže spôsobovať i kognitívne a behaviorálne problémy. Môžete si na sebe všimnúť menšiu schopnosť sústredenia sa, záchvaty plaču či hnevu a podráždenosť. Behaviorálne problémy môžu zahŕňať prejedanie sa, zneužívanie alkoholu, fajčenie, nebezpečné šoférovanie alebo nechránený sex.

Ako poraziť stres?

Pri čítaní tohto článku ste si pravdepodobne pripomenuli či uvedomili niektoré zo stresorov, ktoré vás trápia. To je len dobre – je to prvý krok. Ak viete, čo u vás konkrétne stresovú odpoveď spúšťa, môžete sa takým udalostiam vyhnúť. Nie vždy sa to však dá – vtedy je potrebné uvedomiť si, čo sa deje a primerane upraviť svoju reakciu. Ako na to?

1. Uvoľnite sa

Opakom stresovej odpovede je aktivácia systému parasympatikus. Ten je zodpovedný za zníženie krvného tlaku, spomalenie tepu, dýchania, hospodárenie s kyslíkom a produkciu stresových hormónov. Uvoľniť sa môžete pomocou meditácie, vizualizácie, jogy či dychových cvičení.

2. Kognitívna-behaviorálna terapia

KBT je založená na myšlienke, že ak chcete zmeniť svoje emócie, musíte zmeniť spôsob svojho myslenia. KBT terapeut vám dokáže pomôcť rozoznať negatívne myslenie a naučiť sa nahradiť ho zdravými, pozitívnymi myšlienkami.

3. Dosiahnuteľné ciele

Nastavovanie dosiahnuteľných cieľov nás motivuje k udržateľnému rozvoju vo vybranej oblasti. To nám zas dodáva pozitívny vzťah k záväzkom, pocit dôležitosti, kontroly and samým sebou a optimizmus.

Zdroje:

https://www.health.harvard.edu/mind-and-mood/best-ways-to-manage-stress

https://www.vlada.gov.sk/share/uvsr/isa/komentare/skryta_pandemia-_kriza_dusevneho_zdravia_ako_dosledok_covid-19.pdf

The Social Readjustment Rating Scale, T.H. Holmes a R.H.Rahe, 1967